Vzťahy EÚ s Európskym hospodárskym priestorom
Európsky hospodársky priestor (EHP) rozširuje jednotný trh EÚ na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, čím umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu a zároveň podporuje úzku politickú a hospodársku spoluprácu.
Čo je Európsky hospodársky priestor?
Európsky hospodársky priestor (EHP) vznikol v januári 1994 na základe dohody, ktorou sa členské štáty Európskej únie a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) spojili do jednotného vnútorného trhu.
Členovia EHP
Európsky hospodársky priestor pozostáva z 30 krajín: 27 členských štátov EÚ a troch krajín EZVO.
EZVO tvoria štyri krajiny (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko), avšak Švajčiarsko do Európskeho hospodárskeho priestoru nepatrí. Švajčiarski voliči odmietli účasť v EHP v referende konanom v decembri 1992. Vzťahy EÚ so Švajčiarskom upravujú viaceré samostatné dohody.
Výhody
Európsky hospodársky priestor prináša výhody jednotlivcom aj podnikom tým, že vnútorný trh EÚ rozširuje na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Dohoda o EHP zaručuje občanom a hospodárskym subjektom v EHP rovnaké práva a povinnosti v rámci vnútorného trhu.
Pokiaľ ide o občanov, EHP podporuje voľný pohyb osôb, čo im uľahčuje život, prácu, štúdium a zakladanie podnikov vo všetkých zúčastnených krajinách v súlade s uplatniteľnými pravidlami.
Pre podniky poskytuje EHP prístup na väčší trh, v ktorom platia spoločné pravidlá, čím uľahčuje obchod s tovarom a službami a vytvára predvídateľnejšie podmienky pre cezhraničnú hospodársku činnosť.
Výnimky
Dohoda o EHP sa nevzťahuje na tieto politiky EÚ:
- spoločná poľnohospodárska a spoločná rybárska politika
- colná únia
- spoločná obchodná politika
- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
- spravodlivosť a vnútorné veci (štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, sú však súčasťou schengenského priestoru)
- priame a nepriame zdaňovanie
- hospodárska a menová únia
Ako prebieha riadenie Európskeho hospodárskeho priestoru?
EHP je založený na dvojpilierovej inštitucionálnej štruktúre, ktorá spája inštitúcie EÚ a inštitúcie zastupujúce štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP. Tým sa zabezpečuje začlenenie príslušných pravidiel EÚ do Dohody o EHP a ich jednotné uplatňovanie vo všetkých zúčastnených krajinách, pričom sa rešpektuje autonómia oboch strán.
Inštitúcie a rozhodovacie orgány EHP
Dohodou o EHP sa zriaďujú spoločné inštitúcie, ktoré podporujú spoluprácu medzi EÚ a štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP. Tieto inštitúcie dohliadajú na vykonávanie dohody, začleňujú do nej nové právne predpisy a zabezpečujú účinné uplatňovanie spoločných pravidiel.
Spoločný výbor
Spoločný výbor EHP má na starosti každodenné fungovanie Dohody o EHP. Združuje zástupcov EÚ a štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, s cieľom začleniť do dohody príslušné právne predpisy EÚ. Rozhodnutia sa prijímajú na základe konsenzu.
Rada EHP
Rada EHP poskytuje politické usmernenia na účely vykonávania Dohody o EHP. Zvyčajne zasadá dvakrát ročne a združuje členov Rady Európskej únie, zástupcov Európskej komisie a ministrov zahraničných vecí štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP.
Rada skúma fungovanie Dohody o EHP a rokuje o otázkach spoločného politického a hospodárskeho záujmu.
Dozorný úrad EZVO
Dozorný orgán EZVO monitoruje, či Island, Lichtenštajnsko a Nórsko správne vykonávajú a uplatňujú pravidlá Dohody o EHP, ktoré sú relevantné pre vnútorný trh.
Jeho úlohu možno prirovnať k úlohe Európskej komisie v rámci EÚ. Podľa potreby môže vyšetrovať prípadné porušenia pravidiel EHP a iniciovať postupy presadzovania práva.
Súd EZVO
Súd EZVO so sídlom v Luxemburgu zabezpečuje jednotný výklad a uplatňovanie pravidiel EHP na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. Zaoberá sa konaniami o nesplnení povinnosti, ktoré začal Dozorný úrad EZVO, vnútroštátnym súdom poskytuje poradné stanoviská k výkladu práva EHP a prerokúva odvolania proti rozhodnutiam dozorného úradu.
Úloha inštitúcií EÚ
Inštitúcie EÚ zohrávajú vo fungovaní Dohody o EHP ústrednú úlohu. Európska komisia navrhuje právne predpisy a zastupuje EÚ v Spoločnom výbore EHP, zatiaľ čo Rada Európskej únie stanovuje prostredníctvom Rady EHP politické smerovanie. Európska služba pre vonkajšiu činnosť tiež prispieva k politickému dialógu so štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP.
Spolupráca nad rámec vnútorného trhu
Krajiny EÚ a krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, úzko spolupracujú v oblastiach spoločného záujmu nad rámec Dohody o EHP a účasti na vnútornom trhu. Táto spolupráca sa realizuje prostredníctvom politického dialógu, spoločných iniciatív a účasti na európskych programoch.
Politická spolupráca
EÚ a krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, vedú pravidelný politický dialóg o európskych a medzinárodných otázkach. Táto spolupráca im umožňuje vymieňať si názory a v prípade potreby koordinovať pozície v súvislosti s výzvami, ktoré majú dosah na širší európsky kontinent.
Predmetom spolupráce sú:
- zahraničná a bezpečnostná politika vrátane diskusií o medzinárodnom vývoji, regionálnej stabilite a spoločných bezpečnostných výzvach
- podpora Ukrajiny a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách
- energetická bezpečnosť a odolnosť
- zmena klímy a globálne environmentálne výzvy
- hospodárska bezpečnosť a konkurencieschopnosť
Spolupráca v iných oblastiach
Krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, prispievajú prostredníctvom účasti na programoch a iniciatívach EÚ k európskej spolupráci a využívajú jej výhody v oblastiach ako:
výskum a inovácia vrátane účasti na výskumných programoch a iniciatívach EÚ na podporu vedeckej spolupráce (napr. program Horizont Európa)
vzdelávanie, odborná príprava, mládež a kultúra prostredníctvom programov na podporu výmen, rozvoja zručností a spolupráce medzi inštitúciami (napr. programy Erasmus+ a Kreatívna Európa)
životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy vrátane spolupráce v oblasti zelenej transformácie a udržateľného rozvoja (napr. prostredníctvom programu LIFE)
digitálna transformácia vrátane úsilia o posilnenie digitálnej pripojiteľnosti, inovácií a bezpečného digitálneho prostredia (prostredníctvom iniciatívy Digitálna Európa)
Pozri tiež
Jednotný trh EÚ: prínosy, fakty a čísla
Schengenský priestor podrobne
Horizont Európa
Posledná revízia textu: 23. septembra 2026