Banková únia
Banková únia je politikou Európskej únie v oblasti integrácie bankového sektora členských štátov eurozóny.
Čo je banková únia?
Banková únia je kľúčovým krokom k dosiahnutiu hospodárskej a menovej únie EÚ.
Pozostáva z rámca pravidiel, postupov a nástrojov určených na zabezpečenie väčšej odolnosti bánk v eurozóne, lepšieho dohľadu nad nimi a ich schopnosti odolávať finančným krízam.
Hlavnými cieľmi bankovej únie sú:
- posilniť bezpečnosť a zdravie bánk, aby dokázali odolať budúcim finančným krízam
- riešiť krízové situácie bánk, ktoré stratili životaschopnosť, bez použitia peňazí daňovníkov a s minimálnym vplyvom na reálnu ekonomiku
- znížiť fragmentáciu trhuharmonizáciou bankových pravidiel a dohľadu
Ktoré sú zúčastnené krajiny?
Banková únia automaticky zahŕňa členské štáty eurozóny.
Po pristúpení Bulharska a Chorvátska, ku ktorému došlo 1. októbra 2020, banková únia v súčasnosti zahŕňa 21 členských štátov.
Členské štáty, ktorých menou nie je euro, majú možnosť pripojiť sa k bankovej únii prostredníctvom úzkej spolupráce s Európskou centrálnou bankou (ECB). To im umožňuje zúčastňovať sa na mechanizmoch dohľadu a riešenia krízových situácií bankovej únie bez prijatia eura.
Prečo vznikla banková únia?
Banková únia vznikla v reakcii na finančnú krízu v roku 2008 a následnú dlhovú krízu eurozóny.
Tieto krízy poukázali na hlboké prepojenia v rámci bankového sektora eurozóny, kde sa finančné ťažkosti v jednej krajine môžu rýchlo preniesť do iných krajín, čo má vplyv na finančnú stabilitu celého regiónu.
Banková únia bola teda vytvorená v roku 2014 s cieľom zabezpečiť novú a lepšie integrovanú európsku architektúru bankového dohľadu a riešenia krízových situácií. Nové pravidlá vychádzajú z už existujúceho bankového regulačného rámca
Jej konečným účelom je posilniť bezpečnosť a zdravie európskych bánk, aby sa zvýšila ich odolnosť a posilnila dôvera vo finančný systém.
O aké piliere sa banková únia opiera?
Banková únia je založená na troch pilieroch. Prvé dva piliere sú plne funkčné a krajiny eurozóny a krajiny mimo eurozóny ich uplatňujú na dobrovoľnom základe:
- jednotný mechanizmus dohľadu
- jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
- európsky systém ochrany vkladov
Jednotný mechanizmus dohľadu
Jednotný mechanizmus dohľadu je nadnárodným orgánom bankového dohľadu EÚ.
Európska centrálna banka je zodpovedná za dohľad nad úverovými inštitúciami zriadenými v bankovej únii v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. ECB a vnútroštátne orgány dohľadu spolupracujú s cieľom:
- zabezpečiť, aby banky dodržiavali jednotný súbor pravidiel EÚ
- včas riešiť potenciálne hrozby pre finančnú stabilitu
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) je systém účinného a efektívneho riešenia krízovej situácie úverových inštitúcií, ktoré stratili životaschopnosť. Jeho cieľom je zabezpečiť riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňovníkov a reálnu ekonomiku.
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií funguje prostredníctvom:
- Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií
- jednotného fondu na riešenie krízových situácií
Ako funguje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Infografika)
Európsky systém ochrany vkladov
Systém ochrany vkladov zabezpečuje ochranu vkladov v bankách v prípade zlyhania banky až do výšky 100 000 EUR. Vklady sú v súčasnosti na úrovni členských štátov chránené vnútroštátnymi systémami ochrany vkladov.
Európska komisia v roku 2015 navrhla zriadiť spoločný systém ochrany vkladov známy ako európsky systém ochrany vkladov (EDIS).Systém EDIS má prostredníctvom poskytovania jednotnej úrovne ochrany bankových vkladov za cieľ:
- zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov bez ohľadu na to, kde v eurozóne sa ich banka nachádza
- prerušiť prepojenie medzi bankami a ich národnými vládami a znížiť riziko finančnej nákazy
- posilniť schopnosť efektívnejšie zvládať bankové krízy a minimalizovať potenciálny vplyv na hospodárstvo
Systém EDIS je stále vo fáze návrhu a spoluzákonodarcovia ho ešte neprijali.
Posledná revízia textu: 19. júna 2024