Rámec správy hospodárskych záležitostí
Správa hospodárskych záležitostí je kľúčovým pilierom hospodárskej a menovej únie. Má za cieľ odhaliť a napraviť hospodárske nerovnováhy, ktoré by mohli oslabiť národné hospodárstva alebo ovplyvniť iné krajiny EÚ prostredníctvom cezhraničných účinkov presahovania.
Čo je rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ?
Pred zavedením eura vytvorila EÚ prostredníctvom Maastrichtskej zmluvy v roku 1992 štruktúru hospodárskej a menovej únie.
Rámec správy hospodárskych záležitostí sa vzťahuje na systém inštitúcií a postupov, ktoré EÚ zriadila na koordináciu hospodárskych politík členských štátov a dosiahnutie svojich hospodárskych cieľov. Rámec zahŕňa prepracovaný systém koordinácie politík a dohľadu. Opiera sa o zásady monitorovania, prevencie a nápravy hospodárskych trendov, ktoré by mohli oslabiť hospodárstva jednotlivých členských štátov alebo spôsobiť účinky presahovania do iných hospodárstiev.
Účinná koordinácia hospodárskej politiky a dohľad nad ňou v celej EÚ poskytuje tri hlavné výhody:
Zabezpečuje zdravý stav a udržateľnosť verejných financií všetkých členských štátov v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Podporuje udržateľný hospodársky rast a konvergenciu.
Rieši makroekonomické nerovnováhy s podporou reforiem a investícií na posilnenie rastu a odolnosti.
Rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ spolu s jednotnou menou v eurozóne a s ňou súvisiacou jednotnou menovou politikou, prispieva k hospodárskej stabilite, rastu a vyššej zamestnanosti.
Reforma rámca správy hospodárskych záležitostí
Od Maastrichtskej zmluvy sa rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ postupne vyvíjal. V reakcii na hospodárske krízy, akou bola celosvetová finančná kríza v roku 2008, sa vykonali reformy.
Obnova po pandémii COVID-19 a dôsledky útočnej vojny Ruska proti Ukrajine predstavujú pre hospodárstvo EÚ nové výzvy, ktoré prichádzajú v kontexte vyššej úrovne dlhu a úrokových sadzieb a nových investičných a reformných cieľov. Ukázalo sa tiež, že súčasný rámec je v ťažkých časoch nepružný, čo viedlo k nerovnomernému dodržiavaniu pravidiel členskými štátmi.
EÚ preto svoj rámec správy hospodárskych záležitostí ďalej aktualizovala, aby bol pripravený na budúcnosť. Rada 29. apríla 2024 prijala balík právnych predpisov, ktorými sa reformuje rámec správy hospodárskych záležitostí a fiškálneho riadenia EÚ. Nové pravidlá nadobudli účinnosť 30. apríla 2024.
Hlavné ciele tejto reformy sú:
- zabezpečiť zdravé a udržateľné verejné financie
- podporovať rast prostredníctvom reforiem a investícií
Nové pravidlá majú za cieľ prispieť k prioritám EÚ, ktorými sú vybudovať digitálnu, zelenú a odolnejšiu budúcnosť a zároveň posilniť podporu pre jej konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu.
Aké sú pravidlá?
Rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ sa opiera o rôzne súbory pravidiel.
Zmluva o fungovaní EÚ (ZFEÚ)
Stanovujú sa v nej referenčné hodnoty pre úroveň deficitu verejných financií a verejného dlhu.
3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného deficitu verejných financií k hrubému domácemu produktu (HDP) v trhových cenách. 60 % pre pomer verejného dlhu k HDP v trhových cenách.
Pakt stability a rastu (PSR)
Vymedzujú sa v ňom pravidlá monitorovania a koordinácie vnútroštátnych fiškálnych a hospodárskych politík.
PSR obsahuje preventívne aj nápravné pravidlá. PSR sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ, ale sankcie v tzv. nápravnej časti sa môžu uplatňovať len na krajiny eurozóny.
Balík šiestich a balík dvoch legislatívnych aktov
Právne predpisy, ktorými sa posilňuje fiškálny dohľad a vytvára postup pri makroekonomickej nerovnováhe s cieľom zabezpečiť dohľad nad nerovnováhami vznikajúcimi mimo fiškálnych politík.
Prevencia
Pakt stability a rastu (PSR) obsahuje rámec fiškálneho riadenia, známy aj ako preventívna časť. Cieľom preventívnej časti je zabezpečiť zdravé verejné financie a udržateľnú platobnú bilanciu a zabrániť nadmerným deficitom verejných financií.
V každoročnom procese Európskeho semestra EÚ a jej členské štáty uskutočňujú v praxi veľkú časť koordinácie svojich hospodárskych a fiškálnych politík a dávajú ich do súladu s pravidlami dohodnutými na úrovni EÚ.
