Schengenský priestor podrobne

Čo je Schengen?

Schengenský priestor je jedným z hlavných úspechov európskeho projektu. Vznikol v roku 1985 ako medzivládny projekt medzi piatimi krajinami EÚ – Francúzskom, Nemeckom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom – a postupne sa rozšíril tak, že sa stal najväčšou oblasťou na svete, v ktorej možno slobodne cestovať.

Ktoré krajiny patria do Schengenu?

Schengenský priestor má v súčasnosti viac ako 4 milióny štvorcových kilometrov, žije v ňom viac ako 450 miliónov obyvateľov a zahŕňa 29 krajín:

• 25 z 27 členských štátov EÚ
• všetci členovia Európskeho združenia voľného obchodu (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko)

Rada sa 30. decembra 2023 dohodla na zrušení kontrol na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom. Rada 12. decembra 2024 rozhodla o zrušení kontrol osôb aj na vnútorných pozemných hraniciach s týmito dvoma krajinami a medzi nimi. V dôsledku toho sú Bulharsko a Rumunsko od 1. januára 2025 plne súčasťou schengenského priestoru.

• Schengenský priestor: Rada rozhodla o zrušení kontrol na pozemných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom (tlačová správa, 12. decembra 2024)

Kontroly na vnútorných hraniciach s Cyprom sa zatiaľ nezrušili a Írsko nie je súčasťou schengenského priestoru.

Aké sú výhody Schengenu?

Schengenský priestor umožňuje viac ako 450 miliónom ľudí voľne cestovať medzi členskými štátmi bez toho, aby museli prejsť hraničnou kontrolou.

Každý deň prekračuje vnútorné hranice približne 3,5 milióna ľudí za prácou alebo štúdiom alebo s cieľom navštíviť príbuzných a priateľov a takmer 1,7 milióna ľudí býva v jednej krajine schengenského priestoru a pracuje v inej.

Odhaduje sa, že Európania každoročne uskutočňujú 1,25 miliardy ciest v rámci schengenského priestoru, čo je veľmi prínosné aj pre odvetvie cestovného ruchu a kultúry.

Schengenský priestor prináša významné hospodárske výhody všetkým občanom a podnikom v jeho zúčastnených štátoch. Je navrhnutý tak, aby bol základom Európskej únie a jednotného trhu ako celku.

Môžu štátni príslušníci tretích krajín využívať výhody Schengenu?

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žijú v EÚ alebo navštevujú EÚ ako turisti, výmenní študenti alebo na obchodné účely, môžu tiež cestovať po krajinách schengenského priestoru bez toho, aby museli podstupovať hraničné kontroly.

Pre prípad cestujúcich, ktorí prechádzajú cez schengenský priestor alebo majú v úmysle zostať v ňom na krátke obdobie, EÚ zaviedla spoločné vízové pravidlá.

Spoločná vízová politika EÚ je potrebná na účinné fungovanie schengenského priestoru bez hraníc, pretože uľahčuje vstup návštevníkov do EÚ a zároveň posilňuje vnútornú bezpečnosť.

• Vízová politika EÚ (podkladové informácie)
• Dohody EÚ o vízach s tretími krajinami (infografika)

Ako sa vďaka Schengenu zlepšila bezpečnosť v EÚ?

Jedným z hlavných cieľov schengenského priestoru je chrániť jeho občanov prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi policajnými zložkami, colnými orgánmi a orgánmi, ktoré vykonávajú kontrolu vonkajších hraníc, zo všetkých členských štátov. Tieto nové formy spolupráce boli zavedené s cieľom zamedziť akémukoľvek bezpečnostnému riziku, ktoré by mohlo vzniknúť v dôsledku zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach.

V kontexte spolupráce v oblasti presadzovania práva schengenský priestor umožňuje:

• zlepšené systémy komunikácie medzi policajnými zložkami
• cezhraničné prenasledovanie páchateľov trestnej činnosti
• cezhraničné sledovanie podozrivých
• vzájomnú operačnú pomoc
• priamu výmenu informácií medzi policajnými orgánmi

Ide o obrovskú výhodu v boji proti terorizmu a závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi a nelegálnej migrácie.

Ako krajiny pristupujú k schengenskému priestoru?

