Samit EÚ – západný Balkán, Brdo pri Kranju, Slovinsko, 6. októbra 2021

Hlavné výsledky

Na samite EÚ – západný Balkán, ktorý usporiadalo slovinské predsedníctvo Rady v Brde pri Kranju, sa stretli lídri:

• členských štátov EÚ
• šiestich partnerov zo západného Balkánu: Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Čiernej Hory, Severomacedónskej republiky a Kosova*

Samitu predsedal predseda Európskej rady Charles Michel. EÚ na podujatí popri Michelovi zastupovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

• Vyjadrenie predsedu Charla Michela po samite EÚ – západný Balkán v Brde pri Kranju v Slovinsku

Lídri EÚ prijali na samite vyhlásenie, ku ktorému sa pripojili lídri krajín západného Balkánu.

• Brdské vyhlásenie, 6. októbra 2021

Vo vyhlásení sa opätovne zdôrazňuje, že EÚ jednoznačne podporuje európsku perspektívu západného Balkánu. Stanovujú sa v ňom iniciatívy na podporu prepojenosti a ekologickej a digitálnej transformácie v regióne, ako aj záväzky v oblasti politickej a bezpečnostnej spolupráce.

Vo vyhlásení sa uvádza aj celý rad konkrétnych zámerov, z ktorých bude mať západný Balkán prospech vrátane:

• hospodárskeho a investičného plánu (EIP) vo výške 30 miliárd EUR
• prísľubu zvýšiť mieru očkovania proti ochoreniu COVID-19
• opatrení na zníženie ceny roamingu
• inovačnej agendy pre západný Balkán
• zelených jazdných pruhov a akčných plánov Dopravného spoločenstva

Európska perspektíva

Lídri opätovne potvrdili jednoznačnú podporu európskej perspektívy západného Balkánu, ktorá je spoločným strategickým záujmom a zostáva spoločnou strategickou voľbou

EÚ potvrdila svoj záväzok podporovať proces rozširovania a príslušné prijaté rozhodnutia, a to na základe dôveryhodných reforiem partnerov, spravodlivej a prísnej podmienenosti a zásady vlastných zásluh.

Vedúci predstavitelia EÚ tiež pripomenuli, že je dôležité, aby EÚ dokázala zachovať a prehĺbiť vlastný rozvoj, a zabezpečiť pritom svoju schopnosť integrovať nových členov.

Partneri zo západného Balkánu opätovne zdôraznili svoju oddanosťeurópskym hodnotám a zásadám a uskutočneniu potrebných reforiem v záujme svojich obyvateľov.

Reakcia na ochorenie COVID-19

Lídri pripomenuli, že západný Balkán sa prostredníctvom svojho úzkeho a účinného partnerstva s EÚ úzko zapája do viacerých iniciatív EÚ na boj proti pandémii.

Lídri EÚ sa zaviazali ďalej zlepšovať prístup partnerov k očkovacím látkam, diagnostike a liečebným postupom. Okrem toho sa zaviazali aj pomôcť všetkým partnerom zo západného Balkánu dosiahnuť do konca roka 2021 podobnú mieru zaočkovanosti, ako je priemer EÚ.

EÚ a jej členské štáty už pred samitom poskytli regiónu 2,9 milióna dávok vakcín, ako aj bezprecedentnú zdravotnú a sociálno-ekonomickú podporu v celkovej výške 3,3 miliardy EUR.

• Tím Európa: doteraz sa vyplatilo 34 miliárd EUR na boj proti COVID-19 v partnerských krajinách (Európska komisia)
• Medzinárodná solidarita EÚ počas pandémie COVID-19 (podkladové informácie)

Hospodársky a investičný plán (EIP) vo výške 30 miliárd EUR

EÚ je hlavným politickým, hospodárskym a obchodným partnerom západného Balkánu. Prostredníctvom EIP teraz EÚ poskytuje bezprecedentnú finančnú podporu, ktorá v priebehu nasledujúcich siedmich rokov zmobilizuje pre tento región približne 30 miliárd EUR.

EÚ poskytne grantové financovanie vo výške 9 miliárd EUR prostredníctvom 10 ústredných investičných iniciatív. Z tohto hľadiska je cieľom EIP:

• podnietiť oživenie hospodárstva v dlhodobom horizonte
• urýchliť ekologickú a digitálnu transformáciu
• podporovať regionálnu spoluprácu
• podporovať konvergenciu s EÚ

EIP takisto pomôže prilákať verejné a súkromné investície podporované záručným nástrojom pre západný Balkán, ktorý má potenciál mobilizovať 20 miliárd EUR.

• Infografika – EÚ: hlavný obchodný partner a investor na západnom Balkáne
• Infografika – Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (Európska komisia)
• Oznámenie Komisie: Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán (Európska komisia)

Spoločná zodpovednosť

Investície z EIP majú byť hnacou silou pozitívnych zmien na západnom Balkáne. To však bude udržateľné len prostredníctvom spoločného úsilia všetkých strán.

Podpora EÚ je preto spojená s hmatateľným pokrokom v oblasti právneho štátu, sociálno-ekonomických reforiem a dodržiavania európskych hodnôt, pravidiel a noriem.

Prepojenosť, integrácia, ekologická a digitálna transformácia

Plán EIP bude doplnený o celý rad nových iniciatív na podporu ekologickej a digitálnej transformácie, regionálnej integrácie a prepojenosti, ako aj sociálnej a hospodárskej obnovy.