Každý členský štát dostáva od Rady každý rok usmernenia o svojej hospodárskej a rozpočtovej politike, politike zamestnanosti a štrukturálnej politike. Tieto odporúčania pre jednotlivé krajiny najskôr navrhne Komisia, ďalej ich analyzujú a prerokúvajú experti členských štátov, potom sa na nich dohodnú ministri hospodárstva a financií EÚ, následne o nich rokujú hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ na zasadnutí Európskej rady a napokon ich formálne prijme Rada.
Dohodnutou reformou sa zavádza individuálny prístup pre každý členský štát, pričom sa zohľadňujú rôzne fiškálne pozície, úrovne verejného dlhu a hospodárske výzvy v celej EÚ. Zároveň zabezpečuje celkové zníženie pomeru dlhu a deficitu na obozretnú úroveň, a to postupným, realistickým spôsobom, ktorý podporuje rast. Rovnako zabezpečuje aj účinný mnohostranný dohľad.
Referenčná trajektória
Komisia zasiela diferencovanú referenčnú trajektóriu založenú na riziku, vyjadrenú ako viacročné čisté výdavky, tým členským štátom, v ktorých deficit verejných financií presiahne referenčnú hodnotu 3 % a verejný dlh referenčnú hodnotu 60 % HDP. Členské štáty, ktoré dodržiavajú referenčné hodnoty, môžu požiadať Komisiu o technické informácie týkajúce sa štrukturálneho primárneho salda potrebného na to, aby udržali svoj celkový deficit pod úrovňou 3 % HDP.
Touto trajektóriou sa zabezpečuje, aby verejný dlh členských štátov po období fiškálnych úprav v strednodobom horizonte hodnoverne klesal alebo zostal na obozretnej úrovni pod 60 % HDP. Jej cieľom je i to, aby sa prípadný deficit verejných financií znížil a udržal pod úrovňou 3 % HDP.
Štandardné obdobie fiškálnych úprav je štyri roky. Členské štáty však môžu požiadať o dlhšie obdobie úprav v trvaní najviac siedmich rokov. Toto predĺženie sa povoľuje, ak dotknutý členský štát vykonáva reformy a investície, ktoré zlepšujú odolnosť a rastový potenciál, podporujú fiškálnu udržateľnosť a riešia spoločné priority EÚ, ako sú zelená a digitálna transformácia, energetická bezpečnosť alebo budovanie obranných spôsobilostí.
Referenčná trajektória musí spĺňať dve ochranné opatrenia:
- ochranné opatrenie týkajúce sa udržateľnosti dlhovej služby
- ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu
Ochranným opatrením týkajúcim sa udržateľnosti dlhovej služby sa zabezpečuje, že pomer dlhu k HDP sa bude znižovať ročne v priemere minimálne o 1 % HDP, pokiaľ pomer dlhu členského štátu k HDP prekračuje 90 %, alebo o 0,5 % HDP, pokiaľ sa pomer dlhu členského štátu k HDP nachádza medzi 60 % a 90 %. Toto ochranné opatrenie sa nevzťahuje na krajiny s pomerom dlhu nižším ako 60 %. Jeho účelom je postupne a realisticky znižovať pomer dlhu na obozretnú úroveň.
Ochranné opatrenie týkajúce sa odolnosti deficitu poskytuje bezpečnostnú rezervu pod referenčnou hodnotou deficitu stanovenou v zmluve vo výške 3 %. Jeho účelom je zabezpečiť fungovanie národných rozpočtov v budúcnosti vytvorením fiškálnych rezerv.
Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány
V novom rámci vypracováva každý členský štát strednodobý fiškálno-štrukturálny plán na obdobie štyroch alebo piatich rokov. Tento plán obsahuje jeho fiškálne, reformné a investičné záväzky a prispieva k zabezpečeniu konzistentného a postupného znižovania dlhu a podpore udržateľného a inkluzívneho rastu.
Členské štáty na základe svojej referenčnej trajektórie alebo technických informácií začleňujú do svojich národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov postup fiškálnych úprav vyjadrený pomocou trajektórií vývoja čistých výdavkov.
Tieto plány a trajektórie vývoja čistých výdavkov musí po posúdení Komisiou schváliť Rada. Ak členský štát požiada o predĺženie obdobia úprav, Rada musí schváliť tiež súbor reformných a investičných záväzkov, na ktorých sa toto predĺženie zakladá.
Ak národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán členského štátu nespĺňa požiadavky, Rada odporučí členskému štátu, aby predložil revidovaný plán.
Komisia používa na monitorovanie kumulatívnych odchýlok členských štátov smerom nahor a nadol od ich dohodnutej trajektórie vývoja čistých výdavkov kontrolný účet.
Ukazovateľ čistých výdavkov
V snahe zjednodušiť fiškálny rámec EÚ a zvýšiť transparentnosť slúži ako základ na stanovenie trajektórie vývoja čistých výdavkov a uskutočňovanie ročného fiškálneho dohľadu pre každý členský štát jediný operačný ukazovateľ ukotvený v udržateľnosti dlhovej služby: ukazovateľ čistých výdavkov.
