Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (telekomunikácie), 3. júna 2022

Hlavné výsledky

Umelá inteligencia

Pokiaľ ide o návrh aktu o umelej inteligencii, Rada zhodnotila dosiahnutý pokrok a schválila správu o pokroku, ktorú predložilo predsedníctvo.

Návrh nariadenia, ktorý Európska komisia predložila v apríli 2021, je kľúčovým prvkom politiky EÚ na podporu rozvoja a zavádzania dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá rešpektuje základné práva, na európskej úrovni.

V návrhu sa stanovuje jednotný horizontálny právny rámec pre umelú inteligenciu, ktorého cieľom je:

• zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie uvádzané na trh EÚ a používané v Európskej únii, a to aj zo strany poskytovateľov z krajín mimo EÚ, rešpektovali hodnoty Európskej únie a existujúce právne predpisy o základných právach,
• zabezpečiť právnu istotu na uľahčenie investícií a inovácie v oblasti umelej inteligencie,
• zlepšiť riadenie a účinné presadzovanie platných právnych predpisov týkajúcich sa základných práv a bezpečnostných požiadaviek uplatniteľných na systémy umelej inteligencie.

Ministri podporili hlavné ciele návrhu a vzali na vedomie správu o pokroku. Práca v Rade bude pokračovať počas českého predsedníctva.

• Návrh nariadenia, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie (akt o umelej inteligencii)
• Európsky prístup k umelej inteligencii (informácie Komisie)
• Digitálna budúcnosť pre Európu (podkladové informácie)

Európsky rámec digitálnej identity

Rada zhodnotila dosiahnutý pokrok a schválila správu o pokroku, ktorú predložilo predsedníctvo v súvislosti s návrhom nariadenia o európskom rámci digitálnej identity. Navrhovaným novým rámcom sa zmení nariadenie z roku 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (nariadenie eIDAS), ktorým sa položili základy pre systém bezpečného prístupu k službám a vykonávania cezhraničných transakcií online v EÚ.

Cieľom návrhu je zabezpečiť univerzálny prístup pre ľudí a podniky k bezpečnej a dôveryhodnej elektronickej identifikácii a autentifikácii prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity. Takúto peňaženku by mali uznávať subjekty verejného sektora v EÚ, ako aj súkromní poskytovatelia služieb, ktorí vyžadujú silnú autentifikáciu používateľov, a veľké online platformy. Návrhom sa takisto vytvára právny rámec na výmenu identifikačných atribútov a informácií súvisiacich s identitou. Stanovuje sa v ňom kontrola používateľov a ochrana údajov, ako aj cielená výmena údajov o totožnosti obmedzená na potreby konkrétnej požadovanej služby.

Ministri podporili hlavné ciele návrhu a vzali na vedomie správu o pokroku. Práca v Rade bude pokračovať počas českého predsedníctva.

• Nariadenie o európskom rámci digitálnej identity
• Európska digitálna identita (informácie Komisie)
• Digitálna budúcnosť pre Európu (podkladové informácie)

Akt o údajoch

Rada zhodnotila pokrok dosiahnutý v súvislosti s návrhom nariadenia o harmonizovaných pravidlách spravodlivého prístupu k údajom a ich používania.

Hlavným cieľom uvedeného návrhu je zabezpečiť spravodlivosť pri rozdelení hodnoty údajov medzi subjektmi v dátovom hospodárstve a podporovať prístup k údajom a ich používanie. Ide o horizontálny právny predpis, ktorý by sa mal čoskoro doplniť ďalšími právnymi predpismi pre konkrétne odvetvia. Uvedený legislatívny návrh je preto dôležitým krokom v rozvoji európskeho dátového hospodárstva.

Ministri podporili hlavné ciele návrhu a vzali na vedomie správu o pokroku. Práca v Rade bude pokračovať počas českého predsedníctva.

• Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o harmonizovaných pravidlách spravodlivého prístupu k údajom a ich používania (akt o údajoch)
• Váš život na internete: ako ho EÚ zjednodušuje a zvyšuje jeho bezpečnosť? (tematický článok)
• Digitálna budúcnosť pre Európu (podkladové informácie)

Digitálna a zelená transformácia

V Rade sa tiež uskutočnila diskusia o smerovaní v súvislosti s digitálnou a zelenou transformáciou na základe poznámky, ktorú predložilo predsedníctvo. Ministri rokovali o tom, ako merať a posudzovať vplyv digitálnych technológiína životné prostredie, ako aj o možnostiach rozvoja udržateľnej digitálnej technológie, ktorou sa podporí zelená transformácia hospodárstva.

Ministri si konkrétnejšie vymenili názory na možnosť zaviesť na európskej úrovni metodiku na meranie digitálnej environmentálnej stopy, berúc do úvahy jej potenciál znížiť environmentálnu stopu iných odvetví. Ministri rokovali aj o konkrétnych cieľoch, ktoré by si mala Európa stanoviť do roku 2030, a o stimuloch, ktoré by sa mali na európskej úrovni uprednostniť na účely riešenia najdôležitejších faktorov spôsobujúcich environmentálne náklady v súvislosti s digitalizáciou, a to najmä s ohľadom na digitálne zariadenia, ako aj na účely podpory postupov a služieb, ktorými sa takáto transformácia podporí.

Ministri zdôraznili, že hoci inteligentné využívanie čistých digitálnych technológií môže byť kľúčovým katalyzátorom pre opatrenia v oblasti klímy, environmentálnu udržateľnosť a dosahovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) by tiež malo zabezpečiť environmentálne vhodný dizajn a environmentálne vhodné zavádzanie digitálnych technológií a produktov.

Zároveň poznamenali, že Európa môže celosvetovo konkurovať na trhu zelených technológií, najmä prostredníctvom podpory inovatívnych technológií, elektroniky s nízkou spotrebou energie a environmentálnej udržateľnosti riešení v oblasti IKT. Ministri zdôraznili, že je potrebné vytvoriť metodiku na meranie digitálnej environmentálnej stopy, stanoviť ciele do roku 2030 a ambicióznu stratégiu digitálnej a zelenej transformácie na európskej úrovni.

• Digitálna budúcnosť pre Európu (podkladové informácie)

Rôzne

V rámci bodu „Rôzne“ predsedníctvo informovalo ministrov o stave aktuálnych legislatívnych návrhov.

Pokiaľ ide o nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách, predsedníctvo informovalo ministrov o súčasnom stave v Rade a prebiehajúcich rokovaniach, ktoré sa o tomto spise vedú s Európskym parlamentom, vrátane výsledku trialógu z 31. marca 2022.

V súvislosti s návrhom rozhodnutia o Ceste k digitálnemu desaťročiu predsedníctvo informovalo ministrov o mandáte na rokovania s Európskym parlamentom, ktorý Výbor stálych predstaviteľov schválil 11. mája 2022.

Pokiaľ ide o smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v EÚ (revidovaná smernica NIS alebo „NIS 2“), predsedníctvo informovalo ministrov o predbežnej dohode, ktorá sa s Európskym parlamentom dosiahla 12. mája 2022.

Predsedníctvo tiež informovalo ministrov o súčasnom stave v súvislosti s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

Predsedníctvo a iné delegácie okrem toho informovali ministrov o konferencii splnomocnených zástupcov Medzinárodnej telekomunikačnej únie, ktorá sa bude konať od 26. septembra do 14. októbra 2022 v Bukurešti.

Rakúska, česká a slovenská delegácia tiež informovali ministrov o výsledku seminára na vysokej úrovni s názvom Digitálny humanizmus a umelá inteligencia, ktorý sa konal 3. marca 2022 v Bruseli.

Nadchádzajúce české predsedníctvo napokon predstavilo svoj pracovný program na druhý polrok 2022.