Postup pri nadmernom deficite
Cieľom postupu pri nadmernom deficite je zabezpečiť, aby si všetky členské štáty zachovali nízky verejný dlh alebo znížili vysoký dlh na udržateľnú úroveň.
Čo je postup pri nadmernom deficite?
Postup pri nadmernom deficite je mechanizmus určený na zabezpečenie toho, aby sa členské štáty EÚ vrátili k disciplíne v rozpočtoch svojich vlád alebo ju zachovali.
Hospodárske a rozpočtové politiky sú pre členské štáty veľmi dôležité. Považujú ich za vec spoločného záujmu. S cieľom obmedziť deficit verejných financií a verejný dlh sa členské štáty dohodli na referenčných hodnotách, ktoré sú zakotvené v zmluvách EÚ: 3 % v prípade deficitu a 60 % v prípade dlhu. Pomery sa vždy vypočítavajú vo vzťahu k HDP daného členského štátu.
Referenčné hodnoty sú:
Všetky členské štáty musia zabrániť prekročeniu týchto referenčných hodnôt. Musia sa vyhnúť nadmernému deficitu verejných financií a musia znížiť nadmerný dlh.
Cieľom postupu pri nadmernom deficite je zabrániť nadmerným deficitom verejných financií a v prípade ich výskytu urýchliť ich nápravu. Pravidlá postupu pri nadmernom deficite sú stanovené v „nápravnej časti“ Paktu stability a rastu, ktorá bola nedávno revidovaná.
Kroky postupu pri nadmernom deficite
Nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ, ktorý je v platnosti od 30. apríla 2024, zmenil spôsob, akým sa vykonáva postup pri nadmernom deficite.
Proces zahŕňa niekoľko kľúčových krokov.
Ak členský štát prekročí referenčné hodnoty deficitu alebo dlhu alebo hrozí, že ich v blízkej budúcnosti prekročí, Komisia vypracuje správu, v ktorej analyzuje, či dotknutý členský štát vykazuje nadmerný deficit.
Ak sa po zohľadnení všetkých závažných faktorov Komisia domnieva, že postup pri nadmernom deficite je pre daný členský štát opodstatnený, informuje o tom Radu a navrhne, aby Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa stanoví, že v dotknutom členskom štáte existuje nadmerný deficit.
Na základe návrhu Komisie posudzuje Rada všetky pripomienky dotknutého členského štátu a následne prijíma rozhodnutie obsahujúce celkové posúdenie existencie nadmerného deficitu.
Ak Rada dospeje k záveru, že existuje nadmerný deficit, prijme na základe odporúčania Komisie odporúčanie, v ktorom stanoví, ako by sa mala situácia napraviť. Odporúčanie môže obsahovať nápravný rozpočtový postup vyjadrený v číselných hodnotách a lehotu.
Potom je na dotknutom členskom štáte, aby do šiestich mesiacov prijal potrebné opatrenia.
Ak sa v stanovenej lehote neprijmú žiadne účinné opatrenia alebo členský štát nesplní odporúčanie, Rada môže uložiť sankcie, aj pre členské štáty eurozóny, a to pokutu do výšky 0,05 % HDP za predchádzajúci rok.
Pokuta sa musí platiť každých šesť mesiacov, kým Rada nedospeje k záveru, že dotknutý členský štát prijal účinné opatrenia. Ak členský štát naďalej neplní svoje povinnosti, Rada má právo sankcie sprísniť.
Pravidlá hlasovania
Rozhodnutia a odporúčania Rady sa prijímajú podľa osobitných pravidiel hlasovania.
Dotknutý členský štát nehlasuje.
Kvalifikovaná väčšina sa dosiahne, keď aspoň 55 % členov Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva týchto členských štátov, hlasujú za príslušné návrhy.
Každá blokujúca menšina musí zahŕňať aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen.
Prebiehajúce postupy pri nadmernom deficite
Postup pri nadmernom deficite založený na deficite
V dôsledku pandémie COVID-19 EÚ pozastavila svoje rozpočtové pravidlá pre všetky členské štáty v rokoch 2020 až 2023 aktiváciou všeobecnej únikovej doložky. Všeobecná úniková doložka už od roku 2024 nie je v platnosti. EÚ preto obnovila postup pri nadmernom deficite založený na deficite podľa nových pravidiel revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí.
