Skip to content

Znečistenie ovzdušia v EÚ: fakty a čísla

Náš vzduch je v súčasnosti oveľa menej znečistený ako pred niekoľkými desaťročiami, no napriek tomu v roku 2023 v Európe predčasne zomrelo v dôsledku znečistenia ovzdušia približne 280 000 ľudí.

Poľnohospodárstvo je najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia v Európe.

EÚ má víziu nulového znečistenia do roku 2050 a v roku 2024 prijala nové pravidlá, ktoré jej majú pomôcť dosiahnuť tento cieľ.

Hlavné znečisťujúce látky

Medzi hlavné znečisťujúce látky patria:

  • jemné tuhé častice (PM2,5) a tuhé častice (PM10)
  • amoniak
  • metán
  • ozón
  • oxidy dusíka
  • oxid siričitý
  • nemetánové prchavé organické zlúčeniny

Každá z nich je sama osebe škodlivá. Niektoré tiež navzájom reagujú prostredníctvom chemických procesov a stávajú sa tuhými časticami alebo ozónom.

Najviac Európanom škodia jemné tuhé častice (PM2,5)

Jemné tuhé častice sú také malé, že môžu vstúpiť do pľúc a dokonca aj krvného obehu a spôsobiť vážne zdravotné problémy. Pozostávajú z tuhých častíc a tekutých kvapôčok rôznych veľkostí.

Prach a peľ možno vidieť voľným okom, ale častice spaľovania sú menšie ako 2,5 mikrometrov (μm). Je to približne veľkosť baktérie.

1 mikrometer (μm) je jedna milióntina metra. Ľudský vlas má priemer približne 100 μm, čo je asi tridsaťkrát viac ako najväčšia tuhá častica PM2,5.

Nákres porovnávajúci hrúbku ľudského vlasu (približne 100 μm) s veľkosťou tuhých častíc PM10 (menej ako 10 μm) a tuhých častíc PM2,5 (menej ako 2,5 μm).

Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie sa od roku 1990 znížili

Od 80. rokov 20. storočia má EÚ zavedené prísne opatrenia na znižovanie znečistenia ovzdušia a emisie hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie sa výrazne znížili. V rokoch 1990 až 2023 sa objem emisií tuhých častíc PM10, PM2,5, amoniaku, oxidov síry, nemetánových prchavých organických zlúčenín a oxidov dusíka znížil z viac ako 65 miliónov ton na približne 19 miliónov ton.

Textová verzia

Stĺpcový graf znázorňujúci vývoj šiestich látok znečisťujúcich ovzdušie v rokoch 1990 až 2023: PM10, PM2,5, amoniak, oxidy síry, nemetánové prchavé organické zlúčeniny a oxidy dusíka. Emisie všetkých týchto znečisťujúcich látok sa výrazne znížili z celkového objemu viac ako 65 miliónov ton v roku 1990 na približne 19 miliónov ton v roku 2023. Najviac sa znížili emisie oxidov síry, a to o takmer 95 %, zatiaľ čo emisie amoniaku sa znížili najmenej, a to len o 36 %.

Podľa najnovších údajov Európskej environmentálnej agentúry však bolo v roku 2023 viac ako 94 % mestského obyvateľstva EÚ stále vystavených koncentráciám jemných tuhých častíc (PM2,5) nad rámec najnovších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Vystavenie iným znečisťujúcim látkam takisto zostalo nad odporúčanými úrovňami.

Odkiaľ pochádzajú látky znečisťujúce ovzdušie?

Najväčšími zdrojmi látok znečisťujúcich ovzdušie v EÚ je poľnohospodárstvo a spotreba energie.

Viac ako 60 % emisií tuhých častíc PM2,5 pochádza zo spotreby energie

Diagram znázorňuje percentuálny podiel rôznych zdrojov na emisiách týchto látok znečisťujúcich ovzdušie v roku 2023: jemné tuhé častice (PM2,5), tuhé častice (PM10), amoniak, oxid siričitý, nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a oxidy dusíka. Viac údajov sa zobrazí, keď podržíte kurzor na grafe.

Textová verzia

Stĺpcový graf znázorňujúci percentuálny podiel rôznych zdrojov emisií týchto látok znečisťujúcich ovzdušie: PM2,5, PM10, oxid siričitý, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, oxidy dusíka a amoniak. K emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie prispievajú najviac tieto odvetvia:

  • PM5: spotreba energie v obytných, komerčných a inštitucionálnych budovách – 63 %
  • PM10: spotreba energie v obytných, komerčných a inštitucionálnych budovách – 43 %
  • oxid siričitý: zásobovanie energiou 41 % a výrobný a ťažobný priemysel – 36 %
  • nemetánové prchavé organické zlúčeniny: výrobný a ťažobný priemysel – 45 %
  • oxidy dusíka: doprava – 50 %
  • amoniak: poľnohospodárstvo – 94 %

Tuhé častice PM2,5 sa buď emitujú priamo, najmä spaľovaním fosílnych palív alebo biomasy, alebo sa tvoria v ovzduší pri vzájomnej reakcii iných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, oxid siričitý alebo amoniak.

