Rada pre zahraničné veci, 22. januára 2024

Hlavné výsledky

Ruská útočná vojna proti Ukrajine

Rada pre zahraničné veci rokovala o ruskej útočnej vojne proti Ukrajine po vystúpení ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu prostredníctvom videokonferencie, ktorý stručne informoval svojich partnerov z EÚ o najnovšom vývoji v teréne.

Napriek neustálym útokom z Ruska dosahuje Ukrajina významné vojenské úspechy, najmä v Čiernom mori. Rusko však vystupňovalo raketové a dronové útoky na civilné ciele na Ukrajine a zostáva hrozbou pre Európu.

Rokovania Rady sa preto zamerali na potrebu pokračovať v poskytovaní pomoci Ukrajine vrátane vojenskej podpory.

Ministri sa zhodli na tom, že toto nie je chvíľa na oslabenie našej podpory Ukrajine. Naopak: je to chvíľa na to, aby sme urobili viac a rýchlejšie. Za pomoci finančných zdrojov, vojenského vybavenia, výcviku vojakov a [poskytnutím] všetkého, čo Ukrajina potrebuje na to, aby sa bránila.

Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri rokovali o spôsoboch pomoci Ukrajine poskytnutím väčšej a predvídateľnejšej pomoci pred mimoriadnym zasadnutím Európskej rady, ktoré je naplánované na 1. februára. Vysoký predstaviteľ vyjadril nádej, že EÚ bude schopná dosiahnuť dohodu o navýšení prostriedkov z Európskeho mierového nástroja o päť miliárd EUR a o zriadení „Fondu pomoci pre Ukrajinu“ na riešenie najnaliehavejších potrieb Ukrajiny.

Pokiaľ ide o imobilizované ruské aktíva, myslím, že môžem povedať, že sme dosiahli politickú dohodu o dokončení prác na základe návrhu, ktorý sme predložili v decembri, so zameraním na príjmy alebo neočakávané zisky. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Situácia na Blízkom východe

V Rade pre zahraničné veci sa uskutočnili rokovania o situácii na Blízkom východe a samostatné výmeny názorov na túto tému, na ktorých sa zúčastnili: izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz, ministri zahraničných vecí Saudskej Arábie – Fajsal bin Farhan Ál Saúd – Jordánska – Ajmán Safadí a Egypta – Sámih Šukrí a generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abú al-Gajt, ako aj minister zahraničných vecí Palestínskej samosprávy Rijád al-Málikí.

Počas prvého rokovania s ministrom Katzom sa ministri EÚ zhodli na tom, že absolútnou a najbezprostrednejšou prioritou je katastrofická situácia v Gaze – rastúci počet úmrtí civilistov, rozšírený hlad, vážny nedostatok humanitárnych dodávok a prístupu a izraelskí rukojemníci, ktorí sú zadržiavaní viac ako 100 dní.

Viac úmrtí, ničenia a ťažkostí palestínskeho ľudu nepomôže poraziť Hamas a jeho ideológiu. Ani Izraelu to neprinesie väčšiu bezpečnosť, práve naopak. Preto musíme naše úsilie s medzinárodnými partnermi zdvojnásobiť, aby sa namiesto smrtiacej konfrontácie dospelo k riešeniu. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri EÚ potom rokovali počas obeda s regionálnymi partnermi v rámci Dňa mierového úsilia – so Saudskou Arábiou, s Jordánskom, Egyptom a Ligou arabských štátov.

Zhodli sa na potrebe podporovať UNRWA (Agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe) a viedli rozhovory o povojnovej Gaze, spoločnom úsilí o oživenie politického procesu smerujúceho k riešeniu v podobe existencie dvoch štátov a práci na prípravnej mierovej konferencii a komplexnom regionálnom mierovom pláne.

Po tretie, ministri EÚ rokovali aj s palestínskym ministrom zahraničných vecí al-Málikím, ktorému opätovne potvrdili silnú podporu EÚ palestínskemu ľudu a Palestínskej samospráve.

Vysoký predstaviteľ sa napokon podelil s členskými štátmi EÚ o podnety na vnútornú diskusiu EÚ o komplexnom prístupe k opätovnému začatiu mierového procesu na Blízkom východe, pričom sa opieral o prácu vykonanú v rámci „Dňa mierového úsilia“. Vysoký predstaviteľ navrhol najmä pracovať na prípravnejmierovej konferencii s cieľom komplexne riešiť izraelsko-palestínsky konflikt v budúcnosti.

Ministri rokovali o ďalších aspektoch: prebiehajúca práca na sankciách proti extrémistickým a násilným osadníkom na západnom brehu Jordánu, pretrvávajúce napätie na izraelsko-libanonskej hranici a v oblasti Červeneho mora a nedávna špirála násilia, ktorá spôsobila početné civilné obete v širšom regióne a v južnej Ázii.

Azerbajdžan a Arménsko

V rámci aktuálnych udalostí sa Rada pre zahraničné veci dotkla aj Azerbajdžanu/Arménska. Rada vyjadrila solidaritu s Francúzskom v súvislosti s vyhostením jeho diplomatov a nedávnymi mediálnymi útokmi. Ministri sa zhodli na tom, že Azerbajdžan sa musí vrátiť k zásadným rokovaniam o mieri a normalizácii s Arménskom.

Akékoľvek porušenie územnej celistvosti Arménska je neprijateľné a bude mať vážne dôsledky na vzťahy s EÚ.

Závery Rady

Rada schválila závery o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva v roku 2024.

• Fóra Organizácie Spojených národov pre ľudské práva: Rada schválila priority EÚ (tlačová správa, 22. januára 2024)