Rakúsko
Rada 8. júla 2025 rozhodla o začatí postupu pri nadmernom deficite v prípade Rakúska. Rozhodnutie bolo opodstatnené vzhľadom na rozpočtový deficit Rakúska vo výške 4,7 % v roku 2024. Rada súbežne so svojím rozhodnutím schválila aj odporúčanie pre Rakúsko, v ktorom sa uvádza trajektória vývoja čistých výdavkov a harmonogram, ktorý by sa mal dodržať, aby sa jeho nadmerný deficit odstránil do roku 2028.
V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Rakúska na: 2,6 % v roku 2025, 2,2 % v roku 2026, 2,2 % v roku 2027 a 2,0 % v roku 2028.
Belgicko
V nadväznosti na návrh Komisie začala Rada 26 júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Belgicka. Základom tohto rozhodnutia bol rozpočtový deficit Belgicka vo výške 4,4 % v roku 2023.
Rada 21. januára 2025 prijala odporúčanie, podľa ktorého by Belgicko malo odstrániť nadmerný deficit do roku 2027. V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Belgicka na: 2,4 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 2,0 % v roku 2027.
Rada 20. júna 2025 prijala revidované odporúčanie pre Belgicko, aby odstránilo svoj nadmerný deficit do roku 2029. V odporúčaní sa upravili limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Belgicka na: 3,6 % v roku 2025, 2,5 % v roku 2026, 2,5 % v roku 2027, 2,1 % v roku 2028 a 2,1 % v roku 2029.
Fínsko
Rada 20. januára 2026 rozhodla o začatí postupu pri nadmernom deficite v prípade Fínska. Rozhodnutie bolo opodstatnené vzhľadom na rozpočtový deficit Fínska vo výške 4,4 % v roku 2024 a plánovaný rozpočtový deficit vo výške 4,3 % v roku 2025.
Rada vo svojom odporúčaní uvádza, že Fínsko by malo podniknúť účinné kroky a predstaviť potrebné opatrenia na zníženie svojho deficitu do 30. apríla 2026.
V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej kumulatívnej miery rastu čistých výdavkov Fínska takto: 2,5 % v roku 2026, 4,1 % v roku 2027 a 5,9 % v roku 2028.
Francúzsko
V nadväznosti na návrh Komisie začala Rada 26 júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Francúzska. Rozhodnutie bolo opodstatnené vzhľadom na rozpočtový deficit Francúzska vo výške 5,5 % v roku 2023.
Rada 21. januára 2025 prijala odporúčanie, v ktorom stanovila, že Francúzsko by malo odstrániť nadmerný deficit do roku 2029. V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Francúzska takto: 0,8 % v roku 2025, 1,2 % v roku 2026, 1,2 % v roku 2027, 1,2 % v roku 2028 a 1,1 % v roku 2029.
Taliansko
V nadväznosti na návrh Komisie začala Rada 26 júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Talianska. Rozhodnutie bolo opodstatnené vzhľadom na rozpočtový deficit Talianska vo výške 7,4 % v roku 2023.
Rada 21. januára 2025 prijala odporúčanie, v ktorom sa stanovuje, že Taliansko by malo odstrániť nadmerný deficit do roku 2026.
V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Talianska takto: 1,3 % v roku 2025 a 1,6 % v roku 2026.
Maďarsko
Vzhľadom na rozpočtový deficit Maďarska vo výške 6,7 % v roku 2023 začala Rada 26. júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Maďarska.
Rada 18. februára odporučila Maďarsku, aby nadmerný deficit odstránilo do roku 2026. V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Maďarska takto: 4,3 % v roku 2025 a 4,0 % v roku 2026.
Poľsko
V nadväznosti na návrh Komisie a vzhľadom na rozpočtový deficit vo výške 5,1 % v roku 2023 začala Rada 26 júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Poľska.
Rada odporučila 21. januára 2025 Poľsku, aby nadmerný deficit odstránilo do roku 2028. V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Poľska takto: 6,3 % v roku 2025, 4,4 % v roku 2026, 4,0 % v roku 2027 a 3,5 % v roku 2028.