Lídri uvítali dohodu o akčnom pláne pre zelenú agendu, ktorá bude kľúčovou hnacou silou prechodu na moderné, uhlíkovo neutrálne, klimaticky odolné a zdrojovo efektívne hospodárstva.

EÚ bude naďalej podporovať inkluzívnu regionálnu spoluprácu.

Lídri sa dohodli na zintenzívnení snáh o posilnenie integrácie trhu západného Balkánu do jednotného trhu EÚ vrátane SEPA (jednotná oblasť platieb v eurách).

Uvítali plán pre roaming, v ktorom sa načrtne cesta k nižšej cene roamingu medzi EÚ a západným Balkánom, pričom sa bude vychádzať z bezplatného roamingového režimu, ktorý sa v regióne uplatňuje od 21. júla.

Lídri uvítali aj koncepciu zelených jazdných pruhov medzi EÚ a západným Balkánom na skrátenie čakacích lehôt na hraniciach a nedávno schválené akčné plány Dopravného spoločenstva pre inteligentnú dopravu a udržateľnú prepojenosť.

Spustili tiež inovačnú agendu pre západný Balkán s cieľom podporovať excelentnosť a príležitosti v oblastiach inovácie, výskumu, vzdelávania, kultúry, mládeže a športu.

Politická a bezpečnostná spolupráca

Vedúci predstavitelia EÚ konštatovali, že spoločné postoje s EÚ sú jasným znakom strategickej orientácie partnerov zo západného Balkánu. Táto orientácia by sa mala odzrkadliť formou úplného zosúladenia so zahraničnopolitickými pozíciami EÚ.

Opätovne potvrdzujeme naše očakávanie, že partneri budú ako dôležitú súčasť svojej európskej cesty ďalej prehlbovať spoluprácu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), dosiahnu hmatateľný a udržateľný pokrok smerom k tomu, aby sa plne pripájali k zahraničnopolitickým pozíciám EÚ a zodpovedajúcim spôsobom konali, a to aj pokiaľ ide o pozície na medzinárodných fórach. Brdské vyhlásenie

Keďže EÚ a západný Balkán čelia mnohým spoločným bezpečnostným výzvam, vedúci predstavitelia sa dohodli na posilnení spolupráce v týchto oblastiach:

• prispievanie k bezpečnostným misiám a operáciám EÚ
• potláčanie dezinformácií a iných hybridných hrozieb
• posilnenie kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej diplomacie
• boj proti terorizmu, radikalizácii a organizovanej trestnej činnosti
• boj proti praniu špinavých peňazí a obchodovaniu s ľuďmi a drogami
• reakcia na vývoj v Afganistane

EÚ taktiež podčiarkla, že je pripravená výraznejšie podporiť partnerov zo západného Balkánu pri riešení migračných výziev. Pozornosť by sa mala zamerať na zlepšenie azylových systémov, boj proti prevádzačstvu a nelegálnej migrácii, procesy návratu, riadenie hraníc, výmenu informácií a prijímacie kapacity.

Pravidelné samity

S cieľom zohľadniť význam úzkeho vzťahu medzi EÚ a západným Balkánom sa vedúci predstavitelia rozhodli zaviesť pravidelné samity EÚ – západný Balkán, pričom ďalší by sa mal uskutočniť v roku 2022.

Neformálne zasadnutie Európskej rady

Predseda Európskej Rady Charles Michel vyzval 5. októbra, teda v predvečer samitu lídrov EÚ na diskusiu o úlohe EÚ vo svete. V rámci tejto diskusie lídri pripomenuli, že EÚ je neochvejným zástancom multilateralizmu a obhajcom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Rokovalo sa o týchto témach:

• spolupráca so spojencami a podobne zmýšľajúcimi partnermi, najmä s USA a NATO
• posilnenie odolnosti EÚ znížením jej kritických závislostí
• zvýšenie schopnosti EÚ konať samostatne ako hospodárska mocnosť, ako aj v oblasti bezpečnosti a obrany
• presadzovanie vlastných záujmov EÚ, najmä vo vzťahu k Číne, ktorú považujeme za konkurenta, partnera a systémového súpera

• Závery prezentované predsedom Charlom Michelom po neformálnom zasadnutí členov Európskej rady 5. októbra 2021

Podkladové informácie

Samit bol súčasťou vykonávania strategického programu Európskej rady na roky 2019 – 2024.

• Nový strategický program na roky 2019 – 2024 (znenie)
• Nový strategický program pre EÚ (zhrnutie)

Vzťahy medzi EÚ a západným Balkánom

• Zintenzívnená spolupráca EÚ so západným Balkánom (Európska komisia)

Vzťahy EÚ s jednotlivými partnermi zo západného Balkánu

• Infografika – Albánsko
• Infografika – Bosna a Hercegovina
• Infografika – Kosovo*
• Infografika – Čierna Hora
• Infografika – Severomacedónska republika
• Infografika – Srbsko

(všetky infografiky vypracovala Európska komisia)

Predchádzajúce samity

Posledný samit EÚ – západný Balkán sa v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 konal vo virtuálnom formáte. Zorganizovalo ho chorvátske predsedníctvo Rady.

• Záhrebský samit EÚ – západný Balkán, 6. mája 2020

Predchádzajúci samit EÚ a západného Balkánu s osobnou účasťou lídrov usporiadalo bulharské predsedníctvo Rady v Sofii v roku 2018.

• Samit EÚ – západný Balkán v Sofii, 17. mája 2018

* Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.