Rada pre zahraničné veci, 21. apríla 2026

Hlavné výsledky

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine

Rada dnes rokovala o útočnej vojne Ruska proti Ukrajine po vystúpení ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu prostredníctvom videokonferencie, ktorý poskytol prehľad o situácii na mieste a najnaliehavejších potrebách Ukrajiny.

Následná ministerská diskusia sa zamerala na ďalšiu podporu Ukrajiny, a to aj prostredníctvom úveru na podporu Ukrajiny vo výške 90 miliárd EUR na roky 2026 – 2027, ako aj na spôsoby, ako komplexným spôsobom ďalej zvyšovať tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom 20. balíka sankcií a ďalších reštriktívnych opatrení.

Na konci zasadnutia vysoká predstaviteľka oznámila širokú podporu pre dosiahnutie pokroku v súvislosti so štvrtým pilierom európskych bezpečnostných záruk, ktorý sa zameriava na reformu sektora obrany, posilnenú podporu v oblasti kybernetickej a hybridnej bezpečnosti, úsilie o odmínovanie, ako aj na podporu vojnových veteránov.

Rada okrem toho prijala reštriktívne opatrenia voči dvom ďalším subjektom zodpovedným za pokračujúce hybridné činnosti Ruska, najmä za propagandu a dezinformácie, a zároveň sa rozhodla predĺžiť platnosť reštriktívnych opatrení EÚ voči osobám a subjektom, ktoré sú zodpovedné za konanie zamerané na destabilizáciu, narušenie alebo ohrozenie zvrchovanosti a nezávislosti Moldavskej republiky, do 29. apríla 2027.

• Ruské hybridné hrozby: EÚ zaradila na zoznam dva subjekty zaoberajúce sa manipuláciou s informáciami (tlačová správa, 21. apríla 2026)
• Moldavská republika: EÚ predĺžila platnosť reštriktívnych opatrení do apríla 2027 (tlačová správa, 21. apríla 2026)
• Vojna Ruska proti Ukrajine (podkladové informácie)
• Vojenská podpora EÚ určená Ukrajine (podkladové informácie)
• Solidarita EÚ s Ukrajinou (podkladové informácie)

Situácia na Blízkom východe

Ministri zahraničných vecí EÚ rokovali o situácii na Blízkom východe vzhľadom na najnovší vývoj v regióne.

Libanon

Zasadnutie sa začalo neformálnou výmenou názorov s predsedom Rady ministrov Libanonskej republiky Nawwáfom Salámom, ktorá sa zamerala na situáciu na mieste a dohodu o zastavení násilností s Izraelom.

Ministri zdôraznili humanitárne dôsledky konfliktu a zdôraznili význam ďalšej podpory Libanonu.

Irán

Ministri EÚ sa následne zamerali na situáciu v Iráne a Perzskom zálive. Vysoká predstaviteľka informovala ministrov zahraničných vecí o svojej nedávnej návšteve regiónu a zdôraznila význam úzkej spolupráce s regionálnymi partnermi s cieľom zaistiť bezpečnosť a zmiernenie napätia.

Ministri zdôraznili, že je dôležité pokračovať v diplomatickom úsilí o zníženie napätia a dosiahnutie trvalého riešenia konfliktu.

Vysoká predstaviteľka na konci zasadnutia oznámila, že existuje politická dohoda o rozšírení sankčného režimu EÚ tak, aby sa vzťahoval aj na osoby zodpovedné za porušovanie slobody plavby.

• Vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene EÚ k prímeriu, na ktorom sa dohodli Spojené štáty a Irán (9. apríla 2026)
• Chronologický prehľad – Irán a Blízky východ (podkladové informácie)
• Sankcie EÚ voči Iránu (podkladové informácie)

Izrael a Palestína

Rada rokovala o Izraeli a Palestíne.

Vysoká predstaviteľka informovala ministrov o výsledku zasadnutí Globálnej aliancie pre realizáciu dvojštátneho riešenia a styčného výboru ad hoc, ktorým spolupredsedala deň predtým, a opätovne potvrdila význam účinného vykonávania mierového plánu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2803.

Pokiaľ ide o vzťahy s Izraelom, vysoká predstaviteľka oznámila, že sa nedosiahla jednomyseľnosť v súvislosti s návrhom na úplné alebo čiastočné pozastavenie dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, ktorý predložili niektoré členské štáty.

Rovnako sa diskutovalo o situácii na Západnom brehu Jordánu a o angažovanosti EÚ prostredníctvom misií SBOP.

• Postoj EÚ k situácii na Blízkom východe (podkladové informácie)
• Humanitárna pomoc EÚ pre Palestínčanov (podkladové informácie)

Sýria

V rámci príprav na prvý politický dialóg medzi EÚ a Sýriou, ktorý je naplánovaný na 11. mája, Rada rokovala o najlepších spôsoboch podpory transformácie v krajine.

