Skip to content

Medzinárodné dohody a úloha Rady

Zistite, akú dôležitú úlohu zohráva Rada pri uzatváraní medzinárodných dohôd s krajinami, regiónmi a medzinárodnými organizáciami, ktoré nie sú členmi EÚ, a prečo a ako EÚ tieto dohody uzatvára.

Úloha Rady pri uzatváraní medzinárodných dohôd

Rada EÚ zohráva ústrednú úlohu pri rokovaniach o dohodách a ich uzatváraní. Je zapojená do všetkých fáz postupu, od udelenia mandátu na rokovania vyjednávačovi (zvyčajne Komisii), až po poverenie na podpis dohody a prijatie konečného rozhodnutia o súhlase EÚ s tým, že ňou bude viazaná.

Rada prijíma rozhodnutia týkajúce sa medzinárodných dohôd väčšinou hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. V oblastiach, v ktorých by sa na prijatie právnych predpisov EÚ vyžadovala jednomyseľnosť, ako je zdaňovanie, a v prípade osobitných kategórií dohôd, ako sú dohody o prfidružení, však hlasuje jednomyseľne.

Úlohy inštitúcií EÚ pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd a jednotlivé procesné kroky sú stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

K príprave medzinárodných dohôd, rokovaniam o nich a ich uzatváraniu prispievajú mnohé prípravné orgány Rady vrátane Výboru stálych predstaviteľov (Coreper), Výboru pre obchodnú politiku a pracovných skupín zameraných na konkrétne geografické oblasti alebo oblasti politiky.

Prečo sa EÚ zapája do medzinárodných dohôd

Medzinárodné dohody majú pre EÚ zásadný význam pri presadzovaní jej politických cieľov, podpore jej hospodárskych záujmov a posilňovaní jej globálneho vplyvu presadzovaním jej hodnôt na svetovej scéne.

Môžu sa vzťahovať na rozsiahle oblasti, ako napríklad obchod, spolupráca a rozvoj, alebo sa týkať špecifických oblastí politík, ako je rybárstvo, clá, doprava, veda a technika.

Medzinárodnými dohodami sa posilňuje globálna spolupráca a sú základným nástrojom na udržanie stability, predvídateľnosti, bezpečnosti a férovosti na celom svete. Keďže sa v nich stanovujú spoločné pravidlá a normy, pomáhajú zachovávať medzinárodný poriadok založený na pravidlách.

Tým, že členské štáty EÚ konajú v rámci Európskej únie ako jeden celok, majú pri rokovaniach s tretími stranami väčšiu vyjednávaciu silu.

Druhy medzinárodných dohôd

EÚ vyrokovala a uzatvorila viac ako 1 000 jednostranných alebo viacstranných dohôd s krajinami mimo EÚ i s medzinárodnými organizáciami, ako je WTO alebo OSN.

Medzi najbežnejšie typy dohôd, ktoré EÚ uzatvára, patria:

  • dohody o pridružení
  • dohody o voľnom obchode
  • dohody o hospodárskom partnerstve
  • dohody o partnerstve a spolupráci

EÚ môže uzavrieť medzinárodnú dohodu pod podmienkou, že takéto uzavretie dohody:

  • je stanovené v zmluvách
  • je potrebné na dosiahnutie jedného z politických cieľov EÚ uvedených v zmluvách
  • je stanovené v právne záväznom akte EÚ
  • môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť rozsah ich pôsobnosti

Medzinárodné dohody uzavreté EÚ ako právnickou osobou sú pre jej inštitúcie a členské štáty záväzné.

Sú neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ a patria do samostatnej kategórie, ktorá je oddelená od primárneho práva (zmluvy EÚ) a sekundárneho práva (nariadenia a smernice). Právna sila medzinárodných dohôd je nadradená právnej sile sekundárneho práva, ktoré preto s nimi musí byť v súlade.

Pozastavenie uplatňovania medzinárodných dohôd

Rada môže na základe návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prijať rozhodnutie o čiastočnom alebo úplnom pozastavení uplatňovania medzinárodnej dohody alebo o vypovedaní dohody vzhľadom na konkrétnu situáciu.

Patrí sem napríklad:

  • pozastavenie uplatňovania dohody o zjednodušení vízového režimu s Ruskom v reakcii na komplexnú inváziu na Ukrajinu (2022)
  • pozastavenie uplatňovania dohody o zjednodušení vízového režimu s Bieloruskom v reakcii na hybridné útoky Lukašenkovho režimu (2021)
  • čiastočné pozastavenie uplatňovania dohody o spolupráci so Sýriou v reakcii na porušovanie ľudských práv sýrskym režimom (2011)
  • pozastavenie uplatňovania častí dohody z Cotonou so Zimbabwe z dôvodu pretrvávajúcich obáv v súvislosti s ľudskými právami, demokraciou a právnym štátom (2010)

Pozri tiež

Posledná revízia textu: 23. februára 2026