Zdravotné riziká sekundárneho dymu a aerosólov

Užívanie tabaku a sekundárny dym

Tabak zostáva jednou z rozhodujúcich príčin predčasných úmrtí, ktorým sa dá predísť, a hlavným rizikovým faktorom vzniku rakoviny, pričom každé štvrté úmrtie v EÚ, na Islande a v Nórsku, ktoré je spôsobené rakovinou, je spojené s fajčením.

Sekundárny dym, známy aj ako pasívne fajčenie, predstavuje vážne zdravotné riziko pre nefajčiarov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) môže najmenej 69 zlúčenín tabakového dymu z celkového počtu 7 000 spôsobiť rakovinu a mnohé z nich sú toxické.

Aj keď celkový vplyv sekundárnych aerosólov vypúšťaných zo zahrievaných tabakových výrobkov na zdravie zatiaľ nie je známy, výskum naznačuje potenciálne škodlivé účinky, najmä pokiaľ ide o zdravie srdca a pľúc, ako aj respiračné problémy a astmu.

Odhaduje sa, že približne 31 % Európanov je vystavených sekundárnemu tabakovému dymu doma, v práci, počas voľnočasových aktivít, vo vzdelávacích inštitúciách alebo na verejných priestranstvách, a z nedávnej štúdie Európskej komisie vyplýva, že takmer štvrtina (24 %) obyvateľov EÚ vo veku 15 rokov a viac fajčí.

V prieskume Eurobarometra v marci 2009 sa zistilo, že 84 % občanov EÚ je za to, aby boli kancelárie a iné vnútorné priestory na pracoviskách bez dymu, 79 % by chcelo reštaurácie bez dymu a 61 % podporilo aj bary a pohostinstvá bez dymu.

Zdravotné prínosy právnych predpisov v záujme prostredia bez dymu

Štúdie členských štátov EÚ poukazujú na zdravotné prínosy právnych predpisov zameraných na prostredie bez dymu, ktoré boli prijaté v nadväznosti na odporúčanie Rady o prostredí bez dymu z roku 2009.

Správa o odporúčaní Rady z roku 2009 o prostredí bez dymu, 2013 (Európska komisia)

Tieto prínosy zahŕňajú výrazné zníženie výskytu srdcového infarktu u bežnej populácie vo všeobecnosti, ako to vidieť v Taliansku, a zníženie počtu hospitalizácií v prípade infarktu myokardu a iných akútnych koronárnych príhod v krajinách, ako je Nemecko a Taliansko.

Aj Dánsko, Taliansko a Malta hlásia zníženie chorobnosti u bežnej populácie.

V Írsku bolo zaznamenané rýchle zlepšenie zdravia dýchacích ciest a vo Švédsku súvisia právne predpisy zamerané na prostredie bez dymu s výrazným znížením respiračných a senzorických príznakov, najmä u pracovníkov v herniach.

Malta uvádza zníženie ročnej mortality u bežnej populácie v dôsledku zníženého vystavenia sekundárnemu dymu.

Ochrana Európanov

Cieľom EÚ je lepšie chrániť občanov, najmä deti a mladých ľudí, pred sekundárnym dymom a aerosólmi.

Rada prijala 3. decembra 2024 aktualizované odporúčanie o prostredí bez dymu a bez aerosólov s cieľom znížiť vystavenieškodlivým emisiám vo verejných priestoroch, verejnej doprave a na pracoviskách.

Nabáda tiež členské štáty, aby do svojich súčasných pravidiel zahrnuli nové výrobky, ako sú elektronické cigarety a zahrievaný tabak.

Rada odporúča zvýšenú ochranu pred vystavením sekundárnemu dymu a aerosólom (tlačová správa, 3. decembra 2024)

V odporúčaní sa členským štátom radí, aby:

rozšírili politiky zamerané na prostredie bez dymu a aerosólov na kľúčové vonkajšie priestory vrátane ihrísk, zábavných parkov a staníc verejnej dopravy
rozšírili tieto ustanovenia tak, aby zahŕňali aj nové tabakové výrobky, ako sú elektronické cigarety a zahrievaný tabak, ktoré mladí ľudia čoraz viac používajú

Aktualizácia je v súlade s iniciatívou Európskej komisie, ktorá je súčasťou európskeho plánu na boj proti rakovine a jej cieľom je dosiahnuť do roku 2040 „generáciu bez tabaku“, t. j. znížiť užívanie tabaku v EÚ z 25 % v roku 2021 na menej ako 5 % v roku 2040.

