Sankcie: ako a kedy prijíma EÚ reštriktívne opatrenia

Reštriktívne opatrenia alebo „sankcie“ sú základným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ (SZBP). EÚ ich využíva ako súčasť integrovaného a komplexného politického prístupu, ktorého súčasťou je politický dialóg, doplňujúce kroky a využitie ďalších dostupných nástrojov.

Sankcie sú zamerané na dosiahnutie zmeny v politike alebo v správaní subjektov, na ktoré sa vzťahujú, a to v záujme podpory cieľov SZBP. Môžu byť zamerané proti:

• vládam krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, v dôsledku ich politiky
• subjektom (spoločnostiam), ktoré na realizáciu uvedených politík poskytujú prostriedky
• skupinám alebo organizáciám, napr. teroristickým skupinám
• osobám, ktoré podporujú takéto politiky, vykonávajú teroristické aktivity, atď.

Sú vypracované tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé dôsledky u subjektov, ktoré nie sú zodpovedné za politiky alebo činy, ktoré viedli k prijatiu sankcií. EÚ sa konkrétne snaží minimalizovať vplyv na miestne civilné obyvateľstvo alebo na legitímne činnosti vykonávané v dotknutej krajine alebo s ňou.

Všetky reštriktívne opatrenia, ktoré EÚ prijala, sú plne v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd.

Usmernenia v oblasti reštriktívnych opatrení

Politický a bezpečnostný výbor v roku 2004 odsúhlasil niekoľko základných zásad v týchto oblastiach:

• využívanie sankcií
• ich vykonávanie
• spôsob merania a kontroly ich vplyvu

Uvedené základné zásady sa uvádzajú v Usmerneniach o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení, ktoré Rada prvý raz prijala v roku 2003 a v rokoch 2005, 2009 a 2012 ich revidovala a aktualizovala.

• Usmernenia o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcie) – 15. júna 2012
• Najlepšie postupy na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení, december 2016
• Základné zásady uplatňovania reštriktívnych opatrení (sankcií) – 7. júna 2004
• Politický a bezpečnostný výbor (PBV)