Skip to content

Banková únia

Banková únia je politikou Európskej únie v oblasti integrácie bankového sektora členských štátov eurozóny.

Čo je banková únia?

Banková únia je kľúčovým krokom k dosiahnutiu hospodárskej a menovej únie EÚ.

Pozostáva z rámca pravidiel, postupov a nástrojov určených na zabezpečenie väčšej odolnosti bánk v eurozóne, lepšieho dohľadu nad nimi a ich schopnosti odolávať finančným krízam.

Hlavnými cieľmi bankovej únie sú:

  • posilniť bezpečnosť a zdravie bánk, aby dokázali odolať budúcim finančným krízam
  • riešiť krízové situácie bánk, ktoré stratili životaschopnosť, bez použitia peňazí daňovníkov a s minimálnym vplyvom na reálnu ekonomiku
  • znížiť fragmentáciu trhuharmonizáciou bankových pravidiel a dohľadu

Ktoré sú zúčastnené krajiny?

Banková únia automaticky zahŕňa členské štáty eurozóny.

Po pristúpení Bulharska a Chorvátska, ku ktorému došlo 1. októbra 2020, banková únia v súčasnosti zahŕňa 21 členských štátov.

Členské štáty, ktorých menou nie je euro, majú možnosť pripojiť sa k bankovej únii prostredníctvom úzkej spolupráce s Európskou centrálnou bankou (ECB). To im umožňuje zúčastňovať sa na mechanizmoch dohľadu a riešenia krízových situácií bankovej únie bez prijatia eura.

Prečo vznikla banková únia?

Banková únia vznikla v reakcii na finančnú krízu v roku 2008 a následnú dlhovú krízu eurozóny.

Tieto krízy poukázali na hlboké prepojenia v rámci bankového sektora eurozóny, kde sa finančné ťažkosti v jednej krajine môžu rýchlo preniesť do iných krajín, čo má vplyv na finančnú stabilitu celého regiónu.

Banková únia bola teda vytvorená v roku 2014 s cieľom zabezpečiť novú a lepšie integrovanú európsku architektúru bankového dohľadu a riešenia krízových situácií. Nové pravidlá vychádzajú z už existujúceho bankového regulačného rámca

Jej konečným účelom je posilniť bezpečnosť a zdravie európskych bánk, aby sa zvýšila ich odolnosť a posilnila dôvera vo finančný systém.

O aké piliere sa banková únia opiera?

Banková únia je založená na troch pilieroch. Prvé dva piliere sú plne funkčné a krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny ich uplatňujú na dobrovoľnom základe:

  • jednotný mechanizmus dohľadu
  • jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
  • európsky systém ochrany vkladov

Jednotný mechanizmus dohľadu

Jednotný mechanizmus dohľadu je nadnárodným orgánom bankového dohľadu EÚ.

Európska centrálna banka je zodpovedná za dohľad nad úverovými inštitúciami zriadenými v bankovej únii v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu spolupracujú s cieľom:

  • zabezpečiť, aby banky dodržiavali jednotný súbor pravidiel EÚ
  • včas riešiť potenciálne hrozby pre finančnú stabilitu
Jednotný mechanizmus dohľadu vysvetlený Európskou centrálnou bankou.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) je systém účinného a efektívneho riešenia krízovej situácie úverových inštitúcií, ktoré stratili životaschopnosť. Jeho cieľom je zabezpečiť riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňovníkov a reálnu ekonomiku.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií funguje prostredníctvom:

  • Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
  • jednotného fondu na riešenie krízových situácií
Informačný graf – ako funguje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
Ako funguje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Infografika)

Ako funguje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Infografika)

Európsky systém ochrany vkladov

Systém ochrany vkladov zabezpečuje ochranu vkladov v bankách v prípade zlyhania banky až do výšky 100 000 EUR. Vklady sú v súčasnosti na úrovni členských štátov chránené vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov.

Európska komisia v roku 2015 navrhla zriadiť spoločný systém ochrany vkladov známy ako európsky systém ochrany vkladov (EDIS).Systém EDIS má prostredníctvom poskytovania jednotnej úrovne ochrany bankových vkladov za cieľ:

  • zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov bez ohľadu na to, kde v eurozóne sa ich banka nachádza
  • prerušiť prepojenie medzi bankami a ich národnými vládami a znížiť riziko finančnej nákazy
  • posilniť schopnosť efektívnejšie zvládať bankové krízy a minimalizovať potenciálny vplyv na hospodárstvo

Systém EDIS je stále vo fáze návrhu a spoluzákonodarcovia ho ešte neprijali.

Posledná revízia textu: 19. júna 2024