Lepší prístup k elektronickým dôkazom na boj proti trestnej činnosti

Čo sú elektronické dôkazy?

Digitálna revolúcia nanovo definuje všetky aspekty spoločnosti a trestná činnosť nie je žiadnou výnimkou. Čoraz viac páchateľov trestnej činnosti využíva technológie na plánovanie a páchanie trestných činov. V dôsledku toho orgány čoraz častejšie využívajú elektronické dôkazy na účely odhaľovania a odsúdenia páchateľov trestných činov.

Elektronické dôkazy sú digitálne údaje, ktoré sa používajú na vyšetrovanie a stíhanie trestných činov.

Okrem iného zahŕňajú:

e-maily
textové správy alebo obsah z aplikácií na odosielanie správ
audiovizuálny obsah
informácie o online účte používateľa

Takéto údaje sa môžu použiť na identifikáciu osoby alebo získanie ďalších informácií o jej činnosti.

V digitálnom veku páchatelia trestnej činnosti čoraz viac využívajú technologické služby na plánovanie a páchanie trestných činov. V dôsledku toho sa elektronické dôkazy stávajú nevyhnutnými na boj proti trestnej činnosti: v súčasnosti sa digitálne údaje používajú v 85 % vyšetrovaní trestných činov.

Otázka cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom

Získanie prístupu k elektronickým dôkazom môže byť pre štátne orgány zdĺhavý a komplikovaný proces, pretože sú často uchovávané v inej krajine. Poskytovatelia online služieb uchovávajú údaje používateľov na serveroch, ktoré sa môžu nachádzať vo viacerých krajinách v EÚ, ako aj mimo nej.

To sťažuje justičným orgánom získavanie dôkazov, pretože na získanie prístupu k nim musia používať zdĺhavé a komplikované postupy.

Cezhraničná žiadosť o získanie elektronických dôkazov sa podáva vo viac ako 50 % vyšetrovaní trestných činov.

Ako nové pravidlá zlepšia prístup k elektronickým dôkazom

Európska komisia v apríli 2018 na základe výzvy Európskej rady a Rady navrhla nové pravidlá s cieľom uľahčiť a zrýchliť prístup štátnych orgánov k elektronickým dôkazom bez ohľadu na to, kde sa takéto údaje nachádzajú.

Podľa pôvodného návrhu Komisie by nové pravidlá justičným orgánom z jednej krajiny EÚ umožnili priamo žiadať o prístup k elektronickým dôkazom od akéhokoľvek poskytovateľa služieb, ktorý poskytuje služby v Európskej únii a ktorý má sídlo alebo zastúpenie v inom členskom štáte.

To by urýchlilo vybavenie žiadosti o prístup, pretože by nebolo potrebné žiadať orgány v druhom členskom štáte.

Navrhnuté pravidlá tvoria dva legislatívne návrhy:

nariadenie o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach
smernica, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní

Rada 25. januára 2023 potvrdila dohodu s Európskym parlamentom o týchto dvoch legislatívnych návrhoch.

Rada potvrdila dohodu s Európskym parlamentom o nových pravidlách na zlepšenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom (tlačová správa, 25. januára 2023)

Nariadenie o príkaze na predloženie a uchovanie dôkazov

Nariadením o príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov sa orgánom umožní prístup k uchovávaným údajom nezávisle od toho, kde sa nachádzajú.

Príkazom na predloženie dôkazov sa justičnému orgánu členského štátu umožní priamo žiadať o prístup k elektronickým dôkazom od poskytovateľa služieb, ktorý má sídlo alebo zastúpenie v inom členskom štáte. Poskytovateľ služieb bude musieť odpovedať do 10 dní alebo v naliehavých prípadoch do 6 hodín.

Príkazom na uchovanie dôkazov sa zabráni tomu, aby poskytovateľ služieb vymazal elektronické dôkazy v čase, kým sa príkaz na predloženie dôkazov ešte vybavuje.

Pravidlá vychádzajú z existujúcich zásad vzájomného uznávania medzi členskými štátmi. Navrhované pravidlá sa budú uplatňovať len na uchovávané údaje, pretože sa nevzťahujú na odpočúvanie telekomunikácie v reálnom čase.

Smernica o právnych zástupcoch

Smernicou o právnych zástupcoch sa všetkým poskytovateľom služieb, ktorí nemajú sídlo v Európskej únii, ale ponúkajú služby v Únii, uloží povinnosť vymenovať právneho zástupcu. Právny zástupca bude zodpovedný za prijímanie, dodržiavanie a vykonávanie rozhodnutí a príkazov. Cieľom je zaistiť, aby všetci poskytovatelia služieb pôsobiaci v EÚ mali v súvislosti s prístupom k elektronickým dôkazom rovnaké povinnosti.

Medzinárodné rokovania

Rada v júni 2019 poverila Európsku komisiu, aby:

rokovala v mene EÚ so Spojenými štátmi o dohode o cezhraničnom prístupe k elektronickým dôkazom
sa zúčastňovala na rokovaniach s Radou Európy o druhom dodatkovom protokole k budapeštianskemu Dohovoru o počítačovej kriminalite

Dohoda EÚ – USA

Rokovania so Spojenými štátmi o uľahčení cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom na účely justičnej spolupráce v trestných veciach sa začali v septembri 2019 a v súčasnosti prebiehajú.

V súčasnosti poskytovatelia služieb so sídlom v USA spolupracujú s európskymi orgánmi presadzovania práva dobrovoľne prostredníctvom priamej spolupráce alebo prostredníctvom postupov vzájomnej právnej pomoci.

Právne predpisy USA neumožňujú vždy poskytovateľom služieb reagovať priamo na európske žiadosti o prístup k elektronickým dôkazom. Dohoda medzi EÚ a USA by uľahčila spoluprácu a zabezpečila by zavedenie silných záruk na ochranu základných práv.

Komisia pravidelne informuje Radu o súčasnom stave týchto rokovaní.

Druhý dodatkový protokol k budapeštianskemu Dohovoru o počítačovej kriminalite

Rada Európy začala prijala 17. novembra 2021 druhý dodatkový protokol k budapeštianskemu Dohovoru o počítačovej kriminalite. Jeho cieľom je stanoviť:

účinnejší režim vzájomnej právnej pomoci
priamu spoluprácu s poskytovateľmi služieb v iných krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru
rámec a záruky na rozšírenie vyhľadávania cez hranice

Protokol obsahuje silné záruky a požiadavky na ochranu údajov. Výhodou takejto dohody je jej potenciál uplatňovať ju na celom svete.

EÚ nemôže protokol podpísať ani ratifikovať, pretože jeho zmluvnými stranami môžu byť len štáty. EÚ preto poverila členské štáty na podpis (5. apríla 2022) a ratifikáciu (14. februára 2023) protokolu.

Pozri tiež

Zlepšenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom (Európska komisia)