Skip to content

Digitálna budúcnosť pre Európu

Digitálna transformácia je kľúčovým prvkom hospodárskeho rozvoja EÚ a jej strategickej autonómie. EÚ pracuje na viacerých politikách, ktoré pre Európu zabezpečia digitálnu budúcnosť.

Váš život na internete: ako ho EÚ zjednodušuje a zvyšuje jeho bezpečnosť?

Európska únia aktívne pracuje na zlepšení digitálneho prostredia v prospech všetkých Európanov. Náš digitálny život musí byť bezpečný, jednoduchý a musí rešpektovať základné slobody.

Prečítajte si náš tematický článok a zistite, ako sa EÚ usiluje o vytvorenie spoločnej elektronickej identifikácie, požaduje pravidlá pre bezpečnú a dôveryhodnú umelú inteligenciu a uľahčuje výmenu údajov na účely lekárskeho výskumu.

Vizualizácia obsahuje viaceré prvky, ktoré predstavujú digitálny svet. Patrí medzi ne žena, ktorá píše na počítači a ruka, ktorá kliká na obrazovku. Pozadie je modré a zelené.

Digitálna transformácia v EÚ

Digitálne technológie menia životy ľudí – od spôsobu, akým komunikujeme, až po spôsob, akým žijeme a pracujeme. Digitalizácia má potenciál poskytnúť riešenia mnohých výziev, ktorým Európa a Európania čelia, a ponúka napríklad tieto príležitosti:

  • vytváranie pracovných miest
  • pokrok vo vzdelávaní
  • stimulácia konkurencieschopnosti a inovácie
  • boj proti zmene klímy a umožnenie zelenej transformácie

Po pandémii COVID-19 je digitalizácia kľúčovým prvkom hospodárskej obnovy a odolnosti európskych odvetví zdravotníctva a starostlivosti. Digitalizácia dala EÚ ďalší impulz na urýchlenie technologickej transformácie posilnením elektronického zdravotníctva a podporných technológií, ako sú cloud computing, kvantové technológie a vysokovýkonná výpočtová technika.

S cieľom pripraviť naše spoločnosti a hospodárstva na digitálny vek je EÚ odhodlaná vytvoriť bezpečný digitálny priestor pre občanov a podniky spôsobom, ktorý bude inkluzívny a prístupný pre všetkých. Znamená to umožniť digitálnu transformáciu, ktorá chráni hodnoty EÚ a základné práva a bezpečnosť občanov a zároveň posilňuje digitálnu suverenitu Európy.

Digitálne desaťročie je politický program EÚ zameraný na digitálnu transformáciu. Stanovujú sa v ňom konkrétne ciele a míľniky, ktoré sa majú v digitálnej oblasti dosiahnuť do roku 2030. Ústredným prvkom programu sú digitálne zručnosti a vzdelávanie a je rozdelený do štyroch oblastí: zručnosti, podnikanie, verejná správa a infraštruktúra.

Kľúčové oblasti politiky týkajúce sa digitálnej stratégie EÚ

EÚ pracuje na viacerých politikách, ktoré povedú k digitálnej transformácii.

Digitálne desaťročie

V marci 2021 Komisia predstavila Digitálny kompas, v ktorom sa stanovuje vízia a ciele na podporu digitalizácie v EÚ do roku 2030. Súčasťou stratégie je navrhované rozhodnutie o ustanovení politického programu digitálne desaťročie, ktorým sa vytvára riadiaci rámec na dosiahnutie digitálnych cieľov do roku 2030.

Rada ho prijala 8. decembra 2022.

Vysmiata staršia žena obklopená abstraktnými dátovými a sieťovými čiarami hľadí do tabletu, čo ilustruje digitálnu pripojiteľnosť a osvojovanie.
„Cesta k digitálnemu desaťročiu“: plán EÚ na dosiahnutie digitálnej Európy do roku 2030

„Cesta k digitálnemu desaťročiu“: plán EÚ na dosiahnutie digitálnej Európy do roku 2030

Vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách

EÚ chce v rámci Digitálneho kompasu prijať európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách. Cieľom tohto vyhlásenia je vymedziť práva občanov v digitálnom priestore a vytvoriť rámec zásad, ktoré sa EÚ a členské štáty dohodli dodržiavať pri digitálnej transformácii.

Ministri telekomunikácií EÚ rokovali o návrhu Komisie v decembri 2021. Vyjadrili silnú podporu tomuto vyhláseniu, v ktorom by sa objasnilo, že rovnaké základné práva platia online aj offline.

