Skip to content
  • Medzinárodný samit

Samit G20, Rím, Taliansko, 30. – 31. októbra 2021

Hlavné výsledky

Vedúci predstavitelia G20 sa 30. a 31. októbra 2021 stretli v Ríme na dvojdňovom samite, ktorý usporiadalo talianske predsedníctvo skupiny G20.

EÚ zastupovali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 na konci samitu prijali vyhlásenie.

Na samite sa lídri skupiny G20 dohodli, že:

  • udržia dosiahnuteľnosť cieľa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami
  • urýchlia svoje opatrenia zamerané na dosiahnutie globálnej nulovej bilancie emisií skleníkových plynov alebo uhlíkovej neutrality do polovice storočia alebo približne v tom čase
  • opätovne potvrdia záväzok rozvinutých krajín v oblasti financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, ktorým je spoločne mobilizovať 100 miliárd USD ročne, a vítajú nové záväzky niektorých členov skupiny G20
  • do roku 2023 zavedú nové pravidlá pre stabilnejší a spravodlivejší medzinárodný daňový systém vrátane 15 % celosvetovej minimálnej dane z príjmov právnických osôb
  • pokročia v úsilí o zabezpečenie lepšieho a včasnejšieho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami
  • vytvoria spoločnú pracovnú skupinu v rámci G20 pre financie a zdravotníctvo s cieľom zabezpečiť primerané financovanie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu
Spoločná fotografia zo samitu G20 v konferenčnom centre
Pracovníci zabezpečujúci reakciu na COVID-19 v prvej línii boli pozvaní, aby sa pripojili k vedúcim predstaviteľom skupiny G20 na spoločnej fotografii zo samitu

Hospodárska obnova

Lídri uviedli, že svetové hospodárstvo sa v roku 2021 stabilne zotavovalo vďaka nasadeniu vakcín a pokračujúcej politickej podpore. Medzi jednotlivými krajinami aj v rámci nich sa však tempo obnovy značne líšilo.

Preto je skupina G20 naďalej odhodlaná využívať všetky dostupné nástroje tak dlho, ako bude potrebné na riešenie nepriaznivých dôsledkov pandémie, najmä v prípade najviac postihnutých osôb, ako sú ženy, mladí ľudia a neformálni a nízkokvalifikovaní pracovníci, ako aj na riešenie dôsledkov nerovnosti.

„Budeme pokračovať v obnove, pričom sa vyhneme akémukoľvek predčasnému zrušeniu podporných opatrení a zároveň zachováme finančnú stabilitu a dlhodobú fiškálnu udržateľnosť a zabezpečíme ochranu pred rizikami nepriaznivého vývoja a negatívnymi presahmi.“ Vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20

Skupina G20 bude aj naďalej pozorne sledovať globálne hospodárske výzvy, ako je narušenie dodávateľských reťazcov.

COVID-19

S cieľom riešiť pretrvávajúce nedostatky v očkovaní sa vedúci predstavitelia skupiny G20 zaviazali podstatne zvýšiť poskytovanie vakcín, terapeutík a diagnostiky a prístup k nim, a to s osobitným zreteľom na potreby krajín s nízkymi a strednými príjmami.

To by malo umožniť pokrok smerom k cieľu zaočkovať aspoň 40 % obyvateľstva vo všetkých krajinách do konca roka 2021 a 70 % do polovice roka 2022, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Zabezpečenie rýchlej a spravodlivej distribúcie vakcín na celom svete bude zahŕňať posilnenie dodávateľských reťazcov, rozšírenie a diverzifikáciu výrobnej kapacity, podporu dôvery vo vakcíny a ich akceptácie a boj proti dezinformáciám.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 tiež opätovne potvrdili svoj záväzok voči Rímskej deklarácii prijatej na celosvetovom samite o zdraví v máji ako „kompasu pre kolektívne opatrenia“.

Prevencia, pripravenosť a reakcia (PPR) na pandémiu

S cieľom zabezpečiť primerané, udržateľné a lepšie koordinované financovanie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu vedúci predstavitelia skupiny G20 zriadili spoločnú pracovnú skupinu v rámci G20 pre financie a zdravotníctvo.

Do začiatku roka 2022 prijme pracovná skupina opatrenia na zriadenie finančného nástroja, ktorý bude koordinovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou, s cieľom zvýšiť globálne financovanie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu.

Vytvorenie osobitnej skupiny navrhli ministri zdravotníctva a financií skupiny G20 v predvečer samitu.

Ilustračná fotografia: 10 výhod a prínosov medzinárodnej zmluvy o pandémii
10 výhod a prínosov medzinárodnej zmluvy o pandémii (Infografika)

10 výhod a prínosov medzinárodnej zmluvy o pandémii (Infografika)

Vedúci predstavitelia tiež uviedli, že posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémiu môže zahŕňať medzinárodný nástroj alebo dohodu v kontexte WHO.

