Skip to content

Regulácia bankovníctva

Bankový rámec EÚ sa vzťahuje na všetky banky, iné úverové inštitúcie a investičné spoločnosti pôsobiace v EÚ. Má za cieľ zabezpečiť stabilitu a integritu a zároveň zachovať dôveru verejnosti vo finančný systém.

Ciele bankového rámca EÚ

Ochrana vkladateľov

Ochrana finančných prostriedkov vkladateľov udržiavaním dobre kapitalizovaných bánk, ktoré budú schopné odolávať finančným otrasom.

Predchádzanie systémovým rizikám

Zmierňovanie rizík, ktoré by mohli viesť k finančným krízam a destabilizovať hospodárstvo.

Harmonizované štandardy

Zavedenie jednotných pravidiel na vytvorenie rovnakých podmienok a podporu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi úverovými inštitúciami.

Zvýšenie odolnosti a transparentnosti

Posilnenie celkovej stability a zrozumiteľnosti s cieľom vybudovať dôveru a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

Hlavné právne nástroje

EÚ prijala právne nástroje týkajúce sa rôznych aspektov bankového sektora. Tu je zhrnutie hlavných právnych predpisov.

Nariadenie a smernica o kapitálových požiadavkách

V nariadení o kapitálových požiadavkách a v smernici o kapitálových požiadavkách sa stanovujú podrobné prudenciálne požiadavky okrem iného na kapitálovú primeranosť, likviditu, pákový efekt, riadenie rizík a dohľad.

Týmito pravidlami sa zabezpečuje, aby mali banky dostatočný kapitál a likviditu na zmierňovanie rizík a absorbovanie potenciálnych strát.

Smernica o systémoch ochrany vkladov

Smernica o systémoch ochrany vkladov chráni vkladateľov v každom členskom štáte, tým, že im zaručuje, že v prípade zlyhania banky získajú naspäť svoje vklady až do výšky 100 000 EUR. V smernici sa stanovujú aj pravidlá pre vnútroštátne systémy ochrany vkladov vrátane limitov krytia, financovania a postupov vyplácania.

Do týchto systémov musia byť zapojené všetky banky.

Členské banky platia príspevky na základe svojho rizikového profilu a ďalších faktorov. Systém ochrany zhromažďuje všetky tieto príspevky vo fonde. V prípade zlyhania banky a nedostupnosti vkladov musí byť systém ochrany schopný vyplatiť vkladateľom náhrady všetkých typov vkladov, ktoré sú v súlade so smernicou chránené.

Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk

V smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk sa stanovuje rámec pre riadené ozdravenie a riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk s cieľom minimalizovať vplyv na hospodárstvo a odstrániť nutnosť zachraňovať takéto banky peniazmi daňových poplatníkov.

Touto smernicou sa:

  • zabezpečuje účinné riadenie zlyhávajúcich bánk prostredníctvom plánovania riešenia krízových situácií a krízových protokolov
  • odstraňuje potreba použiť v prípade zlyhania bánk peniaze daňových poplatníkov zavedením mechanizmu záchrany pomocou vnútorných zdrojov (v prípade zlyhania banky musia niesť náklady akcionári a veritelia)
  • vytvárajú fondy na riešenie krízových situácií, ktoré financuje bankový sektor, s cieľom poskytovať v prípade potreby podporu riešeniu krízových situácií zlyhávajúcich bánk

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií

V nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu sa vymedzuje rámec pre úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) pri dohľade nad významnými bankami v bankovej únii.

Opisujú sa v ňom povinnosti ECB v oblasti dohľadu a jej spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií

Nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií poskytuje rámec pre úlohu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich bánk v rámci bankovej únie.

V tomto nariadení sa vymedzujú právomoci jednotnej rady, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií, jej rozhodovacie procesy a využívanie jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Štandardy Bazilej III

Štandardy Bazilej III sú súborom medzinárodných bankových predpisov, ktoré vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad s cieľom posilniť kapitálové požiadavky na banky zvýšením likvidity a znížením pákového efektu bánk.

Tieto štandardy boli začlenené do regulačného rámca EÚ prostredníctvom zmien nariadenia o kapitálových požiadavkách a smernice o kapitálových požiadavkách.

V porovnaní s rámcom Bazilej II sa do rámca Bazilej III doplnilo niekoľko kľúčových ustanovení, podľa ktorých:

  • banky musia mať viac kapitálu na pokrytie potenciálnych strát, čím sa zabezpečí väčšia stabilita v období finančných problémov
  • sa od bánk vyžaduje, aby udržiavali dostatočný objem vysokokvalitných likvidných aktív, aby prežili 30-dňový stresový scenár (ukazovateľ krytia likvidity)
  • banky musia mať stabilné zdroje financovania na podporu svojich operácií v časovom horizonte jedného roka (ukazovateľ čistého stabilného financovania)
  • sa zaviedlo opatrenie, ktoré nie je založené na riziku, s cieľom obmedziť hromadenie nadmerného využívania pákového efektu v bankovom sektore (ukazovateľ finančnej páky)
  • zlepšené postupy riadenia rizika a prísnejšie stresové testovanie zabezpečujú, aby banky mohli účinne odolávať hospodárskym otrasom

Rada 30. mája 2024 prijala legislatívny balík týkajúci sa vykonávania rámca Bazilej III. Tieto nové pravidlá nadobudli účinnosť 1. januára 2025, pričom niektoré požiadavky sa budú postupne zavádzať viac rokov.