Rokovania medzi tromi inštitúciami EÚ o vyhlásení boli ukončené 14. novembra 2022. Rada vyhlásenie prijala 5. decembra 2022.

Rada 20. októbra 2023 schválila závery o posilnení postavenia v digitálnej oblasti s cieľom chrániť a presadzovať základné práva v digitálnom veku.

Ilustrácia: Smerom k digitálnej Európe.
Smerom k digitálnej Európe (Infografika)

Smerom k digitálnej Európe (Infografika)

Digitálne služby

Online platformy sú dôležitou súčasťou digitálneho trhu a hospodárstva EÚ. Členské štáty EÚ uznávajú potrebu posilniť, modernizovať a objasniť pravidlá pre digitálne služby s cieľom:

  • zaistiť bezpečnosť používateľov online
  • umožniť inovatívnym digitálnym podnikom rásť

Právny rámec EÚ pre digitálne služby sa od prijatia smernice o elektronickom obchode v roku 2000 nezmenil. Digitálne technológie, obchodné modely a služby sa však zatiaľ vyvíjali nevídanou rýchlosťou.

Balík o digitálnych službách je reakciou EÚ na potrebu regulovať digitálny priestor. Cieľom dvoch legislatívnych aktov, ktoré obsahuje, je vymedziť opatrenia na ochranu používateľov a zároveň podporovať inovácie v digitálnom hospodárstve.

V akte o digitálnych službách sa stanovujú nové pravidlá na ochranu základných práv občanov EÚ online. Platnosť nadobudol 16. novembra 2022.

V akte o digitálnych trhoch sa vytvárajú rovnaké podmienky pre podniky EÚ reguláciou veľkých technologických spoločností. Platnosť nadobudol 1. novembra 2022.

Dátové hospodárstvo

S rozvojom technológií je k dispozícii čoraz väčší objem údajov. Cieľom Rady je vytvoriť jednotný trh s údajmi v súlade so spoločnými hodnotami EÚ, ktorý umožní širšie zdieľanie údajov a ich opakované používanie naprieč odvetviami a hranicami.

Európska komisia predložila návrh Európskej dátovej stratégie, ktorá uľahčí digitálnu transformáciu počas ďalších piatich rokov. Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v októbri 2020 Európska rada uvítala uvedenú stratégiu, ktorou sa podporujú globálne digitálne ambície EÚ spočívajúce vo vybudovaní skutočného konkurencieschopného európskeho dátového hospodárstva a ktorou sa zároveň zaisťuje presadzovanie európskych hodnôt a vysoká úroveň bezpečnosti údajov, ochrany údajov a súkromia.

Dôležitou súčasťou Európskej dátovej stratégie je akt o správe údajov, ktorého cieľom je podporovať dostupnosť údajov na opakované použitie naprieč odvetviami a hranicami.

Aktom o správe údajov sa vytvoria spoľahlivé mechanizmy na zvýšenie dôvery v služby sprostredkovania údajov a na podporu dátového altruizmu v celej EÚ, pričom bude zohrávať ústrednú úlohu pri umožňovaní a usmerňovaní vytvárania spoločných interoperabilných dátových priestorov v celej EÚ v strategických odvetviach, ako je energetika, mobilita a zdravie.

Rada schválila akt o správe údajov 16. mája 2022.

Rada tiež pracuje na nariadení o harmonizovaných pravidlách spravodlivého prístupu k údajom a ich využívania (akt o údajoch).

Hlavným cieľom uvedeného návrhu aktu o údajoch, ktorý predložila Komisia, je zabezpečiť spravodlivosť pri rozdelení hodnoty údajov medzi subjektmi v dátovom hospodárstve a podporovať prístup k údajom a ich používanie.

Rada a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o akte o údajoch 27. júna 2023.

Rada v záujme urýchlenia digitálnej transformácie a inteligentnejšej mobility v EÚ prijala prostredníctvom revízie smernice z roku 2010 nový rámec pre zavádzanie inteligentných dopravných systémov (IDS).

Touto revidovanou smernicou o IDS sa má zlepšiť dostupnosť a interoperabilita digitálnych údajov, ktoré sú základom poskytovania služieb, ako sú napríklad plánovače multimodálnych ciest a navigačné služby. Tým sa umožní vzájomná komunikácia medzi vozidlami a cestnou infraštruktúrou, napríklad varovanie pred neočakávanými udalosťami, ako sú dopravné zápchy. Rada prijala novú smernicu 23. októbra 2023.

