"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Rada pre zahraničné veci na úvod rokovala o posilňovaní ruskej vojenskej prítomnosti na hranici s Ukrajinou.
Európska únia stojí jednotne a pevne na strane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Ministri dnes veľmi jasne uviedli, že akákoľvek agresia voči Ukrajine bude mať pre Rusko politické dôsledky a spôsobí mu nemalé hospodárske škody.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
EÚ svoj postoj úzko koordinuje s transatlantickými a inými podobne zmýšľajúcimi partnermi a k tejto otázke sa vráti na zasadnutí Európskej rady 16. decembra.
Ministri následne zhodnotili situáciu v Bielorusku vzhľadom na nedávno dohodnutú piatu vlnu sankcií. Dospelo sa k záveru, že reštriktívne opatrenia zavedené v reakcii na zneužívanie migrantov priniesli výsledky. Represie Lukašenkovho režimu voči vlastnému obyvateľstvu sa však stupňujú a počet politických väzňov stúpol na viac ako 900. Ministri zopakovali, že EÚ je solidárna s bieloruskou spoločnosťou a bude ju naďalej podporovať.
Rada rokovala aj o otázke Varoše a o vplyve jednostranných opatrení, ktoré v júli 2021 prijali tureckí Cyperčania a Turecko v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Členské štáty vyjadrili solidaritu s Cyprom a svoju podporu procesu rokovaní pod vedením OSN, ako aj podporu novému osobitnému zástupcovi generálneho tajomníka OSN a veliteľovi mierových síl OSN na Cypre Colinovi Stewartovi.
Dosiahla sa dohoda o tom, že Coreper bude ďalej hodnotiť dostupné možnosti, ktoré zahŕňajú vytvorenie osobitného sankčného režimu zameraného na osoby a subjekty priamo zapojené do otvorenia časti Varoše po júli 2021. Ministri zopakovali, že je nevyhnutné, aby sa Turecko opäť vážne zapojilo do procesu OSN a aby sa zdržalo akýchkoľvek krokov, ktoré by spôsobili ďalšie zhoršenie situácie na mieste.
Výmena názorov o Etiópii zdôraznila, že konflikt v krajine sa ešte viac zhoršil a spôsobil zničujúcu humanitárnu krízu, čím sa oslabila nielen stabilita Etiópie, ale aj celého regiónu. Ministri sa zhodli na tom, že len politické riešenie môže zvrátiť súčasnú negatívnu a nebezpečnú dynamiku a že prioritou EÚ by naďalej malo byť dosiahnutie prímeria a privedenie strán k rokovaciemu stolu.
Vzťahy EÚ – Afrika
Rada rokovala o vzťahoch EÚ s Afrikou pred decembrovým zasadnutím Európskej rady a v rámci príprav 6. samitu EÚ – Africká únia, ktorý sa má konať vo februári 2022 v Bruseli.
V diskusii sa zdôraznilo, že EÚ môže byť vo vzťahu so svojimi africkými partnermi konkrétnejšia, praktickejšia, viditeľnejšia a operatívnejšia.
Medzi kľúčové oblasti posilnenej spolupráce patrí reakcia na COVID-19, distribúcia vakcín, mier, bezpečnosť a správa vecí verejných, zelená a digitálna obnova prostredníctvom iniciatív v rámci stratégie Globálna brána a lepšia spolupráca na multilaterálnych fórach.
Stredná Ázia
Rada si vymenila názory na Strednú Áziu s osobitným zameraním na zvýšenie ambícií EÚ v tomto regióne.
EÚ má veľký záujem o zintenzívnenie politickej spolupráce so Strednou Áziou a o to, aby sa rozvíjala ako odolnejší, prosperujúcejší a užšie prepojený hospodársky a politický priestor. Podobný záujem o užšiu spoluprácu je na strane partnerov v regióne. Medzi možné oblasti posilnenej spolupráce patrí podpora zelenej a udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19, napríklad prostredníctvom hlavných projektov Globálnej brány, a zvládanie dôsledkov situácie v Afganistane a iných bezpečnostných výziev. Skonštatovalo sa, že dôležitá je aj spolupráca v oblastiach podnikania a investícií, ako aj v oblasti ľudských práv, demokracie, právneho štátu a správy vecí verejných.
Venezuela
Ministri boli informovaní o výsledkoch venezuelských regionálnych a komunálnych volieb, ktoré sa konali 21. novembra 2021, a o hlavných zisteniach volebnej pozorovateľskej misie EÚ (VPM), ktoré prezentovala hlavná pozorovateľka VPM, poslankyňa Európskeho parlamentu Isabel Santosová.
Ministri sa zhodli, že EÚ bude naďalej podporovať prechod k demokracii vo Venezuele. Konečným cieľom zostáva vnútroštátne riešenie krízy, ktoré povedie k dôveryhodným, inkluzívnym a transparentným voľbám na všetkých úrovniach.
Závery Rady a iné dokumenty
Rada schválila závery o pakte o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP).
Prijala aj nový sankčný režim, ktorý sa zameriava na osoby a subjekty, ktoré bránia politickej transformácii v Mali, ako aj reštriktívne opatrenia voči osobám a subjektom v súvislosti s Wagnerovou skupinou. Aktivity tejto skupiny odrážajú ruskú stratégiu hybridnej vojny, predstavujú hrozbu a vytvárajú nestabilitu vo viacerých krajinách vo svete.
Sankcie sa budú vzťahovať na samotnú Wagnerovu skupinu, tri spoločnosti s väzbami na skupinu a osem vojenských operatívcov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv alebo destabilizačné činnosti na Ukrajine, v Sýrii, Líbyi, Stredoafrickej republike, Sudáne a Mozambiku.
Ministri si počas neformálneho obeda vymenili názory na Afganistan s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Kataru Muhammadom bin Abdulrahmánom Ál Táníhom.
Katar zohráva strategickú úlohu pri riešení situácie v Afganistane tým, že sprostredkúva komunikáciu EÚ s dočasnými orgánmi Talibanu, zaisťuje bezpečný prechod pre osoby, ktoré ho potrebujú, a uľahčuje dodávky humanitárnej pomoci. Ako sa v diskusii zdôraznilo, existuje zhoda na tom, že je potrebná určitá operačná spolupráca s dočasnou vládou Talibanu, to však neznamená, že sa im poskytne akákoľvek legitimita. Spolupráca je podmienená tým, ako Taliban pokročí v plnení piatich kritérií, ktoré Rada zadefinovala v septembri 2021.
Rada tiež bez diskusie prijala body, ktoré boli uvedené v zoznamoch nelegislatívnych bodov A.
Európska únia stojí jednotne a pevne na strane zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Ministri dnes veľmi jasne uviedli, že akákoľvek agresia voči Ukrajine bude mať pre Rusko politické dôsledky a spôsobí mu nemalé hospodárske škody.