Vychádza z čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, t. j. výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení, úrokových výdavkov, cyklických výdavkov na nezamestnanosť, vnútroštátnych výdavkov na spolufinancovanie programov financovaných EÚ a výdavkov na programy EÚ plne krytých príjmami z fondov EÚ.
Ukazovateľ čistých výdavkov umožňuje makroekonomickú stabilizáciu, keďže nie je ovplyvnený automatickými stabilizátormi vrátane výkyvov príjmov a výdavkov mimo priamej kontroly vlády.
Výročná správa o dosiahnutom pokroku
V novom rámci sa zavádza výročná správa o pokroku, v ktorej každý členský štát uvádza informácie o vykonávaní svojho národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu vrátane trajektórie vývoja čistých výdavkov a o pokroku, pokiaľ ide o reformy a investície.
Úniková doložka
V pravidlách sa stanovuje možnosť aktivácie všeobecnej únikovej doložky, čím sa pozastavia pravidlá pre všetky členské štáty v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo EÚ ako celku pod podmienkou, že to neohrozuje fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Aktivácia doložky má jednoročnú lehotu, ktorá sa však môže predĺžiť.
Podľa nových pravidiel môže Rada aktivovať národnú únikovú doložku, ak o to požiada členský štát a Komisia to odporučí. Tým by sa pozastavili pravidlá len pre dotknutý členský štát v prípade, že jeho verejné financie výrazne ovplyvňujú výnimočné okolnosti mimo jeho kontroly. Táto doložka sa aktivuje len vtedy, ak to neohrozuje fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte, pričom Rada stanovuje lehotu na obdobie jej aktivácie.
Rada 8. júla 2025 aktivovala národnú únikovú doložku pre 15 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko. Rada 10. októbra 2025 aktivovala doložku aj pre Nemecko.
Cieľom je pomôcť im prejsť na vyššie výdavky na obranu na národnej úrovni a zároveň zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby.
Presadzovanie
Členské štáty sa v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ (článok 126 ods. 1 ZFEÚ) musia vyhnúť nadmerným deficitom verejných financií a dlhom. V praxi to znamená, že by nemali prekročiť referenčnú hodnotu 3 % v prípade deficitu a 60 % v prípade dlhu.
Pravidlá presadzovania v tejto oblasti sú stanovené v nápravnej časti Paktu stability a rastu. Tieto pravidlá sa majú v novom rámci správy hospodárskych záležitostí posilniť.
Postup pri nadmernom deficite
Cieľom postupu pri nadmernom deficite je zabezpečiť rozpočtovú disciplínu. Jeho účelom je:
- odrádzať od nadmerných deficitov verejných financií a v prípade, že sa vyskytnú, podporovať ich rýchlu nápravu
- postupne znižovať dlh udržateľným spôsobom, kým sa nezníži pod referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve
Postup pri nadmernom deficite na základe kritéria deficitu si vyžaduje minimálnu ročnú štrukturálnu úpravu vo výške 0,5 % HDP. Nedodržanie môže viesť k pokute až do výšky 0,05 % HDP, ktorú príslušný členský štát musí platiť každých šesť mesiacov, až kým Rada nepotvrdí, že sa prijali účinné opatrenia. Komisia zvažuje začatie postupu pri nadmernom deficite na základe deficitu, ak pomer deficitu verejných financií k HDP prekročí referenčnú hodnotu 3 %.
Podľa nových pravidiel sa postup pri nadmernom deficite na základe dlhu zameriava na odchýlky od trajektórie vývoja čistých výdavkov. To znamená, že pomer verejného dlhu k HDP sa považuje za dostatočne klesajúci a približujúci sa k referenčnej hodnote uspokojivým tempom, ak príslušný členský štát dodržiava svoju trajektóriu vývoja čistých výdavkov. Komisia zvažuje začatie postupu pri nadmernom deficite na základe dlhu, ak odchýlky zaznamenané na kontrolnom účte členského štátu prekročia buď 0,3 % HDP ročne, alebo 0,6 % HDP kumulatívne.
Pri hodnotení toho, či členský štát dodržiava kritériá deficitu a/alebo dlhu, Rada a Komisia posudzujú rôzne relevantné faktory. Patria sem:
- závažnosť odchýlky,
- pokrok pri vykonávaní reforiem a investícií,
- úroveň problémov s verejným dlhom,
- zvýšené výdavky na obranu (v príslušných prípadoch).
Komisia pravidelne hodnotí, či príslušná vláda prijala účinné opatrenia, a vydáva odporúčanie Rade. Rada potom rozhodne, či sa sankcie môžu skončiť, alebo či by mali pokračovať a/alebo by sa mali zintenzívniť.
Posledná revízia textu: 10. októbra 2025