Zdaňovanie digitálneho hospodárstva

Digitálne služby sa stali čoraz väčšou výzvou pre existujúce daňové systémy. Súčasné pravidlá medzinárodného zdaňovania boli nastavené tak, aby sa vzťahovali na podniky, ktoré sú v určitej krajine fyzicky prítomné. V dôsledku toho sa zisky z digitálnych činností často nezdaňujú v krajine, v ktorej sa dosahujú.

Pracuje sa na prispôsobení daňových systémov členských štátov EÚ, aby vyhovovali digitálnemu veku. EÚ zohráva v tomto procese dôležitú úlohu, v neposlednom rade v kontexte prebiehajúcich rokovaní v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pričom sa usiluje o dlhodobé riešenie založené na globálnom konsenze. Ak sa však perspektíva globálneho riešenia neobjaví, Rada je pripravená preskúmať možné riešenia na úrovni EÚ.

Umelá inteligencia

Umelá inteligencia môže prispieť k inovatívnejšiemu, efektívnejšiemu, udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu a zároveň zlepšiť bezpečnosť, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť pre občanov. Podporuje aj boj proti zmene klímy. Rada síce podporuje rozvoj technológií umelej inteligencie, zároveň si však uvedomuje potenciálne riziká a v tejto oblasti sa zasadzuje za etický prístup zameraný na človeka.

Európska rada v októbri 2020 vyzvala Komisiu, aby:

  • navrhla, ako zvýšiť európske a vnútroštátne verejné a súkromné investície do výskumu umelej inteligencie, jej inovácie a zavádzania
  • zabezpečila lepšiu koordináciu a viac sietí a synergií medzi európskymi výskumnými centrami na základe excelentnosti
  • poskytla jasné a objektívne vymedzenie vysokorizikových systémov umelej inteligencie

Komisia uverejnila v apríli 2021 návrh nariadenia zameraného na harmonizáciu pravidiel pre umelú inteligenciu (akt o umelej inteligencii) a koordinovaný plán, ktorý zahŕňa súbor spoločných opatrení pre Komisiu a členské štáty. Cieľom tohto balíka pravidiel je zvýšiť dôveru v umelú inteligenciu a podporiť rozvoj a aktualizáciu technológií umelej inteligencie.

Rada rokovala o navrhovanom akte v októbri 2021, pričom na jednej strane zdôraznila značné spoločenské a hospodárske prínosy, ktoré umelá inteligencia môže zabezpečiť v širokej škále odvetví, a na druhej strane potrebu chrániť súkromie a zaistiť bezpečnosť a ochranu.

Rada prijala svoju pozíciu k novým pravidlám týkajúcim sa umelej inteligencie 6. decembra 2022.

Po mesiacoch rokovaní a trojdňovom maratóne diskusií dosiahli Rada a Európsky parlament 9. decembra 2023 predbežnú dohodu o zákone.

Konečné znenie spoluzákonodarcovia EÚ formálne schválili 23. apríla 2024 v Parlamente a 21. mája 2021 v Rade. Akt o umelej inteligencii by sa mal uplatňovať od roku 2026.

Viac pracovných miest v oblasti umelej inteligencie

Do roku 2025 by umelá inteligencia a robotika mohli vytvoriť 60 miliónov nových pracovných miest.

Pripojiteľnosť

Pandémia COVID-19 preukázala potrebu rýchlej a všadeprítomnej pripojiteľnosti v celej EÚ s cieľom poskytnúť všetkým Európanom prístup k digitálnym technológiám. EÚ stanovila ciele v oblasti pripojiteľnosti na rok 2025, medzi ktoré patrí:

  • gigabitové pripojenie pre všetkých hlavných sociálno-ekonomických aktérov
  • súvislé 5G pokrytie všetkých mestských oblastí a všetkých hlavných pozemných dopravných trás
  • prístup k pripojeniu s rýchlosťou najmenej 100 megabitov za sekundu pre všetky európske domácnosti

Celkovým cieľom EÚ je vypracovať harmonizované pravidlá pre služby v oblasti pripojiteľnosti v EÚ. Niektoré opatrenia, ktoré už boli prijaté:

  • podpora bezdrôtových sietí, ako je 5G
  • koniec roamingových poplatkov v EÚ

EÚ v apríli 2022 prijala revidované pravidlá roamingu v EÚ. Vďaka týmto pravidlám môžu ľudia na cestách po iných krajinách EÚ naďalej volať, posielať textové správy a surfovať na internete bez príplatkov. Tieto nové pravidlá sa budú uplatňovať do roku 2032.

