Rada pre zahraničné veci, 17. októbra 2022

Hlavné výsledky

Rada prijala niekoľko dôležitých rozhodnutí, ktorými sa podporí odhodlanie EÚ pomáhať Ukrajine proti ruskej agresii, presadzovať mier a stabilitu v Zakaukazsku a brániť ľudské práva v Iráne.

Ruská agresia voči Ukrajine

Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na ruskú agresiu voči Ukrajine.

Pred rokovaním Rady sa ministrom EÚ prostredníctvom videokonferencie stručne prihovoril minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba a informoval ich o najnovšom vývoji v teréne a súčasných prioritách Ukrajiny.

Putin prehráva politicky aj morálne. Napriek tomu pokračuje v eskalácii, a to aj [prostredníctvom] nerozlišujúcich útokov na civilné ciele na celom území Ukrajiny, ako sme videli dnes ráno. Pozornosť sme venovali aj hlasovaniu [na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov (VZ OSN) minulý týždeň. Týmto hlasovaním sa potvrdila medzinárodná izolácia Ruska. Nemôžeme to však považovať za samozrejmosť a musíme pokračovať vo vykonávaní našej stratégie zameranej na tri línie: podpora Ukrajiny, nátlak na Rusko a riešenie širších dôsledkov vojny, keďže táto vojna ovplyvňuje celý svet. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri boli informovaní o vojenskej eskalácii a prebiehajúcich útokoch na Kyjev a prijali závažné rozhodnutia. Dohodli sa na zriadení vojenskej pomocnej misie EÚ na podporu ukrajinských ozbrojených síl. Misia na pôde EÚ poskytne výcvik približne 15 000 vojakom. Dohodli sa tiež, že v rámci Európskeho mierového nástroja vyčlenia ďalších 500 miliónov EUR na financovanie dodávok pre ukrajinské obranné sily, čím sa vojenská pomoc EÚ Ukrajine zvýši na celkovú sumu 3,1 miliardy EUR.

Rada tiež dostala informácie o novoodhalených masových zverstvách a systematickom unášaní detí z Ukrajiny ruskými silami a zdôraznila, že boj proti beztrestnosti sa musí zintenzívniť.

• Ukrajina: EÚ zriadila vojenskú pomocnú misiu na ďalšiu podporu ukrajinských ozbrojených síl
• Ukrajina: Rada sa dohodla na ďalšej podpore v rámci Európskeho mierového nástroja

Vzťahy EÚ a Číny

Rada znovu potvrdila platnosť mnohostranného prístupu EÚ k Číne, ktorá je partnerom, s ktorým EÚ musí spolupracovať, silným konkurentom i systémovým súperom.

Členské štáty EÚ plne podporujú pokračovanie spolupráce v otázkach, na ktorých má EÚ záujem, napríklad v oblasti zmeny klímy, aby zo závislostí nevznikli zraniteľné miesta.

Ministri zdôraznili, že EÚ musí posilniť svoju vnútornú odolnosť a spolupracovať s medzinárodnými partnermi.

Aktuálne udalosti

Ministri EÚ si vymenili názory na Irán a prijali reštriktívne opatrenia proti 11 osobám a 4 subjektom spojeným so smrťou Mahsy Aminiovej a násilným potláčaním pokojných protestov.

Sme zhrození zo zabitia Mahsy Aminiovej, ktoré ešte stále nebolo objasnené, a brutálnym zásahom bezpečnostných síl proti demonštrantom, ktorých tieto zložky stále pripravujú o život alebo slobodu. Všetci ministri vyjadrili hlboké znepokojenie nad týmito skutočnosťami. […] Chcem využiť túto príležitosť a vyzvať iránsku vládu, aby okamžite ukončila toto násilie, prepustila zadržiavané osoby a umožnila riadne fungovanie internetových služieb a šírenie informácií. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Ministri tiež rokovali o správach, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine drony, ktoré mu údajne dodáva Irán.

• Irán: EÚ uložila sankcie páchateľom závažného porušovania ľudských práv

Ministri sa krátko zaoberali voľbami, ktoré sa 2. októbra konali v Bosne a Hercegovine. Podľa správ OBSE/ODIHR v rámci volieb prebehla súťaž politických strán a voľby boli dobre zorganizované, poznačila ich však nedôvera vo verejné inštitúcie a rétorika zameraná na vyvolávanie konfliktov medzi etnickými skupinami. Konečné výsledky treba ešte potvrdiť, keďže sa objavili obvinenia z rozsiahlych volebných podvodov.

S cieľom udržať krajinu na ceste do EÚ Komisia minulý týždeň odporučila udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že vláda a legislatívne orgány na všetkých úrovniach prijmú viacero krokov, pričom absolútnou prioritou bude realizácia reforiem.

Rada tiež rokovala o Libanone, pričom potvrdila, že je naďalej mimoriadne znepokojená sociálno-ekonomickou situáciou v tejto krajine a neschopnosťou politických činiteľov pristúpiť k nadmieru potrebným reformám. Ministri vyzvali libanonské orgány, aby do konca mesiaca zvolili nového prezidenta, a uvítali dohodu medzi Libanonom a Izraelom o vymedzení ich námorných hraníc.

Pokiaľ ide o Etiópiu, ministri zdôraznili, že situácia v teréne nikdy nebola taká zlá ako teraz, a to tak na vojenskej, ako aj humanitárnej úrovni, a že udržateľné je len politické riešenie konfliktu.

• Etiópia: Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene EÚ k intenzívnym bojom v severnej časti krajiny

Ďalšie rozhodnutia Rady

Rada rozhodla o nasadení najviac 40 odborných pozorovateľov EÚ pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom monitorovať a analyzovať situáciu v regióne a podávať o nej správy.

• Arménsko – Azerbajdžan: EÚ vytvára monitorovacie kapacity pozdĺž medzinárodných hraníc

Rada prijala rozhodnutie, ktorým sa predlžuje platnosť reštriktívnych opatrení proti ISIL/Dá’iš a al-Káide a proti osobám, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené, o ďalší rok, teda do 31. októbra 2023.

• ISIL (Dá’iš) a al-Káida: EÚ predĺžila reštriktívne opatrenia o ďalší rok

Rada schválila závery o preskúmaní obchodu a udržateľnosti

• Závery Rady o preskúmaní obchodu a udržateľnosti