Krajiny, ktoré chcú pristúpiť k schengenskému priestoru, musia spĺňať stanovené podmienky. Musia:

• uplatňovať spoločný súbor schengenských pravidiel (tzv. schengenské acquis), napr. pokiaľ ide o kontroly na hraniciach, udeľovanie víz, policajnú spoluprácu a ochranu osobných údajov
• prevziať zodpovednosť za kontrolu vonkajších hraníc v mene iných krajín schengenského priestoru a za udeľovanie jednotných schengenských víz
• účinne spolupracovať s orgánmi presadzovania práva v iných krajinách schengenského priestoru s cieľom zachovať vysokú úroveň bezpečnosti po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach
• pripojiť sa k Schengenskému informačnému systému (SIS) a používať ho

Krajiny, ktoré sa chcú pripojiť k schengenskému priestoru, sa musia podrobiť sérii hodnotení, ktorých cieľom je určiť, či spĺňajú podmienky potrebné na uplatňovanie schengenských pravidiel.

Keď hodnotenie potvrdí pripravenosť členského štátu pristúpiť k schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, všetci ostatní členovia schengenského priestoru musia rozhodnutie jednomyseľne schváliť po konzultácii s Európskym parlamentom.

Je možné obnoviť hraničné kontroly v rámci schengenského priestoru?

Niekoľko krajín EÚ sa rozhodlo obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach v rokoch 2020 – 2022 v súvislosti s ochorením COVID-19. Kontroly sa opätovne zaviedli aj za iných okolností, napr. v roku 2015 po teroristických útokoch alebo v dôsledku zvýšených migračných tokov do EÚ.

Obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo byť až poslednou možnosťou.

Za výnimočných okolností

Kódex schengenských hraníc umožňuje členským štátom opätovne zaviesť kontroly na určitých vnútorných hraniciach za výnimočných okolností, pri ktorých je ohrozené celkové fungovanie schengenského priestoru.

V takýchto situáciách môže Rada na základe návrhu Komisie jednému alebo viacerým členským štátom odporučiť, aby obnovili kontroly na hraniciach.

Zavedenie kontrol v prípade výnimočných okolností si vyžadujú súhlas Rady.

Reakcia na závažné ohrozenie

V Kódexe schengenských hraníc sa takisto stanovuje, že členské štáty môžu zaviesť dočasné kontroly na hraniciach s cieľom reagovať na závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

V tomto prípade musí dotknutý členský štát informovať Komisiu a ostatné krajiny EÚ aspoň štyri týždne pred zavedením kontrol alebo v kratšej lehote, ak okolnosti nie sú vopred známe. Toto opätovné zavedenie vnútorných kontrol si nevyžaduje súhlas Rady.

Ako sú chránené vonkajšie hranice schengenského priestoru?

EÚ a jej členské štáty zaviedli konkrétne opatrenia na ochranu bezpečnosti Európy a posilnenie vonkajších hraníc EÚ.

Patrí medzi ne napríklad vytvorenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a vývoj Schengenského informačného systému (SIS).

Orgány v celej EÚ používajú SIS na vkladanie alebo konzultáciu zápisov o hľadaných alebo nezvestných osobách a predmetoch. Tento systém obsahuje približne 86,5 milióna zápisov a v roku 2022 zaznamenal 35 miliónov nahliadnutí príslušných orgánov denne.

SIS zároveň poskytuje orgánom pokyny, ako reagovať, keď sa osoba alebo predmet nájde, ako napríklad:

• zatknúť hľadanú osobu
• chrániť zraniteľnú nezvestnú osobu
• zaistiť predmet v nezákonnej držbe alebo odcudzený predmet

Ďalšie nástroje IT, ktoré pomôžu bojovať proti trestnej činnosti a zabezpečiť hranice, sa modernizujú alebo vyvíjajú:

• vízový informačný systém (VIS)
• systém vstup/výstup (EES)
• Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS)

• Posilnenie vonkajších hraníc EÚ (podkladové informácie)
• Informačné systémy na boj proti trestnej činnosti a ochranu hraníc EÚ (podkladové informácie)

• Schengenský priestor: Rada prijala aktualizáciu Kódexu schengenských hraníc (tlačová správa, 24. mája 2024)
• Schengenský priestor: Rada a Európsky parlament sa dohodli na aktualizácii Kódexu hraníc EÚ (tlačová správa, 6. februára 2024)
• Kódex schengenských hraníc: Rada prijala všeobecné smerovanie (tlačová správa, 10. júna 2022)