Kybernetická bezpečnosť

Keďže sa zvyšuje počet kybernetických hrozieb a trestných činov, ako aj ich sofistikovanosť, EÚ pracuje na zlepšení svojich schopností v oblasti reakcie a zaistení integrity, bezpečnosti a odolnosti digitálnej infraštruktúry, komunikačných sietí a služieb. Ráznejšia reakcia v oblasti kybernetickej bezpečnosti môže zabezpečiť väčšiu dôveru v digitálne technológie a chrániť bezpečný, otvorený a zabezpečený kybernetický priestor. Lídri EÚ počas mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v októbri 2020 vyzvali na posilnenie schopnosti EÚ chrániť sa pred kybernetickými hrozbami, zaistiť bezpečné komunikačné prostredie, najmä prostredníctvom kvantového šifrovania, a zabezpečiť prístup k údajom na justičné účely a na účely presadzovania práva.

Keďže čoraz viac zločincov využíva pri plánovaní a páchaní trestných činov technológie, orgány sa v boji proti trestnej činnosti stále viac spoliehajú na elektronické dôkazy. EÚ v súčasnosti rokuje o nových pravidlách s cieľom uľahčiť a urýchliť prístup k takýmto dôkazom.

Európska digitálna identifikácia (e-ID)

Európska rada v októbri 2020 vyzvala na vytvorenie celoúnijného rámca pre bezpečnú verejnú elektronickú identifikáciu (e-ID) vrátane interoperabilných elektronických podpisov, aby ľudia získali kontrolu nad svojou online totožnosťou a údajmi, ako aj prístup k verejným, súkromným a cezhraničným digitálnym službám.

Komisia predložila návrh nariadenia o európskej elektronickej identifikácii v júni 2021. Návrh zahŕňa vytvorenie aplikácie európska digitálna peňaženka, ktorá umožňuje bezpečné uchovávanie, správu a zdieľanie dokumentov.

Rada prijala svoju pozíciu na účely rokovania o elektronickej identifikácii 6. decembra 2022. Rada chce zabezpečiť, aby bola európska digitálna peňaženka vysoko zabezpečená, chránila osobné údaje a bola bezplatná pre všetkých.

Rada a Parlament dosiahli dohodu o nariadení o elektronickej identifikácii 29. júna 2023.

Digitalizácia justície

Ďalšia digitalizácia justície členských štátov môže zlepšiť prístup občanov a podnikov k spravodlivosti a môže zvýšiť účinnosť a efektívnosť súdnych konaní.

Niektoré krajiny EÚ už začali používať digitálne nástroje v oblasti justície, napríklad:

  • vedenie digitálnych súdnych konaní
  • elektronickú komunikáciu medzi účastníkmi
  • elektronické zasielanie písomností
  • využívanie videoprenosu výsluchov a videokonferencií

Členské štáty by mali vo väčšej miere využívať digitálne nástroje v súdnych konaniach bez toho, aby sa tým narušili základné zásady, ako napríklad nezávislosť a nestrannosť súdov.

Rada prijala 8. decembra 2023 nariadenie o digitalizácii cezhraničnej justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti, ako aj sprievodnú smernicu, ktorými sa uľahčí elektronická komunikácia v kontexte postupov cezhraničnej justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach.

Ministri spravodlivosti EÚ tiež nedávno schválili stratégiu v oblasti elektronickej justície na roky 2024 až 2028. Táto stratégia poskytne členským štátom usmernenia pri vykonávaní širokej škály legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, ktorých spoločným cieľom je urýchliť proces digitalizácie a využívanie digitálnych služieb v oblasti spravodlivosti.

Digitálna výmena informácií

EÚ predložila v decembri 2021 návrh nového právneho predpisu s cieľom posilniť digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu medzi vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom.

Podľa nových pravidiel budú musieť členské štáty poskytnúť Eurojustu informácie o akomkoľvek vyšetrovaní trestných činov terorizmu hneď, ako sa takéto prípady postúpia justičným orgánom. Návrhom sa:

  • vytvára moderný, digitálny systém správy prípadov, ktorý tieto informácie uchováva a umožňuje ich krížovú kontrolu
  • umožňuje Eurojustu lepšie odhaľovať prepojenia medzi nadnárodnými vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami v oblasti terorizmu a aktívne informovať členské štáty o zistených prepojeniach
  • vytvára bezpečný digitálny komunikačný kanál medzi členskými štátmi a Eurojustom
  • zjednodušuje spolupráca s tretími krajinami tým, že styčným prokurátorom vyslaným do Eurojustu sa poskytuje prístup k systému správy prípadov

Rada prijala nový právny predpis 18. septembra 2023.

Pozri tiež

Témy