"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Nové technológie v bankovníctve a platbách menia odvetvie finančných služieb. Podporovaním inovácie vytvára EÚ konkurencieschopný finančný sektor a zároveň stanovuje pravidlá, ktoré zabezpečujú finančnú stabilitu a ochranu spotrebiteľa.
Čo sú digitálne financie?
Digitálne financie sú uplatňovanie digitálnych technológií, najmä technológie digitálnej databázy transakcií a tokenizácie aktív, na finančné činnosti.
Spotrebitelia a podniky sa čoraz viac spoliehajú na digitálne finančné služby, čo je trend, ktorý urýchlila pandémia COVID-19. Od mobilného bankovníctva cez elektronický obchod a bezkontaktné platby až po správu aktív a kryptomeny – digitálne inovácie pretvárajú finančný sektor.
Táto transformácia vytvára pre spoločnosti nové príležitosti na rozvoj a inovácie, čím sa vytvára rast a pracovné miesta. Zároveň sa ním zavádzajú riziká, najmä v súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou, financovaním nezákonných činností, ochranou spotrebiteľa a finančnou stabilitou.
Cieľom EÚ je využiť výhody digitálnych financií a zároveň riadiť ich riziká. Jej cieľom je vytvoriť konkurencieschopný a inovatívny finančný sektor, zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a vytvoriť podmienky pre silných európskych účastníkov trhu, aby v tomto sektore zohrávali vedúcu úlohu.
Digitálne financie môžu byť katalyzátorom štrukturálnej transformácie v tom, ako sa kapitál získava, alokuje, vyrovnáva a ako sa nad ním vykonáva dohľad. Môžu preklenúť vzdialenosť medzi sporiteľmi a inovátormi, medzi malými podnikmi a veľkými objemami kapitálu, ako aj medzi vnútroštátnymi trhmi a skutočným európskym trhom. To by mohlo viesť k väčšej efektívnosti pri prideľovaní kapitálu a nižším nákladom finančného systému, čo by všetko prispelo k lepšiemu financovaniu reálnej ekonomiky.
Predseda Euroskupiny Pierrakakis, list predsedovi samitu eurozóny Antóniovi Costovi z 11. marca 2026
Čo je technológia distribuovanej databázy transakcií a tokenizácia aktív?
Distribuovaná databáza transakcií je v širšom zmysle slova decentralizovaná a konsenzuálne zdieľaná databáza, prostredníctvom ktorej sa transakcia validuje. To znamená, že sieť počítačových „uzlov“ môže nahradiť tradičnú architektúru finančného trhu sústredenú na jediný register na zaznamenávanie transakcií a vlastníctva aktív.
Na základe technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) nadobudla význam „tokenizácia“ finančných aktív, t. j. emitovanie, uchovávanie a obeh aktív vo forme blokov kódov, ktoré obsahujú všetky vlastnosti aktív a algoritmy/pravidlá na vykonávanie transakcií s nimi, najprv s kryptoaktívami a čoraz viac s „tradičnými“ finančnými aktívami, ako sú dlhopisy, investičné fondy, akcie alebo komodity.
Digitálne euro
S vývojom digitálnych financií EÚ pracuje na zavedení digitálneho eura, digitálnej formy peňazí centrálnej banky, ktoré vydáva Európska centrálna banka na retailové použitie spolu s fyzickou hotovosťou.
Digitálne euro by bankovky a mince dopĺňalo, nie nahrádzalo. Ľuďom a podnikom by to ponúklo ďalšiu možnosť výberu pri platbe a zároveň by sa zachovala hotovosť ako platobný prostriedok.
Digitálne euro by mohlo podporiť digitálne financie EÚ vďaka svojmu potenciálu ako dodatočného, inovatívneho a bezpečného platobného prostriedku.
Zároveň by to prispelo k strategickej autonómii Európy znížením závislosti od mimoeurópskych platobných riešení a posilnením odolnosti platobného systému EÚ.
Európska centrálna banka zároveň pracuje na zavedení veľkoobchodného digitálneho eura s cieľom zabezpečiť, aby sa napríklad medzibankové alebo devízové transakcie mohli dokončiť v peniazoch centrálnej banky. Tým sa posilnia finančné trhy EÚ, ako aj medzinárodná úloha eura.