Sekundárny dym súvisí s respiračnými a kardiovaskulárnymi problémami

Dospelé osoby a deti vystavené sekundárnemu dymu vdychujú mnohé rovnaké karcinogény ako fajčiari.

Sekundárny dym môže spôsobiť rakovinu pľúc u ľudí, ktorí nikdy nefajčili, a môže byť spojený aj s inými druhmi rakoviny u dospelých (napr. rakovina prsníka) a u detí.

Ľuďom, ktorí dýchajú sekundárny dym, hrozí o 25 až 30 % vyššie riziko ochorenia srdca a až o 16 % vyššie riziko rakoviny.

Podľa WHO zomrie na celom svete každý rok na následky sekundárneho fajčenia viac ako 1,2 milióna ľudí. Hlavné príčiny úmrtí sú znázornené v nasledujúcom grafe.

Textová verzia

V tomto grafe sa uvádza ročný celosvetový počet úmrtí spôsobených vystavením sekundárnemu dymu podľa konkrétnych chorôb. Každý typ choroby je uvedený spolu s príslušným počtom úmrtí.

ischemická choroba srdca: 414 640 úmrtí
mozgová príhoda: 280 052 úmrtí
chronická obštrukčná choroba pľúc: 266 124 úmrtí
infekcie dolných dýchacích ciest: 151 938 úmrtí
rakovina priedušnice, priedušiek a pľúc: 97 910 úmrtí
rakovina prsníka: 7 518 úmrtí

Viac ako štvrtina úmrtí spôsobených sekundárnym fajčením sa vyskytuje u detí

Graf znázorňuje koľko percent žien, mužov a detí (do 15 rokov) umrie ročne na celom svete na následky sekundárneho fajčenia.

Textová verzia

Koláčový graf znázorňuje percentuálne rozdelenie úmrtí spôsobených sekundárnym dymom:

u žien: 47 %
u detí: 28 %
u mužov: 25 %

Každý štvrtý človek v EÚ fajčí

V prieskume Eurobarometra o užívaní tabaku v EÚ, ktorý bol uverejnený v júni 2024, sa zistilo, že 24 % respondentov fajčí cigarety, cigary, cigarky alebo fajku, 20 % fajčiť prestalo a 56 % nikdy nefajčilo.

Muži fajčia častejšie (28 %) ako ženy (21 %), pričom najvyššia miera fajčenia je u osôb vo veku 25 – 39 rokov (32 %), za ktorými nasleduje veková skupina 44 – 54 rokov (28 %) a 15 – 24 rokov (22 %).

Najvyššiu mieru fajčenia majú Bulharsko, Grécko a Chorvátsko.

Táto mapa znázorňuje mieru fajčenia v EÚ vrátane bývalých fajčiarov.

Textová verzia

Graf znázorňuje rozdelenie fajčiarskych návykov v krajinách EÚ27:

