"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
Ministri si po prvýkrát vymenili názory na zasadnutie Európskej rady 16. – 17. decembra, na ktorom sa vedúci predstavitelia vrátia ku koordinácii reakcie na pandémiu COVID-19 a zhodnotia prácu, ktorá sa v Rade vykonala na posilnení našej kolektívnej pripravenosti, schopnosti reakcie a odolnosti voči budúcim krízam.
Európska rada sa tiež opäť zameria na vývoj cien energií, ako sa dohodlo v októbri.
V nadväznosti na neformálnu večeru v Brde a zasadnutie Rady pre zahraničné veci poskytnú vedúci predstavitelia usmernenia týkajúce sa návrhu Strategického kompasu a spolupráce medzi EÚ a NATO.
V súlade s Agendou lídrov pripravia samit EÚ – AÚ.
Pozorne sa bude sledovať aj situácia v oblasti migrácie, ako aj vývoj na hranici s Bieloruskom a vedúci predstavitelia sa k nim podľa potreby vrátia na úrovni Európskej rady.
Ministri schválili závery o zlepšovaní pripravenosti, schopnosti reagovať a odolnosti v prípade budúcich kríz.
Od prvého dňa nášho predsedníctva sme začali pracovať na zvyšovaní pripravenosti EÚ na krízy. Dnešné závery, na ktorých sa dohodli členské štáty, sú dôležitým krokom na našej spoločnej ceste k obnove Európy v odolnejšej podobe.
Gašper Dovžan, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Slovinska
Európska rada na svojom júnovom zasadnutí vyzvala predsedníctvo, aby pokračovalo v práci Rady na zlepšovaní kolektívnej pripravenosti, schopnosti Únie reagovať a odolnosti v prípade budúcich kríz, ako aj na ochrane fungovania vnútorného trhu.
Ministri pre európske záležitosti na neformálnom zasadnutí 23. júla v Brde pri Kranju rokovali o posilnení odolnosti Únie a podporili úsilie slovinského predsedníctva o komplexnejšiu reakciu na krízy.
Predsedníctvo konštatovalo, že na základe diskusie ministrov pripraví závery pre Radu pre všeobecné záležitosti.
Zriadila sa pracovná skupina ad hoc osobitne na účely prípravy návrhu záverov Rady.
Ministri zhodnotili súčasný stav a vymenili si názory na rozširovanie a proces stabilizácie a pridruženia. Predsedníctvo zdôraznilo, že je dôležité pokračovať v rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia.
Našou prioritou v role predsedníctva je dosiahnuť pokrok v rozširovaní a v procese stabilizácie a pridruženia. Politika rozširovania EÚ je kľúčovou politikou, ktorá má v regióne západného Balkánu transformačný účinok. Z tohto dôvodu je potrebné zdynamizovať pokrok na ceste do EÚ.
Gašper Dovžan, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Slovinska
Výmena názorov medzi ministrami sa uskutočnila po samite EÚ – západný Balkán, uverejnení balíka o rozširovaní Komisiou a po rokovaniach Rady pre zahraničné veci o západnom Balkáne.
Ministri uvažovali o spôsoboch, ako čo najlepšie pokročiť v rozširovaní.
Za uplynulý polrok dosiahla Rada dohodu o uplatňovaní posilnenej metodiky rozširovania na Čiernu Horu a Srbsko, čo umožnilo usporiadať v júni prvé „politické“ medzivládne konferencie s oboma krajinami.
Rada tiež v septembri definitívne schválila predvstupovú finančnú pomoc na obdobie 2021 – 2027 pre partnerov zo západného Balkánu a Turecko vo výške takmer 14,2 miliardy EUR.
Ministri diskutovali o jednotlivých krajinách v rámci každoročného dialógu o právnom štáte so zameraním na situáciu v Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Lotyšsku a Litve. Išlo o tretie kolo diskusií o jednotlivých krajinách po diskusiách, ktoré sa uskutočnili v novembri 2020 a apríli 2021.
Právny štát je základným kameňom a garantom našich práv a slobôd. Táto diskusia nám umožnila čeliť výzvam skôr, ako sa stanú problémom. Dodržali sme náš záväzok posilniť a viac štruktúrovať dialóg o právnom štáte a zároveň plne rešpektovať zásady objektivity, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania so všetkými členskými štátmi. Tieto diskusie o jednotlivých krajinách sú pre nás všetkých príležitosťou na výmenu najlepších postupov.
Gašper Dovžan, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Slovinska
Ministri venovali každému z piatich členských štátov približne pol hodiny, počnúc krátkym úvodom Komisie založeným na zhrnutiach a hlavných zisteniach príslušnej kapitoly správy o právnom štáte 2021 venovanej jednotlivým krajinám. Každá z piatich delegácií potom predstavila hlavné body a konkrétne aspekty svojho vnútroštátneho rámca právneho štátu. Nasledovalo kolo poznámok a pripomienok, v rámci ktorého sa iné delegácie podelili o svoje skúsenosti a najlepšie postupy v súvislosti s uvedenými bodmi.
Ministri pre európske záležitosti rokovali o vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Zamerali sa najmä na prebiehajúce rozhovory so Spojeným kráľovstvom o praktických riešeniach v rámci protokolu o Írsku/Severnom Írsku s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelia ľudia v Severnom Írsku.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič informoval ministrov o najnovšom vývoji vrátane svojho stretnutia s Davidom Frostom 19. novembra, pričom ministri opätovne vyjadrili podporu prístupu Európskej komisie.
EÚ zdôrazňuje, že je potrebné prejsť na režim orientovaný na výsledky a riešiť otázky, ktoré nastolili zainteresované strany zo Severného Írska. Je nevyhnutné, aby nedávna zmena tónu teraz viedla k spoločným konkrétnym riešeniam v rámci protokolu. Predsedníctvo tiež zdôraznilo, že jednota medzi členskými štátmi zostáva základným kameňom vzťahov a rokovaní EÚ so Spojeným kráľovstvom.
Komisia predložila svoj pracovný program na rok 2022. Tento materiál prispeje k vypracovaniu spoločného vyhlásenia o legislatívnych prioritách na rok 2022, na ktorom sa dohodnú tri inštitúcie neskôr v tomto roku.
Rada, Európsky parlament a Komisia sa v roku 2016 v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva dohodli posilniť ročné a viacročné programovanie Únie.
Podľa uvedenej dohody by Komisia pred prijatím svojho ročného pracovného programu, ako aj po jeho prijatí mala uskutočniť dialóg s Radou a Európskym parlamentom.
Rada prijala rozpočet EÚ na rok 2022 po dosiahnutí dohody s Európskym parlamentom 16. novembra 2021. V rozpočte na budúci rok sa celkové záväzky stanovujú na 169,5 mld. EUR a platby na 170,6 mld. EUR. V budúcoročnom rozpočte sa výrazne zohľadňujú hlavné priority EÚ: oživenie hospodárstva, boj proti zmene klímy a ekologická a digitálna transformácia. Ponecháva sa v ňom tiež dostatok zdrojov v rámci výdavkových stropov viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, aby EÚ mohla reagovať na nepredvídateľné potreby.
Od prvého dňa nášho predsedníctva sme začali pracovať na zvyšovaní pripravenosti EÚ na krízy. Dnešné závery, na ktorých sa dohodli členské štáty, sú dôležitým krokom na našej spoločnej ceste k obnove Európy v odolnejšej podobe.
