Kritické suroviny: vysvetlenie
Kritické suroviny sú základom fungovania a integrity širokej škály priemyselných odvetví. Bezpečný prístup k týmto surovinám je kľúčový pre konkurencieschopnosť a hospodársku bezpečnosť EÚ.
Čo sú kritické suroviny a na čo sa používajú?
Kovy, nerasty a prírodné materiály sú stavebnými prvkami mnohých výrobkov, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života. Suroviny, ktoré sú z hospodárskeho hľadiska najdôležitejšie a pri ktorých existuje vysoké riziko ohrozenia dodávok, sa nazývajú kritické suroviny.
Kritické suroviny sú základom fungovania a integrity širokej škály kľúčových priemyselných odvetví v celej EÚ. Medzi tieto odvetvia patrí energia z obnoviteľných zdrojov, automobilová výroba, digitálne technológie a obrana. Kritické suroviny možno nájsť aj v mnohých bežných spotrebičoch a zariadeniach, ako sú smartfóny, elektrické autá, veterné turbíny, rastlinné hnojivá či lietadlá.
Vibračná technológia v telefónoch = volfrám
Elektrické vozidlá = lítium, kobalt a nikel
Veterné turbíny = bór
Z 34 identifikovaných kritických surovín bol vytvorený osobitný zoznam strategických surovín* (pozri 17 strategických surovín nižšie znázornených tmavožltou farbou), pri ktorých sa očakáva, že dopyt po nich v nadchádzajúcich rokoch predbehne ponuku, a to z dôvodu ich hospodárskeho významu (stimulovanie dopytu) a zložitých výrobných požiadaviek (obmedzenie ponuky).
Tento zoznam sa bude pravidelne prehodnocovať.
- hliník/bauxit/oxid hlinitý
- koksovateľné uhlie
- lítium
- fosfor
- antimón
- živec
- prvky ľahkých vzácnych zemín*
- skandium
- arzén
- kazivec
- horčík
- kovový kremík
- baryt
- gálium
- mangán
- stroncium
- berýlium
- germánium
- grafit
- tantal
- bizmut
- hafnium
- niób
- kovový titán
- bór
- hélium
- kovy platinovej skupiny
- volfrám
- kobalt
- prvky ťažkých vzácnych zemín*
- fosforit
- vanád
- meď
- nikel
*Strategické suroviny v prvkoch ťažkých vzácnych zemín a ľahkých vzácnych zemín: Nd, Pr, Tb, Dy, Gd, Sm, a Ce
Hospodársky význam kritických surovín
Kritické suroviny sú nevyhnutné pre európske hospodárstvo a pre technológie, ktoré sú hnacou silou zelenej a digitálnej transformácie. Sú kľúčovými komponentmi batérií, elektrických vozidiel, veterných turbín, polovodičov, technológií AI a obranných systémov.
Keďže dopyt v týchto odvetviach v Európe aj na celom svete rastie, je bezpečný prístup k takýmto surovinám čoraz dôležitejší pre priemyselnú konkurencieschopnosť, inováciu a hospodársku bezpečnosť EÚ.
Dopyt po surovinách v Európskej únii (scenár vysokého dopytu)
Graf zobrazuje päť kritických surovín s najvyšším dopytom v EÚ v roku 2020 a znázorňuje predpokladaný dopyt po týchto piatich kritických surovinách v roku 2030 a 2050.
Napríklad hliník bude určite zohrávať kľúčovú úlohu pri prechode Európy do udržateľného budúceho stavu, keďže je kľúčovým prvkom takmer všetkých technológií čistej energie uprednostnených v akte o emisne neutrálnom priemysle, vrátane solárnych fotovoltických systémov, veterných turbín, sieťových technológií a batérií. Očakávaný nárast medzi rokmi 2020 a 2050 je 543 %.
Údaje predstavujú prognózu dopytu po kritických surovinách v piatich strategických odvetviach EÚ: obnoviteľné zdroje energie, elektrická mobilita (elektronická mobilita), priemysel, informačné a komunikačné technológie (IKT), ako aj letecký a kozmický sektor a obrana.
