Azerbajdžan
Vzťahy EÚ s Azerbajdžanom sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktorá je v platnosti od roku 1999. EÚ je hlavným investorom v Azerbajdžane a jeho najväčším obchodným partnerom.
Východné partnerstvo
EÚ spolupracuje s Azerbajdžanom v rámci európskej susedskej politiky a jej východného regionálneho rozmeru – Východného partnerstva.
Dohoda o partnerstve a spolupráci
Vzťahy medzi EÚ a Azerbajdžanom sú založené na dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktorá je v platnosti od roku 1999.
Rada 14. novembra 2016 prijala mandát na rokovania o aktualizovanej rámcovej dohode s Azerbajdžanom. Rokovania sa začali 7. februára 2017.
Spolupráca medzi EÚ a Azerbajdžanom sa riadi aj prioritami spoločného partnerstva platnými od roku 2018. Uvedené priority odrážajú hodnoty a zásady európskej susedskej politiky a zahŕňajú:
- posilnenie inštitúcií a dobrú správu vecí verejných
- hospodársky rozvoj a trhové príležitosti
- konektivitu, energetickú účinnosť, životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy
- mobilitu a medziľudské kontakty
- Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom (Úradný vestník EÚ)
- Východné partnerstvo
- EÚ začína rokovania o novej dohode s Azerbajdžanom (tlačová správa, 14. novembra 2016)
Rada pre spoluprácu
Rada pre spoluprácu je najvyššia formálna inštitúcia zriadená Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom a dohliada na jej vykonávanie.
18. zasadnutie Rady pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan sa konalo 19. júla 2022 v Bruseli. Cieľom zasadnutia bolo preskúmať celkový stav vzťahov medzi EÚ a Azerbajdžanom a rokovať o otázkach spoločného záujmu so zreteľom na budúcu spoluprácu.
Zjednodušenie vízového režimu
Dohoda medzi EÚ a Azerbajdžanom o zjednodušení vízového režimu nadobudla platnosť v roku 2014, vďaka čomu je pre občanov Azerbajdžanu, a najmä pre častých cestujúcich, jednoduchšie a lacnejšie získať krátkodobé víza, ktoré im umožnia cestovať po väčšine krajín EÚ.
Proces normalizácie vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom
Podpora mieru
EÚ plne podporuje normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom na základe vzájomného uznávania zvrchovanosti, územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s vyhlásením z Almaty z roku 1991.
EÚ sa už roky s oboma stranami a medzinárodnými partnermi usiluje o vytvorenie podmienok pre trvalý mier, pričom sa do tohto úsilia osobne zapájali jednotliví predsedovia Európskej rady a neustále sa na ňom zúčastňoval vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a osobitný zástupca EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku.
V auguste 2025 EÚ uvítala parafovanie mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom a podpísanie politického vyhlásenia. Táto dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom predstavuje významný prelom v úsilí o ukončenie desaťročí konfliktu.
EÚ je pripravená investovať do regionálnej konektivity a úplného otvorenia, v prvom rade v prospech obyvateľstva rozdeleného dedičstvom konfliktov a s cieľom priblížiť región k udržateľnému mieru, stabilite a prosperite.
- Spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady Costu a predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej o parafovaní mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom a o vyhlásení prezidenta Alijeva a predsedu vlády Pašinjana vo Washingtone (tlačová správa, 8. augusta 2025)
- Arménsko – Azerbajdžan: vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene Európskej únie k parafovaniu mierovej zmluvy medzi Arménskom a Azerbajdžanom (tlačová správa, 8. augusta 2025)
- Osobitný zástupca EÚ pre Zakaukazsko (Európska služba pre vonkajšiu činnosť)
Civilné misie
Rada sa 23. januára 2023 dohodla na zriadení civilnej misie v Arménsku (EUMA) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP).
Cieľom misie je prispieť k:
- stabilite v pohraničných oblastiach Arménska a Azerbajdžanu
- budovaniu dôvery v priamo na mieste
Misia EUMA bola nasadená po rozhodnutí Rady zo 17. októbra 2022 o nasadení tímu odborných pozorovateľov pozdĺž arménskej strany medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom s cieľom monitorovať a analyzovať situáciu v regióne a podávať o nej správy.
Mandát misie trvá do februára 2027.
Podpora EÚ pre Azerbajdžan
Investície
EÚ je najväčším zahraničným investorom v Azerbajdžane, a to v ropnom odvetví aj mimo neho.
EÚ podporuje Azerbajdžan investíciami na podporu hospodárskej diverzifikácie krajiny a na urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie. Príklady investícií financovaných EÚ:
- prístav Baku ako udržateľný uzol pre pohyb tovaru a služieb
- digitalizácia dopravných koridorov v Azerbajdžane
- konkurencieschopnosť 25 000 startupov a MSP
- rozvoj vidieka a hospodársky rast
- udržateľná infraštruktúra a riešenia pre inteligentnejšie a ekologickejšie mestá
EÚ je tiež najväčším darcom v Azerbajdžane, pokiaľ ide o odmínovacie operácie v Azerbajdžane, ktoré poskytujú životne dôležitú podporu na zníženie rizík a záchranu životov.
Reformy a spoločnosť
EÚ podporuje sociálno-ekonomický rozvoj a reformy v Azerbajdžane prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI).
Reforma sektora justície je jednou z priorít pomoci EÚ Azerbajdžanu. Konkrétne EÚ podporuje alternatívne riešenie sporov, pomáha v boji proti korupcii a poskytuje občanom a podnikom právnu pomoc a lepší prístup k spravodlivosti.
Azerbajdžan je jedným z hlavných príjemcov twinningového nástroja, ktorý ponúka partnerskú odbornú prípravu a výmeny s orgánmi verejnej správy z členských štátov EÚ.
EÚ je hlavným podporovateľom občianskej spoločnosti v Azerbajdžane, pričom podporuje demokraciu, ľudské práva a slobodu médií, prejavu a zhromažďovania.
Obchod
V roku 2024 bola EÚ hlavným obchodným partnerom Azerbajdžanu s približne 41,2 % podielom na celkovom obchode tejto krajiny s tovarom a najväčším vývozným trhom Azerbajdžanu so 63,3 % podielom na jeho vývoze a 13,2 % podielom na jeho dovoze.
Vo vývoze EÚ do Azerbajdžanu dominujú strojové a dopravné zariadenia. Ďalší vývoz z EÚ do Azerbajdžanu zahŕňa najmä chemické látky a súvisiace výrobky, ako aj priemyselný tovar a výrobky.
Partneri v oblasti energetiky
Azerbajdžan je pre EÚ strategickým energetickým partnerom, ktorý v súčasnosti pokrýva približne 5 % dopytu EÚ po plyne. Južný koridor zemného plynu je strategickou iniciatívou, ktorej cieľom je priviesť plyn od Kaspického mora na európske trhy, a je kľúčovým nástrojom na zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Európe.
V roku 2019 sa Azerbajdžan pripojil k Východoeurópskemu partnerstvu v oblasti energetickej efektívnosti a životného prostredia (E5P). Ďalšia podpora EÚ v odvetví energetiky vrátane energetickej efektívnosti sa poskytla prostredníctvom iniciatívy EU4Energy.
EÚ v marci 2024 prispela aj k uzavretiu memoranda o porozumení o spolupráci v oblasti veternej energie medzi azerbajdžanskou agentúrou pre energiu z obnoviteľných zdrojov a európskym priemyselným združením WindEurope.
Pozri aj
Posledná revízia textu: 13. augusta 2025