Aké druhy sankcií prijíma EÚ
Sankcie EÚ môžu byť namierené proti vládam krajín mimo EÚ, subjektom a jednotlivcom. EÚ môže uložiť reštriktívne opatrenia na účely vykonávania rezolúcií OSN či posilnenia sankcií OSN alebo z vlastnej iniciatívy.
Cieľové skupiny sankcií EÚ
Sankcie EÚ môžu byť namierené proti:
- vládam krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, v dôsledku ich politík
- subjektom (spoločnostiam), ktoré na realizáciu uvedených politík poskytujú prostriedky
- skupinám alebo organizáciám, napr. teroristickým skupinám
- jednotlivcom, ako sú teroristi alebo osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv
Sankcie sú vypracované tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé dôsledky na subjekty a osoby, ktoré nie sú zodpovedné za politiky alebo činy, ktoré viedli k prijatiu sankcií.
EÚ sa predovšetkým snaží minimalizovať vplyv na miestne civilné obyvateľstvo alebo na legitímne činnosti vykonávané v dotknutej krajine alebo s ňou.
O aké sankcie ide?
Väčšina sankčných režimov EÚ sa zameriava na jednotlivcov a subjekty a pozostáva zo zmrazenia aktív a zákazu cestovania. EÚ môže prijať aj sektorové opatrenia, ako sú hospodárske a finančné opatrenia.
Sankcie v užšom zmysle slova si vyžadujú osobitný právny základ v zmluvách EÚ a zahŕňajú:
Zbrojné embargo
Zákaz vyvážať tovar a technológie uvedené na zozname vojenského materiálu EÚ.
Zákaz cestovania
Sankcionované osoby nesmú vstupovať na územie EÚ ani ním prechádzať.
Zmrazenie aktív
Všetky aktíva sankcionovaných osôb a subjektov v EÚ sa zmrazujú.
Nedostupnosť finančných prostriedkov
Osoby a subjekty z EÚ nesmú sankcionovaným osobám a subjektom sprístupniť žiadne finančné prostriedky.
Hospodárske sankcie
Obmedzenia v odvetviach obchodu, obrany, technológií, financií, dopravy a energetiky.
Diplomatické sankcie
Prerušenie diplomatických vzťahov alebo odvolanie diplomatických zástupcov EÚ.
Sankcie OSN a EÚ
Existujú tri druhy sankčných režimov, ktoré môže EÚ uplatňovať: sankcie Organizácie Spojených národov (OSN), zmiešané sankcie a autonómne sankcie EÚ.
Sankcie OSN
EÚ vykonáva všetky sankcie prijaté Bezpečnostnou radou OSN tak, že ich transponuje do práva EÚ. EÚ je v nepretržitom dialógu s OSN, prostredníctvom ktorého lepšie koordinuje kroky jednotlivých členských štátov EÚ v oblasti sankcií.
Zmiešané sankcie
EÚ môže tiež posilniť sankcie OSN tým, že okrem opatrení, ktoré uložila Bezpečnostná rada OSN, zavedie aj prísnejšie opatrenia.
Samostatné sankcie EÚ
Rada môže rozhodnúť o uložení sankcií z vlastnej iniciatívy. Tento druh sankcií môžu navrhnúť vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) alebo členské štáty EÚ. Zvyčajne sa uplatňujú 12 mesiacov.
Reštriktívne opatrenia sa ustanovujú rozhodnutiami Rady v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).
Sankcie pre jednotlivé krajiny a tematické sankcie
Väčšina sankčných režimov EÚ sa prijíma vzhľadom na špecifickú situáciu v určitej krajine. Sankcie boli uložené napríklad vzhľadom na situáciu v Rusku, Bielorusku, Iráne, Severnej Kórei, Sýrii, Konžskej demokratickej republike a vo Venezuele.
Krajiny, v ktorých sa uplatňuje sankčný režim:
- Afganistan
- Bielorusko
- Bosna a Hercegovina
- Burundi
- Stredoafrická republika
- Konžská demokratická republika
- Guatemala
- Guinea
- Guinea-Bissau
- Haiti
- Irán
- Irak
- Libanon
- Líbya
- Mali
- Moldavsko
- Mjanmarsko/Barma
- Nikaragua
- Niger
- Rusko
- Somálsko
- Južný Sudán
- Sudán
- Sýria
- Tunisko
- Turecko
- Ukrajina
- Venezuela
- Jemen
- Zimbabwe
EÚ okrem toho prijala aj štyri tematické režimy, ktoré sú zamerané osoby a subjekty zodpovedné za:
- teroristické činy
- porušovanie ľudských práv
- kybernetické útoky
- šírenie a používanie chemických zbraní
Všetky právne akty týkajúce sa sankcií EÚ sa uverejňujú v Úradnom vestníku EÚ.
Ďalšie informácie
Prečo EÚ prijíma sankcie
Ako EÚ prijíma a preskúmava sankcie?
Sankcie
Posledná revízia textu: 3. decembra 2025