"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Ministri životného prostredia EÚ sa stretli v Luxemburgu, kde si vymenili názory na balík opatrení „Fit for 55“, pripravili sa na samit o klíme COP26 a rokovali o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ na rok 2030. Rada prijala pozíciu v prvom čítaní k zmenám nariadenia o Aarhuskom dohovore. Okrem toho rokovali ministri aj o aktuálnom náraste cien energií.
Samit o klíme COP26
Ministri sa na úvod zasadnutia zamerali na prípravy na zasadnutie Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa uskutoční od 31. októbra do 12. novembra v Glasgowe (COP26). Rada prijala závery, v ktorých sa stanovuje pozícia EÚ na uvedené zasadnutie.
Svet v súčasnosti nesmeruje k udržaniu globálneho otepľovania pod 1,5 °C. Na udržanie teploty našej planéty v bezpečných limitoch je potrebné vyvinúť oveľa väčšie spoločné úsilie. Na konferencii COP26 vyzve EÚ všetky zmluvné strany Parížskej dohody, aby predložili ambiciózne národné ciele znižovania emisií, a rozvinuté krajiny vyzve, aby zvýšili medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Na základe záverov, ktoré sa dnes prijali, má EÚ nielen vôľu, ale aj silný mandát viesť diskusie správnym smerom – smerom k ochrane planéty v prospech všetkých a stáť na strane tých, ktorých zmena klímy ohrozuje najviac.
Andrej Vizjak, slovinský minister životného prostredia a územného plánovania
V záveroch sa všetky zmluvné strany vyzývajú, aby predložili ambiciózne vnútroštátne stanovené príspevky (NDC) a uznali, že je potrebné kolektívne zintenzívniť úsilie v oblasti adaptácie.
Rada pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú hlavnými svetovými prispievateľmi na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. V záveroch sa opätovne potvrdzuje záväzok intenzívnejšie mobilizovať medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a ostatné rozvinuté krajiny sa vyzývajú, aby svoje príspevky zvýšili.
Rada tiež stanovila pozíciu EÚ k finalizácii súboru pravidiel Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o dobrovoľnú spoluprácu podľa článku 6 a spoločný časový rámec pre vnútroštátne stanovené príspevky.
Ministri životného prostredia EÚ po prvý raz formálne rokovali o balíku „Fit for 55“, pričom sa zamerali na iniciatívy, ktoré patria do právomoci Rady pre životné prostredie. Cieľom uvedených návrhov je zmeniť:
systém EÚ na obchodovanie s emisiami
nariadenie o spoločnom úsilí
nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve,
nariadenie o normách CO2 pre osobné automobily a dodávky
a zriadiť nový sociálno-klimatický fond
Vzhľadom na prierezový charakter balíka môžeme očakávať, že diskusie budú zložité a reálne si vyžiadajú určitý čas. Členské štáty vo všeobecnosti balík „Fit for 55“ vítajú, keďže má poskytnúť EÚ konkrétne prostriedky na to, aby mohla splniť svoje zvýšené ambície v oblasti klímy. Na to, aby sme dokázali posúdiť, či a ako všetky časti balíka prispievajú k celkovej rovnováhe, je kľúčové pochopiť vzájomné väzby medzi jednotlivými spismi.
Andrej Vizjak, slovinský minister životného prostredia a územného plánovania
Opatreniami z balíka „Fit for 55“ sa majú politiky EÚ v oblasti klímy zosúladiť s cieľmi EÚ, ktorými je dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Balík obsahuje súbor navzájom prepojených návrhov, ktorými sa buď menia aktuálne právne predpisy, alebo sa zavádzajú nové iniciatívy v rámci rôznych politických oblastí a hospodárskych sektorov.
Diskusia sa zamerala na rovnováhu a prepojenia medzi jednotlivými návrhmi, ako aj na ich príspevok k zvýšeným ambíciám EÚ v oblasti klímy. Ministri sa vyjadrili k rozdeleniu úsilia medzi členské štáty a rôzne hospodárske odvetvia a v rámci nich, ako aj na to, aké dôsledky budú mať tieto návrhy pre občanov. Diskusia sa týkala najmä rozšírenia obchodovania s emisiami na budovy a cestnú dopravu.
Ministri si vymenili názory na novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030. Ide o jednu z hlavných iniciatív Európskej zelenej dohody, ktorá vychádza zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Jej cieľom je prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity.
Diskusia sa zamerala najmä na to, či nová stratégia lesného hospodárstva EÚ odráža závery Rady o stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 a či je dobrým základom pre to, aby EÚ mohla na celosvetovej úrovni ísť príkladom v oblasti udržateľného obhospodarovania lesov. Rada prijme závery o novej stratégii lesného hospodárstva na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo v novembri.
Prístup k spravodlivosti (nariadenie o Aarhuskom dohovore)
Rada prijala pozíciu v prvom čítaní k zmene nariadenia o Aarhuskom dohovore o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Prijatie pozície Rady nadväzuje na predbežnú dohodu s Európskym parlamentom z júla 2021 a je posledným krokom v postupe prijímania.
Ministri na žiadosť Grécka, Španielska a Poľska rokovali o aktuálnom zvýšení cien energie.
Táto otázka bola zaradená do programu zasadnutia Európskej rady 21. – 22. októbra. Komisia pred rokovaniami v Európskej rade predloží oznámenie o rastúcich cenách energie.
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Komisia informovala ministrov o správe o vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 528/2012 o biocídnych výrobkoch. Belgicko poskytlo informácie o potrebe koordinovaných opatrení proti perfluóralkylovaným a polyfluóralkylovaným látkam (PFAS) a Nemecko informovalo ministrov o ministerskej konferencii na tému morského odpadu a znečistenia plastmi, ktorú v Ženeve spoločne zvolali Ekvádor, Nemecko, Ghana a Vietnam s podporou sekretariátu UNEP.
Svet v súčasnosti nesmeruje k udržaniu globálneho otepľovania pod 1,5 °C. Na udržanie teploty našej planéty v bezpečných limitoch je potrebné vyvinúť oveľa väčšie spoločné úsilie. Na konferencii COP26 vyzve EÚ všetky zmluvné strany Parížskej dohody, aby predložili ambiciózne národné ciele znižovania emisií, a rozvinuté krajiny vyzve, aby zvýšili medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy. Na základe záverov, ktoré sa dnes prijali, má EÚ nielen vôľu, ale aj silný mandát viesť diskusie správnym smerom – smerom k ochrane planéty v prospech všetkých a stáť na strane tých, ktorých zmena klímy ohrozuje najviac.