Skip to content

Najnovšie politické opatrenia EÚ v oblasti zmeny klímy

Klimatická transformácia je kľúčovou prioritou Európskej rady a Rady EÚ. Európska zelená dohoda priniesla v decembri 2019 nový impulz politike a opatreniam v oblasti klímy na úrovni EÚ.

Na tomto mieste nájdete prehľad najnovších právnych predpisov a politických iniciatív EÚ súvisiacich s klímou.

Balík Fit for 55

EÚ pracuje na revízii svojej legislatívy v oblasti klímy, energetiky a dopravy v rámci balíka Fit for 55 s cieľom zosúladiť súčasné právne predpisy s cieľmi EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a 2050. Balík okrem iného zahŕňa:

  • revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS)
  • nariadenie o spoločnom úsilí
  • smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti
  • nariadenie o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve
  • nariadenie o emisiách CO2 z osobných automobilov a dodávok

Európsky právny predpis v oblasti klímy

Cieľom európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý je jedným z prvkov Európskej zelenej dohody, je začleniť do právnych predpisov cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ. Ministri životného prostredia krajín EÚ dosiahli v decembri 2020 dohodu o všeobecnom smerovaní k návrhu Komisie na európsky právny predpis v oblasti klímy. Jeho súčasťou je v súlade s usmerneniami Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020 aj nový cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

Vyjednávači Rady a Európskeho parlamentu dosiahli v apríli 2021 predbežnú politickú dohodu o európskom právnom predpise v oblasti klímy. Rada prijala svoju pozíciu v prvom čítaní v júni 2021, čím ukončila postup prijímania.

V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa stanovuje záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní záchytov) aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Cieľom EÚ tiež bude dosiahnuť do roku 2030 vyšší objem čistého záchytu uhlíka.

Nariadením sa zriaďuje Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy, ktorá bude poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo a podávať správy o opatreniach EÚ v oblasti klímy. Okrem toho by sa v nadchádzajúcich rokoch mal stanoviť medzicieľ v oblasti klímy na rok 2040.

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Ministri životného prostredia krajín EÚ prijali v júni 2021 závery, ktorými sa podporuje nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. V tejto stratégii sa načrtáva dlhodobá vízia, podľa ktorej sa má EÚ do roku 2050 stať spoločnosťou, ktorá bude odolná voči zmene klímy a dokáže sa plne prispôsobiť jej neodvratným vplyvom.

V stratégii sa počíta s týmito opatreniami:

  • lepšie zhromažďovanie a spoločné využívanie údajov, čo umožní lepší prístup k poznatkom o vplyvoch klímy a ich výmenu
  • riešenia blízke prírode, ktoré pomôžu dosiahnuť odolnosť proti zmene klímy a chrániť ekosystémy
  • začlenenie adaptácie do makrofiškálnych politík

V záveroch sa Komisii poskytujú politické usmernenia, pokiaľ ide o vykonávanie uvedenej stratégie. Uvádzajú sa v nich tiež usmernenia k predloženiu správy EÚ o adaptácii na zmenu klímy pred konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP26).

V apríli 2020 prijala Rada nové nariadenie, ktoré má za cieľ znížiť riziko nedostatku vody určenej na zavlažovanie plodín. Pravidlá majú pomôcť Európe prispôsobiť sa dôsledkom zmeny klímy. Toto nariadenie, ktoré je plne v súlade s obehovým hospodárstvom, uľahčuje využívanie upravenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie, čím zlepšuje dostupnosť vody a pomáha predchádzať nedostatku potravín.

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy pomôže EÚ lepšie sa pripraviť na riešenie dôsledkov zmeny klímy.