Predseda Európskej rady Michel pred samitom zdôraznil výhody medzinárodnej zmluvy o pandémiách.

„O medzinárodnej zmluve o pandémiách, ktorá by bola zakotvená v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie, sa bude v novembri rokovať na osobitnom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Veríme, že takáto zmluva bude najlepším nástrojom na zlepšenie globálnej pripravenosti a reakcie na pandémiu.“ Charles Michel, predseda Európskej rady

Klíma a energetika

Vedúci predstavitelia skupiny G20 sa zaviazali, že budú spoločne pracovať na zabezpečení úspešnej konferencie OSN o zmene klímy (COP 26), ktorá sa začala v Glasgowe v Spojenom kráľovstve, bezprostredne po samite G20.

Opätovne potvrdili svoj záväzok k úplnému a účinnému vykonávaniu Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Parížskej dohody.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 poznamenali, že udržanie dosiahnuteľnosti cieľa, ktorým je obmedzenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, si bude vyžadovať zmysluplné a účinné opatrenia a odhodlanie všetkých krajín, pričom sa zohľadnia rôzne prístupy.

Skupina G20 urýchli svoje opatrenia v oblastiach zmierňovania, adaptácie a financovania, pričom uznáva kľúčový význam dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových plynov na celosvetovej úrovni alebo uhlíkovej neutrality do polovice storočia alebo približne v tom čase.

Lídri sa tiež zaviazali prijať ďalšie opatrenia v tomto desaťročí a formulovať, implementovať, aktualizovať a v prípade potreby zvýšiť svoje vnútroštátne stanovené príspevky do roku 2030.

Infografika vysvetľuje, ako EÚ plní Parížsku dohodu o zmene klímy.
Parížska dohoda: cesta EÚ ku klimatickej neutralite (Infografika)

Parížska dohoda: cesta EÚ ku klimatickej neutralite (Infografika)

Lídri pripomenuli a opätovne potvrdili záväzok rozvinutých krajín v oblasti financovania opatrení v oblasti zmeny klímy spoločne mobilizovať 100 miliárd USD ročne do roku 2020 a potom každý rok až do roku 2025 s cieľom podporiť rozvojové krajiny v ich úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a prispôsobenie sa im.

Uvítali aj nové záväzky, ktoré prijali niektorí členovia skupiny G20, s cieľom zvýšiť a zlepšiť svoje celkové medzinárodné príspevky na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy do roku 2025; očakávajú aj nové záväzky zo strany ďalších krajín.

Lídri opätovne potvrdili svoj záväzok z roku 2009 postupne zrušiť a racionalizovať v strednodobom horizonte neefektívne dotácie na fosílne palivá, ktoré podporujú nehospodárnu spotrebu.

Zaviazali sa, že do konca roka 2021 zastavia medzinárodné verejné financovanie novej neekologizovanej výroby energie z uhlia v zahraničí.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 zdôraznili svoj záväzok zachovať energetickú bezpečnosť a zároveň riešiť zmenu klímy a zaručiť transformáciu energetického systému, ktorá zachová cenovú dostupnosť energie pre najzraniteľnejšie domácnosti a podniky.

Zdôraznili tiež, že je dôležité zachovať neprerušené toky energie z rôznych zdrojov, dodávateľov a trás a podporovať otvorené, konkurencieschopné a voľné medzinárodné trhy s energiou.

Biodiverzita a životné prostredie

Vedúci predstavitelia skupiny G20 sa zaviazali posilniť opatrenia na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity do roku 2030.

Budú sa usilovať zabezpečiť, aby sa do roku 2030 zachovalo alebo ochránilo aspoň 30 % celosvetovej pôdy a najmenej 30 % svetových oceánov a morí, a členským štátom pomôžu dosiahnuť pokrok pri dosahovaní tohto cieľa v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami.

Vedúci predstavitelia naliehavo vyzvali ostatné krajiny, aby spojili svoje sily so skupinou G20 s cieľom dosiahnuť ambiciózny cieľ vysadiť 1 bilión stromov do roku 2030 so zapojením súkromného sektora a občianskej spoločnosti.

Udržateľný rozvoj

Vedúci predstavitelia skupiny G20 vyjadrili hlboké znepokojenie nad vplyvom krízy COVID-19, najmä v rozvojových krajinách. Opätovne potvrdili svoj záväzok ku globálnej reakcii na urýchlenie pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a na podporu udržateľnej, inkluzívnej a odolnej obnovy na celom svete.

