Dohoda nasledujúca po Dohode z Cotonou
Dohoda nadväzujúca na Dohodu z Cotonou je komplexným rámcom pre vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.
Po podpise 15. novembra sa z dohody nasledujúcej po Dohode z Cotonou stala Samojská dohoda.
Samojská dohoda je komplexným rámcom pre vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami.
Nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a OAKTŠ
Nová dohoda o partnerstve bude slúžiť ako nový právny rámec pre vzťahy EÚ so 79 krajinami.Ide o 47 afrických, 16 karibských a 15 tichomorských krajín a Maldivskú republiku.
Cieľom tejto dohody je posilniť schopnosť EÚ a krajín AKT spoločne riešiť globálne výzvy.
Stanovujú sa v nej spoločné zásady a vzťahuje sa na týchto šesť prioritných oblastí:
- demokracia a ľudské práva
- udržateľný hospodársky rast a rozvoj
- zmena klímy
- ľudský a sociálny rozvoj
- mier a bezpečnosť
- migrácia a mobilita
Dohoda bude obsahovať spoločný základ na úrovni krajín AKT spolu s tromi regionálnymi protokolmi pre Afriku, Karibik a Tichomorie so zameraním na osobitné potreby každého z týchto regiónov.
- Obdobie po Dohode z Cotonou: vyjednávači dosiahli politickú dohodu o novej dohode o partnerstve medzi EÚ a Afrikou, Karibikom a Tichomorím (Európska komisia)
- Smerom ku komplexnej stratégii pre Afriku (Európska komisia)
Rada 20. júla 2023 schválila podpis a predbežné vykonávanie uvedenej dohody o partnerstve ako nového právneho rámca pre nadchádzajúcich dvadsať rokov, ktorým sa nahradí Dohoda z Cotonou.
Novú dohodu v nadchádzajúcich mesiacoch oficiálne podpíšu EÚ a jej členské štáty a členovia OAKTŠ. Jej predbežné vykonávanie sa začne v prvý deň druhého mesiaca po podpise.
Dohoda z Cotonou
Dohoda z Cotonou, t. j. súčasný rámec partnerstva, bola prijatá v roku 2000 a nahradila dohovor z Lomé z roku 1975. Bola uzavretá na obdobie 20 rokov.
Platnosť Dohody z Cotonou mala pôvodne uplynúť vo februári 2020. Platnosť jej ustanovení sa predĺžila do 30. novembra 2021, pokiaľ by sa pred uvedeným dátumom nezačala predbežne vykonávať alebo nenadobudla platnosť nová dohoda o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT.
Cieľom Dohody z Cotonou je znížiť a v konečnom dôsledku odstrániť chudobu a prispieť k postupnému začleneniu krajín AKT do svetového hospodárstva.
Zakladá sa na 3 pilieroch:
- rozvojovej spolupráci
- hospodárskej a obchodnej spolupráci
- politickej dimenzii
Vzťahy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (Infografika)
Spoločné inštitúcie (Dohoda z Cotonou)
Najvyšším orgánom v rámci partnerstva AKT – EÚ je Rada ministrov AKT – EÚ. Zasadá raz za rok, a to striedavo v Bruseli a v jednej z krajín AKT, a pozostáva z:
- členov Rady EÚ
- člena Komisie
- člena vlády každého zo štátov AKT
Rade ministrov pomáha Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, ktorý tiež monitoruje vykonávanie Dohody z Cotonou.
Výbor AKT – EÚ pre spoluprácu v rozvojových financiách posudzuje realizáciu spolupráce v rozvojových financiách a monitoruje dosiahnutý pokrok.
Spoločný ministerský výbor AKT – EÚ pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obchodom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT. Monitoruje rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve a ich vykonávanie. Takisto skúma vplyv mnohostranných obchodných rokovaní na obchod medzi AKT a EÚ a rozvoj hospodárstiev krajín AKT.
Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je poradný orgán zložený z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Zhromaždenie presadzuje demokratické procesy a uľahčuje lepšie porozumenie medzi národmi EÚ a národmi štátov AKT. Okrem toho rokuje o otázkach týkajúcich sa rozvoja a partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve.
Aktuálne oblasti pôsobenia
1. Rozvoj
EÚ podporuje programy a iniciatívy, z ktorých majú prospech viaceré krajiny zo skupiny štátov AKT. Pre konkrétne regióny v rámci AKT má aj programy zamerané na ďalší regionálny hospodársky rast a rozvoj.