Emisie CO2 z dopravy

V apríli 2019 sa rozhodlo o prísnejších emisných limitoch pre osobné automobily a dodávky. Týmto krokom sa má zabezpečiť, že od roku 2030 budú nové vozidlá vypúšťať v priemere menej emisií CO2 v porovnaní s úrovňami z roku 2021:

  • osobné automobily o 37,5 % menej CO2
  • dodávky o 31 % menej CO2

V júni 2019 sa prijali limity pre nákladné vozidlá a iné ťažké úžitkové vozidlá. Nové pravidlá budú od výrobcov vyžadovať, aby znížili emisie CO2 z nových nákladných vozidiel (v porovnaní s úrovňami v roku 2019) v priemere o:

  • 15 % od roku 2025
  • 30 % od roku 2030

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

Vo februári 2018 prijala EÚ revidované pravidlá systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Zriadil sa v roku 2005 ako prvý veľký globálny trh s uhlíkom a naďalej je najväčším takýmto trhom. Stanovuje sa ním maximálne množstvo CO2, ktoré môže vypustiť ťažký priemysel a elektrárne. Celkový objem povolených emisií sa prideľuje spoločnostiam vo forme povolení, s ktorými je možné obchodovať.

V decembri 2019 sa EÚ a Švajčiarsko dohodli, že navzájom prepoja svoje systémy obchodovania s emisiami. Táto dohoda bude vzájomne prospešná pre EÚ, ako aj pre Švajčiarsku konfederáciu, pretože prepojením systémov stropov a obchodovania sa môže zvýšiť dostupnosť možností zníženia emisií a zlepšiť nákladová efektívnosť obchodovania s emisiami.

Spoločné úsilie

Emisie skleníkových plynov z odvetví, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami, upravuje tzv. nariadenie o spoločnom úsilí, v ktorom sa stanovujú záväzné ciele ročného znižovania emisií skleníkových plynov pre členské štáty na roky 2021 – 2030.

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby aj tieto odvetvia prispievali k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Medzi tieto odvetvia patria budovy, poľnohospodárstvo (emisie iných látok ako CO2), odpadové hospodárstvo a doprava (okrem leteckej a medzinárodnej lodnej dopravy).

Využívanie pôdy a lesné hospodárstvo

V máji 2018 sa prijalo nové nariadenie na zlepšenie ochrany a obhospodarovania pôdy a lesov. Vďaka tomuto nariadeniu sú odteraz emisie skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) súčasťou rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030.

Čistá energia

Tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v EÚ sú spôsobené výrobou a spotrebou energie. EÚ pracuje na dekarbonizácii odvetvia energetiky, ktorá je ústredným prvkom zelenej transformácie.

Rada v decembri 2020 prijala závery o stratégiách pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori a pre vodík, ktoré navrhla Komisia. Ministri energetiky krajín EÚ na neformálnej videokonferencii v ten istý mesiac rokovali o integrácii energetického systému.

Od členských štátov EÚ sa vyžaduje, aby predkladali a pravidelne aktualizovali svoje národné energetické a klimatické plány (NEKP). Prostredníctvom týchto plánov informujú o svojich príspevkoch k dosiahnutiu cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie a cieľov v oblasti znižovania emisií. NEKP sa zaviedli v rámci stratégie energetickej únie a prvé z nich sa vzťahujú na obdobie rokov 2021 – 2030.

Rada v rámci stratégie Európskej zelenej dohody stanovila aj ďalšie politické opatrenia v súvislosti s bojom proti zmene klímy. Patrí medzi ne mechanizmus spravodlivej transformácie, stratégia „z farmy na stôl“, stratégia v oblasti biodiverzity a európska priemyselná stratégia.

Obrázok zobrazujúci sucho

Na čele boja proti zmene klímy

EÚ je odhodlaná stáť na čele celosvetového boja proti zmene klímy. Vedúci predstavitelia EÚ sa usilujú dosiahnuť ambiciózny cieľ, aby bola EÚ do roku 2050 v súlade s cieľmi Parížskej dohody klimaticky neutrálna. Krajiny EÚ chcú prostredníctvom spolupráce v nadchádzajúcich desaťročiach zabezpečiť, aby sa emisie skleníkových plynov znížili na minimum a aby sa prijali opatrenia na kompenzáciu všetkých zostávajúcich emisií.

Témy