v Belgicku: 21 % v súčasnosti fajčí, 21 % fajčilo, ale prestalo, 58 % nikdy nefajčilo
v Bulharsku: 37 % v súčasnosti fajčí, 18 % fajčilo, ale prestalo, 45 % nikdy nefajčilo
v Českej republike: 23 % v súčasnosti fajčí, 21 % fajčilo, ale prestalo, 56 % nikdy nefajčilo
v Dánsku: 14 % v súčasnosti fajčí, 27 % fajčilo, ale prestalo, 59 % nikdy nefajčilo
v Nemecku: 24 % v súčasnosti fajčí, 18 % fajčilo, ale prestalo, 58 % nikdy nefajčilo
v Estónsku: 25 % v súčasnosti fajčí, 25 % fajčilo, ale prestalo, 50 % nikdy nefajčilo
v Írsku: 16 % v súčasnosti fajčí, 18 % fajčilo, ale prestalo, 66 % nikdy nefajčilo
v Grécku: 36 % v súčasnosti fajčí, 21 % fajčilo, ale prestalo, 43 % nikdy nefajčilo
v Španielsku: 24 % v súčasnosti fajčí, 24 % fajčilo, ale prestalo, 52 % nikdy nefajčilo
vo Francúzsku: 27 % v súčasnosti fajčí, 24 % fajčilo, ale prestalo, 49 % nikdy nefajčilo
v Chorvátsku: 35 % v súčasnosti fajčí, 17 % fajčilo, ale prestalo, 48 % nikdy nefajčilo
v Taliansku: 24 % v súčasnosti fajčí, 15 % fajčilo, ale prestalo, 61 % nikdy nefajčilo
na Cypre: 29 % v súčasnosti fajčí, 14 % fajčilo, ale prestalo, 57 % nikdy nefajčilo
v Lotyšsku: 33 % v súčasnosti fajčí, 18 % fajčilo, ale prestalo, 49 % nikdy nefajčilo
v Litve: 29 % v súčasnosti fajčí, 22 % fajčilo, ale prestalo, 49 % nikdy nefajčilo
V Luxembursku: 19 % v súčasnosti fajčí, 24 % fajčilo, ale prestalo, 56 % nikdy nefajčilo a 1 % nevie
v Maďarsku: 26 % v súčasnosti fajčí, 14 % fajčilo, ale prestalo, 60 % nikdy nefajčilo
na Malte: 22 % v súčasnosti fajčí, 17 % fajčilo, ale prestalo, 61 % nikdy nefajčilo
v Holandsku: 11 % v súčasnosti fajčí, 34 % fajčilo, ale prestalo, 55 % nikdy nefajčilo
v Rakúsku: 32 % v súčasnosti fajčí, 22 % fajčilo, ale prestalo, 46 % nikdy nefajčilo
v Poľsku: 27 % v súčasnosti fajčí, 14 % fajčilo, ale prestalo, 59 % nikdy nefajčilo
v Portugalsku: 21 % v súčasnosti fajčí, 11 % fajčilo, ale prestalo, 68 % nikdy nefajčilo
v Rumunsku: 34 % v súčasnosti fajčí, 8 % fajčilo, ale prestalo, 58 % nikdy nefajčilo
v Slovinsku: 24 % v súčasnosti fajčí, 21 % fajčilo, ale prestalo, 55 % nikdy nefajčilo
na Slovensku: 27 % v súčasnosti fajčí, 19 % fajčilo, ale prestalo, 54 % nikdy nefajčilo
vo Fínsku: 15 % v súčasnosti fajčí, 31 % fajčilo, ale prestalo, 54 % nikdy nefajčilo
vo Švédsku: 8 % v súčasnosti fajčí, 36 % fajčilo, ale prestalo, 56 % nikdy nefajčilo
priemer EÚ: 24 % v súčasnosti fajčí, 21 % fajčilo, ale prestalo, 56 % nikdy nefajčilo a 0,02 % nevie

Nové tabakové a iné výrobky

Nové tabakové a súvisiace výrobky, ako sú elektronické cigarety a zahrievané tabakové výrobky, zvyšujú riziko nikotínovej závislosti a môžu podporovať používanie tradičných tabakových výrobkov.

Podľa WHO napodobňujú zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety činnosť fajčenia tradičných cigariet.

Hoci sa nové tabakové a súvisiace výrobky často uvádzajú na trh ako bezpečnejšie alternatívy cigariet, ich emisie obsahujú škodlivé a návykové zlúčeniny a chemické látky, ako je nikotín, ktorý používatelia vdychujú.

Nikotín okrem toho, že je návykový, môže mať škodlivý účinok na zdravie, a to aj na vývoj mozgu u detí a dospievajúcich.

3 % ľudí v EÚ používa elektronické cigarety

V grafe sa uvádzajú údaje o používaní elektronických cigariet respondentmi v 27 krajinách EÚ.