Celosvetová ponuka a dopyt
Kritické suroviny sa väčšinou získavajú z krajín mimo EÚ z dôvodu ich nerovnomerného rozloženia po svete, rozdielov v spoločenskej akceptácii (súvisiacich s miestnymi územnými vplyvmi) a konkurenčných spôsobov využívania pôdy medzi hospodárskymi činnosťami.
EÚ je v prípade viacerých kritických surovín v súčasnosti veľmi závislá od malého počtu krajín. V niektorých prípadoch sa EÚ spolieha takmer výlučne na jediného dodávateľa. Týka sa to najmä určitých prvkov vzácnych zemín a iných strategických surovín, ako je lítium, ktoré sa dovážajú z veľmi malého počtu producentských krajín.
Hlavní dodávatelia kritických surovín do EÚ
Mapa sveta s hlavnými dodávateľmi kritických surovín do EÚ: Čína je najväčším svetovým dodávateľom, ako aj dodávateľom do EÚ, pokiaľ ide o väčšinu kritických surovín vrátane barytu, bizmutu, gália, germánia, horčíka, prírodného grafitu, všetkých vzácnych zemín (ťažkých aj ľahkých), volfrámu a vanádu.
Hoci Čína zostáva hlavným dodávateľom EÚ, dodávky viacerých kritických surovín pochádzajú z EÚ, napr. koksovateľné uhlie a meď z Poľska, arzén z Belgicka, hafnium z Francúzska, stroncium zo Španielska alebo nikel z Fínska.
Táto koncentrácia globálnych dodávateľských reťazcov kritických surovín v malom počte krajín vystavuje EÚ narušeniam dodávok spojeným s geopolitickým napätím, obchodnými obmedzeniami alebo rastúcim a konkurenčným globálnym dopytom. Keďže sú tieto suroviny nevyhnutné pre strategické odvetvia, narušenia ich dodávok môžu ovplyvniť európsky priemysel, konkurencieschopnosť a hospodársku stabilitu.
Od roku 2024 sa okrem toho vzhľadom na obmedzenia vývozu prvkov vzácnych zemín a iných kritických materiálov z tretích krajín zintenzívnila potreba urýchliť stratégiu diverzifikácie EÚ.
Napríklad Čína prijala od roku 2023 súbor opatrení na kontrolu vývozu, ktoré sa vzťahujú na kritické suroviny, ako sú grafit, gálium, volfrám, bizmut, germánium a vzácne zeminy. Tieto opatrenia zahŕňajú aj určité batériové výrobky a zariadenia používané na spracovanie prvkov vzácnych zemín.
Čína ďalej rozvíja svoj režim kontroly vývozu, aj pokiaľ ide o ďalšie kritické suroviny a súvisiace výrobky. To zvyšuje neistotu priemyselných subjektov v EÚ a ovplyvňuje hospodársku bezpečnosť EÚ a jej úsilie o zníženie strategickej závislosti.
Ďalší globálni aktéri zároveň zintenzívnili svoje opatrenia na zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám pre svoje výrobné odvetvia financovaním projektov týkajúcich sa kritických surovín a diverzifikáciou dodávok prostredníctvom partnerstiev.
Akt EÚ o kritických surovinách
Európsky akt o kritických surovinách nadobudol účinnosť 23. mája 2024. Jeho hlavným cieľom je znížiť závislosť EÚ od dodávateľov strategických surovín z tretích krajín.
V akte sa stanovujú štyri nezáväzné referenčné hodnoty na rok 2030:
- aspoň 10 % ročnej spotreby EÚ sa má vyťažiť v EÚ
- aspoň 40 % sa má spracovať na domácom trhu
- aspoň 25 % má pochádzať z recyklácie v rámci EÚ
- dodávky do EÚ by pri žiadnej tretej krajine nemali presiahnuť 65 %
Aktom sa zároveň podporuje technologický pokrok a efektívne využívanie zdrojov s cieľom pomôcť zmierniť očakávaný nárast dopytu EÚ po kritických a strategických surovinách.
Akt o kritických surovinách: zásadná zmena smerovania EÚ
Posledná revízia textu: 13. augusta 2026