"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala po vystúpení ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ktorý sa osobne pripojil k ministrom zahraničných vecí EÚ, o ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine. Minister zahraničia Ukrajiny informoval ministrov EÚ o najnovšom vývoji v teréne a zdôraznil, ako sa Ukrajina v súčasnosti angažuje v dvoch smeroch: na vojenskom fronte, pričom Putin sa pred blížiacou sa zimou znovu snaží zosilniť útočnú agresiu a podporiť svoju prezidentskú kandidatúru, a potom na svojej ceste k pristúpeniu do EÚ.
Vysoký predstaviteľ potvrdil, že už začal dialóg a odborné konzultácie s Ukrajinou o budúcich záväzkoch v oblasti bezpečnosti pričom zdôraznil, že je potrebné, aby EÚ poskytovala Ukrajine nielen operačnú vojenskú podporu, ale pracovala aj na predvídateľnom dlhodobom financovaní.
Prevažná väčšina ministrov sa vyjadrila veľmi jasne: toto nie je čas na oslabenie našej podpory pre Ukrajinu, práve naopak, je to čas na jej zintenzívnenie a urýchlenie. A preto musíme zostať jednotní. Potrebujeme posilniť náš obranný priemysel, aby sme mohli pomôcť Ukrajine posilniť jej vlastný. Musíme sa dohodnúť na ôsmom balíku Európskeho mierového nástroja a jeho novom navýšení o 5 miliárd EUR.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Očakáva sa, že Európska rada na svojom decembrovom zasadnutí poskytne usmernenia týkajúce sa záväzkov v oblasti bezpečnosti.
Vysoký predstaviteľ informoval Radu o práci vykonanej spoločne s Európskou komisiou v oblasti príjmov pochádzajúcich z ruských imobilizovaných aktív. Návrhy sa v nadchádzajúcich dňoch predložia Rade.
Rada pre zahraničné veci rokovala o situácii v Izraeli a v regióne v súvislosti s obnovením nepriateľských akcií a ich rozšírením na juh Gazy.
Ministri rokovali o katastrofickej situácii civilistov v Gaze a neprijateľnom zadržiavaní rukojemníkov teroristami.
Vysoký predstaviteľ v tejto súvislosti zdôraznil, že ľudské utrpenie v Gaze je bezprecedentnou výzvou pre medzinárodné spoločenstvo. Civilné obete predstavujú 60 % až 70 % celkového počtu úmrtí a 85 % obyvateľstva (približne 1,9 milióna) je vysídlených v rámci krajiny.
Sme znepokojení násilím extrémistických osadníkov na Západnom brehu Jordánu. Znepokojuje nás aj skutočnosť, že izraelská vláda schválila výstavbu ďalších 1 700 bytových jednotiek vo východnom Jeruzaleme s cieľom rozšíriť osady, čo považujeme z hľadiska medzinárodného práva za nezákonné. Toto rozhodnutie odsudzujeme.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
V tejto súvislosti EÚ opätovne potvrdila, že jej finančná podpora pre Palestínsku samosprávu musí pokračovať. Vysoký predstaviteľ uviedol, že ministri Komisii veľmi jasne oznámili, že po preskúmaní pomoci EÚ, v rámci ktorého sa nenašli žiadne dôkazy o porušení pravidiel EÚ ani o financovaní terorizmu alebo podnecovaní nenávisti a antisemitizmu, by sa mali urýchlene uvoľniť ročné finančné prostriedky EÚ pre Palestínsku samosprávu.
Vysoký predstaviteľ navrhol Rade pre zahraničné veci niekoľko bodov na usmernenie činnosti EÚ:
žiadne nútené vysídľovanie civilného obyvateľstva v Gaze ani okupácia pásma Izraelom,
ďalšie kroky proti Hamasu, a to aj prostredníctvom reštriktívnych opatrení,
podľa vzoru Spojených štátov práca na zavedení reštriktívnych opatrení voči extrémistickým osadníkom na Západnom brehu Jordánu,
účinné využívanie misií SBOP EÚ v teréne – EUPOL COP a EUBAM Rafah.
Vysoký predstaviteľ bude úzko spolupracovať s osobitným zástupcom EÚ pre mierový proces na Blízkom východe s cieľom predložiť Rade návrhy, ako pokračovať v politickom procese, zabezpečiť správu vecí verejných v Gaze a pracovať na riešení založenom na existencii dvoch štátov.
Rada pre zahraničné veci rokovala o regióne Sahel, kde sa situácia z hľadiska bezpečnosti a správy vecí verejných zhoršuje. Vojenské junty posilňujú svoju moc a zároveň obmedzujú slobodu, rozbíjajú demokratické inštitúcie, a približujú sa k Rusku.
Rada vzala na vedomie výsledky samitu Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), ktorý sa konal 10. decembra, a potvrdila, že naďalej podporuje jeho snahu byť sprostredkovateľom.
Ministri sa dohodli na niekoľkých usmerňujúcich zásadách, na základe ktorých sa nanovo vymedzí činnosť EÚ v regióne a upravia nástroje EÚ.
Rada okrem toho oficiálne spustila novú iniciatívu v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) na podporu západoafrických krajín Guinejského zálivu (Pobrežia Slonoviny, Ghany, Toga a Beninu) na základe ich dopytu a po dohode s nimi.
Neformálne stretnutie pri raňajkách s ministrom zahraničných vecí Arménska
Rada EÚ pre zahraničné veci uskutočnila neformálnu výmenu názorov s arménskym ministrom zahraničných vecí Araratom Mirzojanom a rokovala o tom, ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom, o podpore EÚ Arménsku a vyhliadkach na normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Ako prvý krok tejto posilnenej spolupráce EÚ zintenzívni svoju civilnú misiu SBOP v Arménsku, čím zvýši svoju prítomnosť na mieste zo 138 na 209 zamestnancov, a tým preukáže odhodlanie EÚ usilovať sa o zabezpečenie stability na hranici medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Prevažná väčšina ministrov sa vyjadrila veľmi jasne: toto nie je čas na oslabenie našej podpory pre Ukrajinu, práve naopak, je to čas na jej zintenzívnenie a urýchlenie. A preto musíme zostať jednotní. Potrebujeme posilniť náš obranný priemysel, aby sme mohli pomôcť Ukrajine posilniť jej vlastný. Musíme sa dohodnúť na ôsmom balíku Európskeho mierového nástroja a jeho novom navýšení o 5 miliárd EUR.