Textová verzia

V grafe sa uvádzajú údaje o používaní elektronických cigariet respondentmi v 27 krajinách EÚ.

Údaje sú rozdelené do týchto kategórií: v súčasnosti používam elektronické cigarety, používal som ich, ale som prestal, raz alebo dvakrát som elektronické cigarety vyskúšal, nikdy som elektronické cigarety nepoužíval a neviem.

1. V súčasnosti používam:

v celej EÚ v súčasnosti používajú elektronické cigarety v priemere 3 % respondentov
v Írsku v súčasnosti používa elektronické cigarety najvyšší percentuálny podiel respondentov (9 %), zatiaľ čo Malta a Švédsko uvádzajú najnižšie podiely (1 %)

2. V minulosti som používal:

v priemere 3 % respondentov používali elektronické cigarety v minulosti, ale už s tým prestali
najvyšší percentuálny podiel bývalých používateľov elektronických cigariet je v Poľsku (9 %) a najnižší v Rumunsku a Slovinsku (1 %)

3. Raz alebo dvakrát som vyskúšal:

priemerne 8 % respondentov uviedlo, že elektronické cigarety raz alebo dvakrát vyskúšalo
najvyššie percento ľudí, ktorí vyskúšali elektronické cigarety, má Švédsko (14 %), najnižšiu hodnotu (2 %) uvádza Slovinsko

4. Nikdy som nepoužíval:

väčšina respondentov, v priemere 85 %, nikdy nepoužívala elektronické cigarety
v Litve je percentuálny podiel osôb, ktoré elektronické cigarety nikdy nepoužívali, najnižší (68 %) a v Rumunsku najvyšší (96 %)

5. Neviem:

v priemere 1 % respondentov odpovedalo na otázku o používaní elektronických cigariet neviem
Lotyšsko a Litva majú najvyššiu mieru neistoty (5 %), zatiaľ čo niektoré krajiny ako Írsko neuvádzajú žiadnu neistotu

2 % ľudí v EÚ používajú zahrievané tabakové výrobky

Tento graf sa týka používania zahrievaných tabakových výrobkov v EÚ.

Textová verzia

Tento graf sa týka používania zahrievaných tabakových výrobkov v EÚ.

1. V súčasnosti používam

V priemere 2 % respondentov v súčasnosti používajú zahrievané tabakové výrobky. Miera sa v jednotlivých krajinách líši:

najviac používateľov je na Cypre a v Litve (po 5 %) a v Španielsku (3 %)
v iných krajinách, napríklad v Nemecku a Slovinsku, je podiel osôb, ktorý v súčastnosti používa takéto výrobky, zanedbateľný alebo sa neuvádza

2. V minulosti som používal

Približne 1 % respondentov v minulosti používalo zahrievané tabakové výrobky, ale odvtedy s tým prestalo:

najvyššia miera bola zaznamenaná v Poľsku (7 %)
väčšina ostatných krajín uvádza v tejto kategórii hodnotu 1 až 2 %

3. Raz alebo dvakrát som vyskúšal

Priemerne 4 % respondentov uviedli, že elektronické cigarety raz alebo dvakrát vyskúšali:

najviac osôb, ktoré s takýmito výrobkami experimentovali, je v Bulharsku (10 %), Španielsku (10 %) a Litve (9 %)
najmenej ich je v Nemecku a Slovinsku (1 až 2 %)

4. Nikdy som nepoužíval

Väčšina respondentov, v priemere 92 %, nikdy nepoužívala zahrievané tabakové výrobky:

najvyšší podiel je v Nemecku a Holandsku (96 %) a podiel nad 90 % uvádzajú aj mnohé ďalšie krajiny vrátane Estónska, Írska a Francúzska
najnižší podiel osôb, ktoré takéto výrobky nikdy nepoužívali, je v Lotyšsku (79 %) a Poľsku (80 %)

Neviem

Malé percento respondentov v EÚ (1 %) odpovedalo na otázku o používaní zahrievaných tabakových výrobkov „neviem“:

najvyššie úrovne neistoty boli zaznamenané v Nemecku (4 %) a Lotyšsku (6 %)