Nariadením o trhoch s kryptoaktívami sa po prvýkrát zaraďujú do jedného regulačného rámca EÚ kryptoaktíva, emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív.
Rámec sa vzťahuje na emitentov tzv. nekrytých“ kryptoaktív, t. j. veľkú väčšinu kryptoaktív, ako napr. bitcoin, ktoré nemajú rezervu finančných aktív na ukotvenie svojej trhovej hodnoty, a tzv. stablecoiny, ako aj na obchodné miesta a peňaženky, v ktorých sa držia kryptoaktíva.
Cieľom nových pravidiel je:
lepšie chrániť spotrebiteľov a investorov
lepšie regulovať riziká súvisiace s kryptoaktívami
podporovať inovácie a posilniť úlohu EÚ ako tvorcu noriem pre digitálnu politiku
Poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu využívať jasné a harmonizované pravidlá a budú potrebovať len jedno povolenie na pôsobenie v celej EÚ. Budú však musieť spĺňať prísne požiadavky na ochranu peňaženiek spotrebiteľov a budú niesť zodpovednosť, ak prídu o kryptoaktíva investorov. Európsky orgán pre bankovníctvo bude viesť verejný register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí nedodržiavajú predpisy.
Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia takisto vykazovať informácie o svojej environmentálnej a klimatickej stope.
Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami nadobudlo účinnosť v júni 2023 a v plnej miere sa uplatňuje od decembra 2024. Rada formálne prijala nové pravidlá v máji 2023.
Kryptoaktíva sú digitálnym vyjadrením hodnoty alebo práv. Kryptoaktíva sú jednou z hlavných aplikácií technológie distribuovanej databázy transakcií v oblasti financií.
Čo sú „stablecoiny“?
Na rozdiel od nekrytých kryptoaktív, ako sú bitcoiny, ktorých oceňovanie je nevyhnutne vystavené volatilite trhu, sú „stablecoiny“ kryptomeny, ktoré sa snažia naviazať svoju trhovú hodnotu na určitú externú referenčnú hodnotu, napríklad na tradičnú menu. Emitenti stablecoinov zvyčajne vytvárajú rezervu štátnych dlhových cenných papierov, iných vysoko likvidných aktív a hotovostných peňažných prostriedkov na zabezpečenie hodnoty stablecoinov a ochranu tohto viazania.
Akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti
Keďže finančný sektor je čoraz viac závislý od digitálnych procesov a softvéru, existujú zvýšené riziká spojené s narušením systémov informačných a komunikačných technológií (IKT) a hrozbami pre ne.
Aktom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) sa zabezpečí, aby sa európsky finančný sektor mohol vyrovnať so závažnými prevádzkovými narušeniami. Stanovujú sa v ňom jednotné požiadavky na bezpečnosť sietí a informačných systémov spoločností a organizácií pôsobiacich vo finančnom sektore, ako aj kritických tretích strán, ktoré im poskytujú služby súvisiace s IKT, ako sú cloudové platformy alebo služby analýzy údajov. Všetky spoločnosti musia zabezpečiť, aby boli schopné odolávať narušeniam a hrozbám súvisiacim s IKT, reagovať na ne a zotaviť sa z nich.
Vyjednávači Rady a Parlamentu dosiahli predbežnú dohodu o akte DORA v máji 2022. Rada formálne prijala uvedené pravidlá v novembri 2022.
EÚ v rámci svojej stratégie v oblasti digitálnych financií pracuje na odstránení prekážok súvisiacich s používaním technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) na finančných trhoch.
Balík opatrení v oblasti integrácie trhu a dohľadu (MISP), ktorý Európska komisia navrhla v decembri 2025, zahŕňa opatrenia na podporu širšieho využívania DLT a zlepšenie fungovania finančných trhov v celej EÚ.
Balík vychádza zo skúseností s existujúcim pilotným režimom DLT a jeho cieľom je uľahčiť účastníkom finančného trhu využívanie DLT na obchodovanie a vyrovnanie finančných nástrojov a rozšírenie ich podnikania.
Jeho cieľom je tiež zlepšiť integráciu a efektívnosť kapitálových trhov EÚ prispôsobením existujúcich pravidiel novým technológiám a zároveň zachovať záruky finančnej stability a ochrany investorov.
