Skip to content

Boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi

Zameranie sa na zločinecké siete, ktoré zneužívajú zraniteľných migrantov, je nevyhnutné nielen na boj proti prevádzačstvu, ale aj na boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Boj proti prevádzačstvu

Prevádzačstvo zaznamenalo od začiatku migračnej krízy v roku 2015 markantný vývoj. Podľa Europolu a Interpolu vyše 90 % neoprávnených migrantov platí prevádzačom, aby ich dostali do Európy. Pre zločinecké siete to predstavuje mimoriadne lukratívny biznis a riziko odhalenia je nízke.

Odhaduje sa, že prevádzačstvo vytvára celosvetovo ročný obrat 4,7 miliardy EUR až 6 miliárd EUR.

EÚ pristúpila k ráznym opatreniam proti zločineckým sieťam, ktoré vykorisťujú zraniteľných migrantov. Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) označila boj proti napomáhaniu nelegálnej migrácii za jednu z priorít na obdobie 2022 – 2025.

Koordinovaná činnosť členských štátov viedla v roku 2022 k:

• 3 646 zatknutiam

• 3 285 vyšetrovaniam

• zaisteniu 2 267 655 EUR v hotovosti

• tisícom zabavených falošných dokumentov

Právne predpisy EÚ na predchádzanie prevádzačstvu a boj proti nemu

V novembri 2023 Európska komisia prijala dva legislatívne návrhy na predchádzanie prevádzačstvu a boj proti nemu.

Prvá bola smernica o minimálnych pravidlách na predchádzanie prevádzačstvu a boj proti nemu. Medzi jej ciele patria:

• zefektívnenie stíhania prevádzačských sietí

• objasnenie vymedzenia prevádzačstva ako trestného činu

• harmonizácia trestov

Druhé bolo nariadenie o policajnej spolupráci. Medzi jeho ciele patrí:

• posilnenie úlohy Europolu v boji proti prevádzačstvu

• posilnenie výmeny údajov vrátane biometrických údajov medzi členskými štátmi a s Europolom

Zástupcovia členských štátov EÚ (Coreper) sa 19. júna 2024 dohodli na mandáte Rady na rokovanie o nariadení s cieľom posilniť úlohu Europolu v boji proti prevádzačstvu.

Vyjednávači predsedníctva Rady a Európskeho parlamentu dosiahli v septembri 2025 predbežnú dohodu o posilnení Europolu, ktorá má umožniť lepšie podporovať členské štáty v boji proti prevádzačstvu migrantov a obchodovaniu s ľuďmi.

Činnosť EÚ zameraná na boj proti obchodovaniu s ľuďmi

V priebehu rokov vyvinula EÚ a jej členské štáty silnejšiu a reakciu na obchodovanie s ľuďmi, ktorá sa priebežne vyvíja a je zameraná na policajnú činnosť a prevenciu.

Smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bola prijatá v roku 2011 a vychádza z protokolu OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi a z Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

Uznáva sa v nej, že obchodovanie s ľuďmi nie je len trestným činom, ale aj porušovaním ľudských práv, a že členské štáty nesú zodpovednosť za ochranu obetí bez ohľadu na ich krajinu pôvodu.

V smernici sa stanovujú aj prísnejšie pravidlá boja proti obchodovaniu s deťmi. Členské štáty musia všetkým detským obetiam obchodovania s ľuďmi poskytnúť pomoc a prístup k vzdelávaniu.

V júni 2024 EÚ rozhodla doplniť vykorisťovanie na účely náhradného materstva, nútené manželstvo a nezákonnú adopciu medzi formy vykorisťovania, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vedomé využívanie služieb poskytovaných obeťami obchodovania je okrem toho odteraz trestným činom, ktorý sa bude trestať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

V roku 2022 bolo v EÚ zaznamenaných 10 093 obetí obchodovania s ľuďmi a 2 097 odsúdených obchodníkov s ľuďmi. V roku 2023 sa v rámci platformy EÚ na boj proti organizovanej a závažnej trestnej činnosti (EMPACT) identifikovalo 7 500 obetí, pričom bolo nahlásených 457 zatknutí.

Činnosť EÚ zameraná na boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Každý rok sa ako obete obchodovania s ľuďmi v EÚ identifikujú tisíce ľudí. EÚ a jej členské štáty prijali mnohé opatrenia na boj proti tejto ohavnej trestnej činnosti a zintenzívňujú svoje úsilie o jej zastavenie.

Dve roztrieštené zrkadlové siluety žien a jedna silueta muža na fialovom pozadí.
Témy

Posledná revízia textu: 15. januára 2026