Úlohy inštitúcií EÚ

Bankový rámec EÚ zahŕňa niekoľko kľúčových inštitúcií, z ktorých každá zohráva osobitnú úlohu pri udržiavaní finančnej stability.

Európska centrálna banka (ECB) je hlavným orgánom dohľadu nad významnými bankami v eurozóne v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Zabezpečuje, aby tieto banky dodržiavali prudenciálne požiadavky.

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zodpovedá za plánovanie a riadenie riešenia krízových situácií zlyhávajúcich bánk v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Jej činnosť podporuje jednotný fond na riešenie krízových situácií.

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) presadzuje účinnú a konzistentnú prudenciálnu reguláciu a dohľad v celej EÚ. Vypracúva technické štandardy a usmernenia na harmonizáciu regulačných postupov.

Príslušné vnútroštátne orgány dohliadajú na menšie banky a vykonávajú nariadenia EÚ na vnútroštátnej úrovni, čím dopĺňajú prácu ECB a EBA.

Najnovší vývoj

Bankový rámec EÚ sa ďalej prispôsobuje a vyvíja v reakcii na globálne hospodárske zmeny, technologický pokrok a priority udržateľnosti. Cieľom tejto práce je posilniť odolnosť finančného systému a zároveň podporiť inovácie a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa.

Balík v oblasti digitálnych financií

V reakcii na rýchly rozvoj digitálnych financií EÚ vyvíja komplexný regulačný rámec na riešenie výziev, ktoré so sebou prinášajú kryptomeny, inovácie v oblasti finančných technológií a digitálne platobné systémy.

Udržateľné financovanie

Pre EÚ je prioritou, aby sa do regulácie bankovníctva začlenili ratingové činnosti vykonávané na základe environmentálnych, sociálnych a správnych kritérií. Rada 19. novembra prijala nové pravidlá s cieľom dosiahnuť, aby boli ratingové činnosti v EÚ konzistentnejšie, transparentnejšie a porovnateľnejšie, čím sa má posilniť dôvera investorov v udržateľné finančné produkty.

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) bude schvaľovať poskytovateľov ratingov ESG pôsobiacich v EÚ a vykonávať nad nimi dohľad, pričom zabezpečí, aby dodržiavali normy transparentnosti.

Boj proti praniu špinavých peňazí

EÚ posilňuje svoj rámec boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom riešiť vznikajúce riziká a bojovať proti finančnej trestnej činnosti. Toto úsilie zahŕňa prísnejšie kontroly, väčšiu transparentnosť finančných transakcií a širšiu spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a EÚ.

Zriadenie nového orgánu EÚ – Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA)– bude mať kľúčový význam pre monitorovanie dodržiavania pravidiel a zabezpečovanie jednotného uplatňovania pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých členských štátoch.

Revízia rámca krízového riadenia a ochrany vkladov

V prípadoch zlyhania stredných a menších bánk v EÚ orgány členských štátov v posledných rokoch často hľadali riešenia mimo rámca EÚ. To v niektorých prípadoch viedlo k tomu, že namiesto požadovaných vnútorných zdrojov banky alebo súkromných záchranných sietí financovaných odvetvím v súlade s rámcom EÚ pre riešenie krízových situácií bánk, sa na podporu zlyhávajúcich bánk použili peniaze daňových poplatníkov.

V reakcii na túto situáciu navrhla Komisia v apríli 2023 reformu rámca krízového riadenia a ochrany vkladov (CMDI). Rada sa prijatím mandátu na rokovanie 19. mája 2024 dohodla na svojej pozícii k tomuto rámcu. Rada a Európsky parlament dosiahli 25. júna 2025 dohodu o preskúmaní, čo predstavuje ďalší krok k dobudovaniu bankovej únie EÚ.

Balík reforiem obsahuje legislatívne návrhy na zmenu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a smernice o systémoch ochrany vkladov. Cieľom preskúmania je preklenúť medzeru vo financovaní tým, že sa malým a stredným bankám poskytne prístup k záchranným sieťam financovaným odvetvím ako dodatočnému nástroju financovania riešenia krízových situácií, a znížiť závislosť od záchrany nepoistených vkladateľov pomocou vnútorných zdrojov.

Reťazový prístup

Rada ako súčasť reformy rámca CMDI prijala 26. marca 2024 smernicu o reťazovom prístupe. Smernicou sa mení smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Zavádza sa ňou súbor cielených úprav, ktoré budú zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní proporcionality uvedeného rámca.

Pozri aj

Témy

Posledná revízia textu: 25. júna 2025