Lídri sa zaviazali posilniť svoje opatrenia na vykonávanie akčného plánu G20 týkajúceho sa Agendy 2030 a podpory G20 pre reakciu na COVID-19 a obnovu v rozvojových krajinách. Opätovne potvrdili svoju nepretržitú podporu afrických krajín prostredníctvom rôznych iniciatív, ako je napríklad Pakt skupiny G20 s Afrikou.

Lídri uvítali nové všeobecné pridelenie zvláštnych práv čerpania (SDR), vďaka ktorému sa na celom svete uvoľnilo v celkovej hodnote 650 miliárd USD v dodatočných rezervách. Skupina G20 bude pracovať na spôsoboch zvýšenia svojho vplyvu tým, že dobrovoľne presmeruje časť pridelených SDR na pomoc zraniteľným krajinám.

Vedúci predstavitelia skupiny G20 vyzvali Medzinárodný menový fond (MMF), aby zriadil nový trustový fond pre odolnosť a udržateľnosť (RST) s cieľom zabezpečiť cenovo dostupné dlhodobé financovanie pre krajiny s nízkymi príjmami, a to aj na africkom kontinente, pre malé ostrovné rozvojové štáty a zraniteľné krajiny so stredným príjmom.

Vedúci predstavitelia uvítali pokrok dosiahnutý v rámci iniciatívy G20 na pozastavenie dlhovej služby (DSSI), ktorá podľa odhadov umožnila odloženie celkovej dlhovej služby vo výške najmenej 12,7 miliardy USD v období od mája 2020 do decembra 2021 v prospech 50 krajín.

Program samitu

Diskusie na samite boli zorganizované do troch hlavných pracovných zasadnutí a dvoch sprievodných podujatí vedúcich predstaviteľov.

Pracovné zasadnutia

  • 1. časť zasadnutia: „Globálne hospodárstvo a globálne zdravie“
  • 2. časť zasadnutia: „Zmena klímy a životné prostredie“
  • 3. časť zasadnutia: „Udržateľný rozvoj“

Sprievodné podujatia lídrov

  • „Podpora MSP a podnikov vo vlastníctve žien na účely lepšej obnovy“
  • „Úloha súkromného sektora v boji proti zmene klímy“

Dvojstranné stretnutia predsedu Európskej rady Michela

Popri samite absolvoval predseda Charles Michel niekoľko dvojstranných stretnutí s inými svetovými lídrami:

  • Naréndra Módí, predseda vlády Indie
  • Lee Hsien Loong, predseda vlády Singapuru
  • Paul Kagame, prezident Rwandy a predseda NEPAD
  • Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie
  • Alberto Fernández, prezident Argentíny
  • Scott Morrison, predseda vlády Austrálie
  • Angela Merkelová, spolková kancelárka Nemecka
  • Joko Widodo, predseda vlády Indonézie
  • Recep Tayyip Erdoğan, prezident Turecka

Predseda Európskej Rady Michel a predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová sa zúčastnili aj na neformálnom stretnutí lídrov EÚ a Africkej únie prítomných na samite, ktoré usporiadal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Kontext

O talianskom predsedníctve skupiny G20

Celková téma talianskeho predsedníctva pozostávala z troch pilierov: „ľudia, planéta, prosperita“. Táto téma sa odrážala v troch pracovných zasadnutiach samitu v Ríme.

O skupine G20

Členmi skupiny G20 sú Argentína, Austrália, Brazília, Čína, Francúzsko, India, Indonézia, Japonsko, Južná Afrika, Kanada, Kórejská republika, Mexiko, Nemecko, Rusko, Saudská Arábia, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Taliansko, Turecko a Európska únia.

Španielsko je stálym hosťom. Talianske predsedníctvo skupiny G20 pozvalo na samit ako hostí ďalších sedem lídrov vrátane predsedu vlády Holandska.

Predchádzajúce samity

Predchádzajúci samit skupiny G20 v roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-19 konal prostredníctvom videokonferencie.

Posledný samit G20 s osobnou účasťou sa konal v roku 2019 v Osake v Japonsku.

Tlačové správy

Informácie pre médiá

Kontakty pre tlač

Ak nie ste zástupca médií, svoju žiadosť pošlite oddeleniu pre informovanie verejnosti.

Akreditácia a podujatia pre médiá

Všeobecné informácie o akreditácii nájdete na tejto stránke.

Akreditáciu médií na medzinárodné samity, ktoré sa konajú mimo Európskej únie, zabezpečujú vládne orgány hostiteľskej krajiny.

Sledujte nás

Iné zasadnutia: Medzinárodný samit

Zobraziť ďalšie zasadnutia

Posledná revízia textu: 9. januára 2025