V rámci nového dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 financuje EÚ väčšinu svojich rozvojových programov pre partnerské krajiny AKT prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI). Celkové finančné krytie pre nástroj NDICI bude približne 79,5 miliardy EUR (v bežných cenách). Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý bol financovaný z priamych príspevkov členských štátov, prestal od roku 2021 existovať.
2. Obchod
EÚ dohodla celý rad dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) so 79 krajinami AKT. Cieľom týchto dohôd je vytvoriť vzájomné partnerstvo v oblasti obchodu a rozvoja, ktoré by sa opieralo o podporu v oblasti rozvoja.
Rada udeľuje Komisii mandát na rokovanie o týchto dohodách a konečnú dohodu podpíše po jej dokončení.
DHP s africkými krajinami
Rokovania o regionálnych DHP so 16 štátmi západnej Afriky, Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) a Západoafrickou hospodárskou a menovou úniou (UEMOA) sa ukončili v júli 2014. V súčasnosti prebieha proces podpisovania. Do prijatia úplnej regionálnej DHP so západnou Afrikou sa 3. septembra 2016 začala vykonávať dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve s Pobrežím Slonoviny a 15. decembra 2016 s Ghanou.
Rovnako sa v júli 2014 úspešne ukončili rokovania s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva. Uvedená dohoda bola podpísaná 10. júna 2016 v Kasane (Botswana). Jej predbežné vykonávanie sa začalo 10. októbra 2016.
- EÚ podpíše dohodu o hospodárskom partnerstve so štátmi Juhoafrického rozvojového spoločenstva, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o hospodárskom partnerstve (tlačová správa, 1. júna 2016)
- DHP so štátmi SADC-DHP
V októbri 2014 sa úspešne ukončili rokovania s Východoafrickým spoločenstvom. V súčasnosti prebieha proces podpisovania.
Kamerun bol jedinou krajinou v regióne, ktorá 15. januára 2009 podpísala DHP medzi EÚ a strednou Afrikou. Dohoda sa začala predbežne vykonávať 4. augusta 2014.
V regióne východnej a južnej Afriky podpísali DHP v roku 2009 Maurícius, Seychely, Zimbabwe a Madagaskar. Dohoda sa predbežne vykonáva od 14. mája 2012.
DHP s karibským regiónom
V októbri 2008 EÚ podpísala DHP s Karibským fórom štátov AKT (CARIFORUM), skupinou 15 karibských štátov. DHP medzi CARIFORUM-om a EÚ sa predbežne vykonáva od 29. decembra 2008.
DHP s tichomorským regiónom
Dočasnú DHP medzi EÚ a tichomorskými štátmi AKT podpísala Papua Nová Guinea v júli 2009 a Fidži v decembri 2009. Papua Nová Guinea dohodu ratifikovala v máji 2011. Fidži sa v júli 2014 rozhodlo začať predbežne vykonávať dohodu. Zo 14 tichomorských krajín majú Papua Nová Guinea a Fidži najväčší podiel na obchode medzi EÚ a Tichomorím. Samoa pristúpila k DHP 21. decembra 2018 a Šalamúnove ostrovy 17. mája 2020.
3. Migrácia
Migrácia je dôležitým aspektom vzťahov medzi EÚ a AKT. Rámec pre spoluprácu v tejto oblasti je stanovený v článku 13 Dohody z Cotonou.
Tento článok zahŕňa odseky týkajúce sa zlepšenia podmienok v krajinách pôvodu a tranzitu, legálnej migrácie a návratu neregulárnych prisťahovalcov.
V novembri 2015 sa konal samit EÚ a afrických lídrov najviac dotknutých krajín na účely posilnenia politickej spolupráce v oblasti migrácie. Dohodli sa na akčnom pláne vrátane 16 konkrétnych opatrení. Okrem toho sa na samite zriadil aj Núdzový trustový fond EÚ pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike.
Reakcia na migračné tlaky
Rada a Európska rada pracujú na komplexnej európskej migračnej politike
4. Konzultačný postup (článok 96)
V Dohode z Cotonou sa zavádza postup, ktorý sa môže použiť v prípadoch, keď jedna zo strán nedodržiava základné prvky partnerstva. Patrí sem dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu.
Cieľom tohto postupu je obnovenie normálneho vzťahu medzi partnermi. Ak sa nedosiahne dohoda, zmluvná strana, ktorá začala proces, môže prijať opatrenia týkajúce sa projektov spolupráce a rozvojovej pomoci.
Na strane EÚ môže Rada začať tento proces prostredníctvom výzvy na konzultácie. Vedie tieto konzultácie a prijme rozhodnutie, ktorým sa uzavrú.