Východné partnerstvo

Čo je Východné partnerstvo?

Východné partnerstvo vytvára rámec pre spoluprácu. Vzniklo v roku 2009 ako spoločná iniciatíva EÚ, jej členských štátov a šiestich partnerských krajín z východnej Európy:

• Arménsko
• Azerbajdžan
• Bielorusko
• Gruzínsko
• Moldavsko
• Ukrajina

Východné partnerstvo je osobitná východná dimenzia európskej susedskej politiky (ESP). EÚ prostredníctvom európskej susedskej politiky spolupracuje so svojimi južnými a východnými susedmi s cieľom dosiahnuť čo najužšie politické pridruženie a čo najväčšiu mieru hospodárskej integrácie.

Tri partnerské krajiny z východnej Európy (Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko) sú v súčasnosti v procese pristúpenia k EÚ.

Bielorusko 28. júna 2021 pozastavilo svoju účasť na Východnom partnerstve. V súlade so závermi Rady o Bielorusku z februára 2024 EÚ naďalej spolupracuje s bieloruskou občianskou spoločnosťou ako dôležitým partnerom Východného partnerstva.

Ako funguje Východné partnerstvo?

EÚ je pripravená rozvíjať intenzívnu, prispôsobenú a vzájomne prospešnú spoluprácu s partnermi Východného partnerstva bez ohľadu na individuálnu úroveň ambícií v ich vzťahoch s EÚ. Východné partnerstvo ponúka partnerským krajinám výmenou za uskutočňovanie politických a hospodárskych reforiem:

nové zmluvné vzťahy

prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode

kroky smerom k liberalizácii vízového režimu

Východné partnerstvo okrem toho poskytuje spoľahlivý rámec pre mnohostrannú spoluprácu a uľahčuje prehĺbenie dvojstrannej spolupráce s EÚ.

Mnohostranná spolupráca

Partnerské krajiny z východnej Európy majú pred sebou mnoho rovnakých problémov. Ich spoločným riešením sa podporuje spolupráca a výmena osvedčených postupov.

Mnohostranná spolupráca v rámci Východného partnerstva zahŕňa:

• posilnenie inštitúcií a dobrej správy veci verejných vrátane odolnosti proti vonkajším faktorom
• rozvoj trhových príležitostí prostredníctvom hospodárskej integrácie a obchodných dohôd
• zaistenie energetickej bezpečnosti a zlepšenie prepojení v oblasti energetiky a dopravy
• posilnenie mobility a medziľudských kontaktov prostredníctvom dialógu o vízach

Bilaterálna spolupráca

Dohody o pridružení/partnerstve/spolupráci

EÚ predložila prostredníctvom novej generácie dohôd konkrétne návrhy pre každú krajinu Východného partnerstva. Tieto nové dohody nahradili dohody o partnerstve a spolupráci uzavreté s partnerskými krajinami Východného partnerstva koncom 90. rokov.

EÚ vyrokovala s partnermi Východného partnerstva sériu dohôd, v ktorých sa stanovuje:

• intenzívnejšie politické pridruženie
• aktívnejší politický dialóg
• prehĺbenie spolupráce v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti

Tieto dohody sú základom pre plán reforiem, ktoré posunú partnerské krajiny bližšie k EÚ pomocou zosúladenia ich právnych predpisov a noriem s právnymi predpismi a normami EÚ. Vďaka tomu sa markantne zlepšia životy ľudí.

Dohody o voľnom obchode

EÚ ako súčasť dohôd o pridružení uzavrela rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou s cieľom:

• zlepšiť prístup k tovaru a službám
• znížiť clá, kvóty a prekážky obchodu
• zabezpečiť stabilné právne prostredie
• zosúladiť postupy a normy

• Obchodné dohody EÚ
• Obchodné rokovania a dohody (Európska komisia)

Dialóg o vízach

Partnerské krajiny Východného partnerstva boli medzi prvými krajinami, ktoré využívali výhody partnerstiev v oblasti mobility, ktoré ich občanom umožňovali cestovať po Európe v bezpečnom prostredí.

Dohodami o zjednodušení vízového režimu sa podporuje mobilita občanov partnerských krajín z východnej Európy a readmisnými dohodami sa stanovujú pravidlá, podľa ktorých sa riadi návrat neoprávnených migrantov.

EÚ prostredníctvom dialógu o liberalizácii vízového režimu pracuje na dlhodobom cieli bezvízového styku pre občanov určitých krajín Východného partnerstva.

Dvojstranné dohody podľa druhu a krajiny

Zapojenie širšej spoločnosti

Východné partnerstvo zahŕňa nielen vlády, ale zohľadňuje aj názory občianskej spoločnosti, miestnych a regionálnych orgánov, prominentných podnikateľov a parlamentných zhromaždení.

Aké sú ciele Východného partnerstva?

Na základe pokroku, ktorý sa dosiahol za prvých desať rokov Východného partnerstva, Európska únia určila päť dlhodobých politických cieľov:

odolné, udržateľné a integrované hospodárstva

zodpovedné inštitúcie, právny štát a bezpečnosť

odolnosť v oblasti životného prostredia a odolnosť voči zmene klímy

digitálna transformácia

spravodlivé a inkluzívne spoločnosti

Na samite Východného partnerstva v roku 2021 sa vedúci predstavitelia EÚ a Východného partnerstva zaviazali posilniť svoju spoluprácu na základe uvedených priorít.

• Samit Východného partnerstva, 15. decembra 2021
• Východné partnerstvo po roku 2020 (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)

Investičný plán

S celkovým cieľom posilniť odolnosť a priniesť ľuďom konkrétne výhody bude nový program Východného partnerstva založený na dvoch pilieroch: investície (ktoré sa majú podporiť hospodárskym a investičným plánom vo výške 2,3 miliardy EUR) a riadenie.

Tieto piliere sa podporia pomocou rôznych nástrojov a procesov EÚ vrátane Globálnej Európy: nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a iniciatív Tímu Európa, programov cezhraničnej spolupráce a vlastných investícií partnerov.

Desať hlavných cieľov na rok 2025

V rámci pracovného programu bolo za budúce priority označených desať hlavných investičných cieľov na rok 2025:

• konkurencieschopné a inovatívne hospodárstva
• právny štát
• udržateľná a inteligentná prepojenosť
• ľudia a znalostné spoločnosti
• bezpečnosť a kybernetická odolnosť
• udržateľná energetika
• životné prostredie a klíma
• odolnosť v oblasti zdravia
• inkluzívne, rodovo vyvážené a rozmanité spoločnosti a strategická komunikácia
• digitálna transformácia

Úloha Rady

Rokovania o medzinárodných dohodách s východnými partnermi

Rada sa zapája do všetkých fáz rokovaní a prijímania medzinárodných dohôd s krajinami Východného partnerstva.