• Závery Európskej rady, 20. marca 2025
• Sýria: Rada schválila závery (tlačová správa, 23. júna 2025)
• Sýria (podkladové informácie)

Zakaukazsko

Ministri si vymenili názory na vzťahy EÚ so Zakaukazskom so zameraním na vývoj mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. V tejto súvislosti viacerí ministri zdôraznili, že pokrok v tomto procese je pre región skutočnou príležitosťou a že EÚ výrazne zintenzívňuje svoju podporu v tejto oblasti.

Rada pre zahraničné veci rokovala aj o vzťahoch medzi EÚ a Arménskom pred prvým samitom, ktorý sa uskutoční 4. až 5. mája v Jerevane, a schválila výsledky samitu. Rada rozhodla, že v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) okrem už prebiehajúcej misie EÚ v Arménsku (EUMA) zriadi aj partnerskú misiu EÚ v Arménsku (EUPM Armenia), ktorá bude ďalším príspevkom k úsiliu o posilnenie demokratickej odolnosti Arménska a jeho schopnosti zvládať krízy.

• Arménsko: EÚ zriaďuje novú civilnú misiu s cieľom prispieť k posilneniu odolnosti krajiny (tlačová správa, 21. apríla 2026)
• 4. a 5. mája 2026 sa uskutoční vôbec prvý samit EÚ – Arménsko (tlačová správa, 26. marca 2026)
• Arménsko (podkladové informácie)

Vzhľadom na výsledok návštevy predsedu Európskej rady v Baku 11. marca ministri rokovali o vzťahoch EÚ s Azerbajdžanom a o parametroch možného obnovenia vzťahov EÚ s touto krajinou.

• Spoločné tlačové vyhlásenie predsedu Európskej rady Antónia Costu a prezidenta Azerbajdžanskej republiky Ilhama Alijeva (11. marca 2026)
• Azerbajdžan (podkladové informácie)

Rada napokon zhodnotila situáciu v Gruzínsku a rokovala o tlaku EÚ v reakcii na pretrvávajúci úpadok demokracie. Vysoká predstaviteľka na konci zasadnutia zdôraznila, že neexistujú žiadne náznaky zlepšenia a že ministri vyslali jasný signál, že gruzínska vláda musí zmeniť prístup.

• Gruzínsko (podkladové informácie)

Sudán

Rada sa po viac ako troch rokochod začiatku konfliktu 15. apríla 2023 zaoberala vojnou v Sudáne, kde pokračujú boje medzi Sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) a Jednotkami rýchlej podpory (RSF) a ich príslušnými pridruženými milíciami v čase bezprecedentného porušovania ľudských práv, katastrofálnej humanitárnej situácie a najväčšej krízy vysídľovania na svete.

Rada rokovala o Sudáne v nadväznosti na 3. medzinárodnú konferenciu o Sudáne, ktorá sa konala 15. apríla 2026 v Berlíne. Podujatie spoluorganizovala EÚ spolu s Francúzskom, Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Spojenými štátmi a Africkou úniou.

EÚ vydala v tejto veci vyhlásenie, v ktorom potvrdila svoj záväzok voči jednote, zvrchovanosti a územnej celistvosti Sudánu a dôrazne odmietla akýkoľvek jednostranný pokus o vytvorenie paralelnej správy vecí verejných, ktorá by mohla viesť k rozdeleniu krajiny.

• Sudán: Vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene Európskej únie tri roky po začiatku vojny (tlačová správa, 21. apríla 2026)
• Komuniké spoluorganizátorov – Medzinárodná konferencia o Sudáne v Berlíne (15. apríla 2026 – spolkové ministerstvo zahraničných vecí)
• EÚ a členské štáty prisľúbili viac ako 812 miliónov EUR v reakcii na krízu v Sudáne – civilná ochrana a operácie humanitárnej pomoci EÚ (15. apríla 2026 – Európska komisia)
• Sudán (podkladové informácie)

Iné body a rozhodnutia

Lotyšsko počas zasadnutia nastolilo otázku účasti Ruska na Benátskom bienále v roku 2026.

Litva informovala Radu o nedávnom rozhodnutí bieloruského najvyššieho súdu označiť Európsku univerzitu humanitných vied (EHU) za „extrémistickú organizáciu“.

Na záver belgický minister informoval Radu o svojej misii na západnom Balkáne.

Rada dnes schválila závery s názvom Diplomacia EÚ v oblasti energetiky a klímy – posilnenie suverenity a pokrok v globálnom prechode na čistú energiu.

• Diplomacia EÚ v oblasti energetiky a klímy: Rada schválila závery (tlačová správa, 21. apríla 2026)