"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala o ruskej agresii voči Ukrajine po videotelekonferenčnom vstupe ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu, ktorý informoval svojich partnerov z EÚ o najnovšom vývoji na mieste a o najnaliehavejších ukrajinských potrebách, najmä pokiaľ ide o systémy protivzdušnej obrany a energetickú infraštruktúru.
V následnej diskusii Rada pre zahraničné veci rokovala o podpore mierového plánu prezidenta Zelenského zo strany EÚ a vojenskej podpore EÚ Ukrajine. Vysoký predstaviteľ objasnil, že posilnenie Ukrajiny z politického a vojenského hľadiska s cieľom presadiť mierové rokovania má strategickú logiku a že mier nemožno zamieňať s kapituláciou.
Vysoký predstaviteľ sa zaoberal nedávnymi ruskými útokmi na energetickú a prístavnú infraštruktúru, ako aj vývozom obilia a zdôraznil, že sa Vladimirovi Putinovi nesmie dovoliť ohrozovať celosvetovú potravinovú bezpečnosť ani uspieť v jeho úsilí využiť zimu ako zbraň.
Predĺžime mandát vojenskej pomocnej misie Európskej únie (na podporu Ukrajiny) na ďalšie dva roky. Dúfam, že dosiahneme konsenzus o rozšírení jej mandátu.
Takisto musíme konečne nájsť konsenzus o mojich návrhoch na odblokovanie Európskeho mierového nástroja/Fondu pomoci pre Ukrajinu. Už sme k tomu veľmi blízko.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Rada si tiež vymenila názory s osobitným vyslancom EÚ Davidom O’Sullivanom o vykonávaní sankcií EÚ a úsilí o boj proti ich obchádzaniu. Vysoký predstaviteľ zdôraznil, že sa dosiahol pokrok v boji proti obchádzaniu sankcií, je však potrebné urobiť viac a ďalej bojovať proti tomuto javu, a to aj v členských štátoch EÚ.
Pokiaľ ide o sankcie, Rada nedávno prijala nový režim zameraný na ruské hybridné činnosti proti Európskej únii a jej členským štátom a dnes prijala reštriktívne opatrenia voči siedmim osobám a siedmim subjektom v reakcii na transfer iránskych riadených striel a dronov do Ruska.
Neformálna výmena názorov s ministrom Spojeného kráľovstva pre zahraničné veci, záležitosti Britského spoločenstva národov a rozvojové záležitosti
Ministri si po prvýkrát od brexitu neformálne vymenili názory s ministrom Spojeného kráľovstva pre zahraničné veci, záležitosti Britského spoločenstva národov a rozvojové záležitosti Davidom Lammym s cieľom spoločne vyhodnotiť niekoľko kľúčových zahraničných, bezpečnostných a obranných otázok v súčasnom geopolitickom kontexte.
Výmena ukázala, že naše názory sa do veľkej miery zhodujú. Spojené kráľovstvo a EÚ spoločne stoja na čele medzinárodnej reakcie na ruskú agresiu voči Ukrajine a jednotne vyzývajú na prímerie v Gaze a na zvrátenie vážnej eskalácie na Blízkom východe.
Vysoký predstaviteľ uzavrel výmenu názorov tým, že strany zvážia pravidelné konzultácie medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o konkrétnych témach, ako je ruská agresia voči Ukrajine, indicko-tichomorský región alebo západný Balkán.
Situácia na Blízkom východe
Rada pre zahraničné veci rokovala o vývoji na Blízkom východe, pričom sa zamerala na situáciu na mieste v celom regióne. Ministri venovali pozornosť situácii v Libanone, útokom Iránu na Izrael, humanitárnej situácii v Gaze a vývoju na západnom brehu Jordánu.
EÚ v súvislosti s Libanonom vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila všetky útoky proti misiám OSN a vyjadrila mimoriadne vážne znepokojenie nad útokmi izraelských obranných síl na dočasné ozbrojené sily OSN v Libanone (UNIFIL), v dôsledku ktorých bolo zranených niekoľko príslušníkov mierových síl. Rada potvrdila, že takéto útoky na príslušníkov mierových síl OSN predstavujú závažné porušenie medzinárodného práva, sú absolútne neprijateľné a musia sa okamžite zastaviť.
Ministri dnes opätovne potvrdili svoju plnú podporu ozbrojeným silám UNIFIL. Nikto UNIFIL nežiada, aby sa stiahli. A každý musí určite vedieť, že o tom, či ozbrojené sily UNIFIL zostanú alebo odídu, nerozhoduje generálny tajomník Organizácie Spojených národov. Toto rozhodnutie patrí Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. [...] Dnes sa tu žiadny členský štát nevyjadril za stiahnutie ozbrojených síl UNIFIL. Ak sa teda nemajú stiahnuť, musia zostať. A ak musia zostať, musia zostať v bezpečí.
Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Vysoký predstaviteľ sa zaoberal aj podporou EÚ pre UNRWA, Agentúru Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe, a žiadosťou predloženou Komisii, aby sa ďalšia tranža podpory EÚ sprístupnila UNRWA okamžite v nadchádzajúcich dňoch.
Rada tiež počas rokovania zopakovala svoju výzvu na prímerie v Gaze, bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov a úplný súlad s humanitárnym právom. Ministri venovali pozornosť aj prípravám na zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Izrael, o ktoré v minulosti požiadalo viacero členských štátov.
Aktuálne udalosti
V rámci aktuálnych udalostí si Rada vymenila názory na:
– proces normalizácie Arménska a Azerbajdžanu
− Gruzínsko pred parlamentnými voľbami 26. októbra
– Moldavskú republiku pred prezidentskými voľbami a referendom o pristúpení k EÚ 20. októbra. Rada tiež prijala reštriktívne opatrenia voči piatim osobám a jednému subjektu zodpovedným za konanie destabilizujúce Moldavskú republiku
Rada predĺžila uplatňovanie reštriktívnych opatrení EÚ proti šíreniu a používaniu chemických zbraní uložených voči 25 osobám a 3 subjektom o ďalší rok do 16. októbra 2025.