Ozón sa neuvoľňuje priamo, ale vzniká, keď iné znečisťujúce látky, najmä oxidy dusíka a prchavé organické zlúčeniny, reagujú so slnečným svetlom a teplom.

Výrazné zníženie úrovní PM2,5 v ovzduší si preto vyžaduje opatrenia zamerané na viaceré látky znečisťujúce ovzdušie a viaceré odvetvia vrátane vykurovania domácností, poľnohospodárstva, dopravy, výroby energie a priemyslu.

Zdravotné vplyvy

Každý človek vdýchne každý deň približne 14 kg vzduchu. Pri nádychu však vdychujeme aj znečisťujúce látky, ktoré vstupujú do našich pľúc a dokonca aj do krvného obehu.

Vystavenie znečisteniu ovzdušia môže viesť k respiračným ochoreniam vrátane astmy, k rakovine pľúc či k mŕtvici.

Graf znázorňujúci orgány ľudského tela a choroby a ťažkosti, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku znečistenia ovzdušia: • mozog: bolesti hlavy, úzkosť a vplyv na centrálnu nervovú sústavu • hlava: podráždenie očí, nosa a hrdla a ťažkosti s dýchaním • pľúca: infekcie, astma, znížená funkcia pľúc, chronická bronchitída, rakovina pľúc • srdce: kardiovaskulárne ochorenia • ostatné orgány: vplyv na pečeň, slezinu a krv, ako aj na reprodukčný systém

V Európe každoročne predčasne zomierajú státisíce ľudí v dôsledku vystavenia koncentráciám znečisťujúcich látok vyšším ako úrovne odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).

182 000 úmrtí

jemné tuhé častice (PM2,5)

34 000 úmrtí

oxid dusičitý (NO2)

63 000 úmrtí

ozón (O3)

Environmentálny a sociálny vplyv

Znečistenie ovzdušia poškodzuje aj ekosystémy a vegetáciu, čo prináša veľké hospodárske náklady.

Prízemný ozón (O3) poškodzuje poľnohospodárske plodiny a lesy tým, že spomaľuje rast a znižuje výnosy. Ovplyvňuje aj biodiverzitu a ekosystémové služby.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry stratili mnohé krajiny EÚ v posledných rokoch v dôsledku ozónu viac ako 5 % svojej úrody pšenice.

Oxidy dusíka (NOX) a amoniak (NH3) prítomné v ovzduší padajú späť dole a ukladajú sa do pôdy a vody. Vysoký obsah týchto látok môže spôsobiť eutrofizáciu – rýchly rast rias a vodných rastlín v riekach, jazerách a moriach. Keď tieto rastliny odumrú a rozkladajú sa, spotrebúvajú vo vode kyslík, čím poškodzujú ryby a iné organizmy.

Tieto znečisťujúce látky prispievajú aj k acidifikácii sladkej vody a lesných pôd.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2023 takmer 74 % ekosystémov EÚ vystavených úrovniam dusíka, ktoré môžu viesť k eutrofizácii.

Aký čistý je vzduch vo vašom meste?

Znečistenie ovzdušia v Európe sa v posledných desaťročiach výrazne znížilo, ale situácia sa v jednotlivých mestách značne líši.

V rokoch 2024 a 2025 prekročilo nový limit EÚ 10 mikrogramov PM2,5 na meter kubický vzduchu 337 európskych miest. Jedno mesto – Slavonski Brod v Chorvátsku – prekročilo predchádzajúci limit EÚ 25 mikrogramov PM2,5 na meter kubický vzduchu.

15 európskych miest zaznamenalo koncentrácie PM2,5 nižšie ako 5 mikrogramov na meter kubický vzduchu:

  • Narva v Estónsku
  • Kuopio, Tampere, Jyväskylä, Oulu, Lahti a Espoo/Esbo vo Fínsku
  • Reykjavík na Islande
  • Tromsø v Nórsku
  • Faro v Portugalsku
  • Umeå, Uppsala, Västerås, Södertälje a Örebro vo Švédsku

Znečistenie ovzdušia v európskych mestách

Na mape sú znázornené európske mestá rozdelené do piatich skupín podľa znečistenia ovzdušia od veľmi nízkeho po veľmi vysoké na základe rizika úmrtnosti v dôsledku dlhodobého vystavenia jemným tuhým časticiam (PM2,5), oxidu dusičitému (NO2) a prízemnému ozónu (O3).

Podržte kurzor nad mestom a uvidíte údaje o úrovni znečistenia vzduchu a hodnotách znečistenia PM2,5, NO2 a O3.

Textová verzia

Mapa znázorňujúca európske mestá a ich úrovne znečistenia ovzdušia jemnými tuhými časticami (PM2,5), oxidom dusičitým a prízemným ozónom v mikrogramoch na meter kubický v piatich skupinách zoradených od veľmi nízkej úrovne znečistenia po veľmi vysokú. Mestá v severnej a západnej Európe majú zvyčajne lepšiu kvalitu ovzdušia, zatiaľ čo mestá vo východnej a južnej Európe majú zvyčajne horšiu kvalitu ovzdušia.

Pozri tiež:

Témy

Posledná revízia textu: 27. júla 2026