Parížska dohoda o zmene klímy
Cieľom Parížskej dohody je obmedziť globálne otepľovanie a bojovať proti zmene klímy. Dohodu ratifikovali všetky členské štáty EÚ.
Čo je Parížska dohoda?
Parížska dohoda je medzinárodná zmluva, ktorá právne zaväzuje jej signatárov konať v boji proti zmene klímy.
Vôbec prvýkrát v histórii sa vlády v roku 2015 dohodli na významnom spoločnom úsilí s cieľom obmedziť globálne otepľovanie a riešiť jeho následky.
Udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C
Riešiť dôsledky zmeny klímy
Táto dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016 po splnení podmienok založených na ratifikácii najmenej 55 krajinami, ktoré produkujú minimálne 55 % celosvetových emisií skleníkových plynov.
Načrtol sa v nej akčný plán na obmedzenie globálneho otepľovania.
Kľúčové body Parížskej dohody
Dlhodobý cieľ
Nárast globálnej priemernej teploty by nemal prekročiť 1,5 °C do konca storočia.
Transparentnosť
Krajiny si v záujme zabezpečenia transparentnosti a dohľadu navzájom a aj verejnosti poskytujú informácie o tom, ako napredujú pri dosahovaní svojich cieľov.
Príspevky
Krajiny sa zaviazali k opatreniam v oblasti klímy predkladaním plánov v oblasti klímy s cieľom znížiť svoje emisie.
Solidarita
Pomoc zraniteľným krajinám pri znižovaní emisií a budovaní odolnosti voči zmene klímy si vyžaduje financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.
Ambície
Vlády každých päť rokov oznamujú svoje akčné plány – v každom pláne stanovia ambicióznejšie ciele.
UNFCCC: celosvetový dohovor o klíme
Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) je hlavnou medzinárodnou dohodou o ochrane klímy. Parížsku dohodu prijali krajiny práve na zasadnutí zmluvných strán UNFCCC v roku 2015.
UNFCCC je jedným z troch dohovorov prijatých na Samite Zeme v Riu v roku 1992, keď medzinárodné spoločenstvo uznalo potrebu konať spoločne s cieľom chrániť ľudí a životné prostredie a obmedziť emisie skleníkových plynov.
Ratifikovala ho takmer každá krajina na svete.
V roku 1997 uzavreli signatári UNFCCC Kjótsky protokol, ktorým sa zaviedol vôbec prvý právne záväzný cieľ v oblasti znižovania emisií pre vyspelé krajiny, ktorého platnosť skončila v roku 2020.
Parížskou dohodou krajiny obnovili svoj záväzok prijímať opatrenia v oblasti klímy a dohodli sa na nových cieľoch, aby urýchlili prácu na obmedzovaní globálneho otepľovania.
EÚ a Parížska dohoda
EÚ a všetky jej členské štáty podpísali a ratifikovali Parížsku dohodu a sú pevne odhodlané vykonávať ju.
Ratifikovaním tejto dohody sú EÚ a jej členské štáty právne viazané jej cieľom, ktorým je udržať globálnu teplotu v bezpečných limitoch.
Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ, okrem iného, spustila stratégiu Európska zelená dohoda, ktorou sa zavádzajú opatrenia a pravidlá na drastické zníženie emisií a transformáciu jej hospodárstva, aby sa stala klimaticky neutrálna do roku 2050.
V októbri 2025 schválila Rada závery o príprave EÚ na 30. konferenciu zmluvných strán (COP 30) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutoční od 10. do 21. novembra 2025 v Beléme v Brazílii.
V záveroch sa uvádzajú kľúčové priority a pozície EÚ na konferenciu so zameraním na naliehavú potrebu celosvetových opatrení a spolupráce v oblasti klímy.
Rada schválila 5. novembra aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) EÚ a jej členských štátov, ktorý sa predloží UNFCCC pred 30. konferenciou zmluvných strán. NDC sa vzťahuje na obdobie do roku 2035.
V aktualizovanom NDC sa opätovne zdôrazňuje cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % a zavádza sa orientačný príspevok vo výške 66,25 % až 72,5 % do roku 2035 na ceste k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
- Parížska dohoda: EÚ predložila svoj aktualizovaný NDC s orientačným cieľom na rok 2035 pred zasadnutím COP 30 (tlačová správa, 5. novembra 2025)
- COP 30: Rada stanovila pozíciu EÚ na konferenciu o klíme v Beléme (tlačová správa, 21. októbra 2025)
Ambície EÚ v oblasti klímy ju stavajú na čelo boja proti zmene klímy. Prostredníctvom svojich odvážnych politík a opatrení sa stáva globálnym tvorcom noriem a pomáha stimulovať ambície v oblasti klímy na celom svete.
5 faktov o cieli EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu
Boj proti zmene klímy je nevyhnutný pre budúcnosť Európy a sveta. Európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa v legislatíve stanovuje cieľ EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Tento cieľ nadväzuje na záväzok, ktorý EÚ a jej členské štáty prijali pri podpise Parížskej dohody v roku 2015.
Čo znamená klimatická neutralita a ako plánuje EÚ tento cieľ dosiahnuť?
Úloha Rady pri Parížskej dohode
Zmluvné strany UNFCCC sa každý rok stretávajú na konferencii zmluvných strán (COP), aby preskúmali pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s dohovorom a súvisiacimi dohodami a ich vykonávaním, a diskutovali o tomto pokroku.
EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami UNFCCC a aj Parížskej dohody. Každý rok sa zúčastňujú na zasadnutí COP, ako aj na rokovaniach stanovených dohovorom o klíme, aby sa dohodli na aktualizovaných alebo nových pravidlách v globálnych rámcoch.
Delegáciu EÚ na COP vedie predsedníctvo Rady spolu s Európskou komisiou. Konferencie sa môže zúčastniť aj predseda Európskej rady.
Na týchto fórach vystupuje EÚ jednotne. Rada EÚ schvaľuje závery Rady pred príslušným medzinárodným zasadnutím, aby sa dosiahla dohoda o všeobecnej rokovacej pozícii EÚ na rokovania o otázkach klímy.
Pozri tiež
Globálne opatrenia v oblasti klímy
Zmena klímy: aké kroky podniká EÚ
Európska zelená dohoda
Posledná revízia textu: 5. novembra 2025