Slovensko
V nadväznosti na návrh Komisie začala Rada 26 júla 2024 postup pri nadmernom deficite v prípade Slovenska. Rozhodnutie bolo opodstatnené vzhľadom na rozpočtový deficit Slovenska vo výške 4,9 % v roku 2023.
Rada 21. januára 2025 prijala odporúčanie, v ktorom stanovila, že Slovensko by malo odstrániť nadmerný deficit do roku 2027.
V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Slovenska takto: 3,8 % v roku 2025, 0,9 % v roku 2026 a 1,6 % v roku 2027.
Rumunsko
Rada začala 3. apríla 2020 postup pri nadmernom deficite v prípade Rumunska s cieľom odstrániť jeho nadmerný deficit.
Rada 26. júla 2024 stanovila, že postup pri nadmernom deficite v prípade Rumunska by mal zostať otvorený, keďže táto krajina neprijala účinné opatrenia na nápravu svojho deficitu.
Keďže Rumunsko naďalej vykazovalo vysoké deficity verejných financií, ktoré prekračovali referenčnú hodnotu 3 % stanovenú v zmluvách, Rada 20. júna 2025 prijala nové rozhodnutie, ktorým sa stanovilo, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčania Rady.
Rada 8. júla 2025 zrevidovala svoje odporúčanie Rumunsku v rámci jeho prebiehajúceho postupu pri nadmernom deficite. Rumunsko preto muselo prijať účinné kroky a predložiť opatrenia potrebné na zníženie svojho deficitu do 15. októbra 2025 a ukončiť svoj postup pri nadmernom deficite do roku 2030.
V odporúčaní sa stanovujú limity nominálnej miery rastu čistých výdavkov Rumunska takto: 2,8 % v roku 2025, 2,6 % v roku 2026, 4,6 % v roku 2027, 4,4 % v roku 2028, 4,2 % v roku 2029 a 4,0 % v roku 2030.
Postup pri nadmernom deficite založený na dlhu
Podľa nových pravidiel musia všetky členské štáty vypracovať národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány. Musia obsahovať trajektóriu vývoja čistých výdavkov.
Pokiaľ sa budú vysoko zadlžené krajiny držať svojej trajektórie vývoja čistých výdavkov stanovenú Radou, čím sa ich dlh bude hodnoverne znižovať a približovať sa k referenčnej hodnote stanovenej v zmluve uspokojivým tempom, nebude sa na ne vzťahovať postup pri nadmernom deficite. Súlad sa bude pravidelne posudzovať.
Rozpočtové trendy
Od všetkých členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby dodržiavali rozpočtovú disciplínu na základe kritérií a referenčných hodnôt stanovených v zmluvách EÚ. Konkrétne by ich deficit verejných financií nemal presiahnuť 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a ich verejný dlh by mal zostať pod úrovňou 60 % HDP.
Nasledujúce grafy znázorňujú, aké výsledky dosahujú členské štáty v súvislosti s týmito dvoma prahovými hodnotami.
Vývoj deficitu podľa členských štátov (2013 – 2024)
Nasledujúci graf znázorňuje, ako sa deficit verejných financií každého členského štátu EÚ postupne vyvíjal vo vzťahu k referenčnej hodnote 3 %.
Členské štáty, ktoré sú v súčasnosti pod referenčnou hodnotou: Dánsko a Švédsko
Členské štáty, ktoré boli v určitom bode pod referenčnou hodnotou a odvtedy sú nad ňou: Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Fínsko.
Členské štáty, ktoré boli v určitom bode nad referenčnou hodnotou a odvtedy sú pod ňou: Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Holandsko.
Vývoj dlhu podľa členských štátov (2013 – 2024)
V nasledujúcom grafe sa sleduje vývoj úrovne verejného dlhu v každom členskom štáte EÚ v porovnaní s referenčnou hodnotou 60 %.
Členské štáty, ktoré zostali počas celého obdobia pod referenčnou hodnotou: Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.
Členské štáty, ktoré zostali nad referenčnou hodnotou počas celého obdobia: Belgicko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Fínsko.
Členské štáty, ktoré sa v tomto období dostali pod referenčnú hodnotu: Írsko, Chorvátsko, Malta, Holandsko a Slovensko.
Posledná revízia textu: 12. júna 2026