Ako EÚ riadi migračné toky
EÚ prijala viaceré pravidlá zamerané na riadenie tokov legálnej migrácie, spracúvanie žiadostí o azyl a návrat neregulárnych migrantov.
Získanie zručností a prilákanie talentov
Európska komisia 27. apríla 2022 predstavila oznámenie, v ktorom sa stanovuje prístup k novej a udržateľnej politike EÚ v oblasti legálnej migrácie na získanie zručností a prilákanie talentov, ktoré EÚ potrebuje s cieľom riešiť nedostatok pracovných síl a reagovať na demografické zmeny v Európe.
V ten istý deň Komisia predložila aj dva návrhy: návrh na modernizáciu smernice o jednotnom povolení a smernice o osobách s dlhodobým pobytom.
Okruh talentov
EÚ vytvára okruh talentov, platformu pre celú EÚ. Okruh talentov EÚ by mohol zviditeľniť EÚ a poskytnúť zamestnávateľom v EÚ lepší prístup k štátnym príslušníkom tretích krajín so špecifickými zručnosťami. Pôjde o prvú celoeurópsku platformu, ktorej cieľom je uľahčiť a urýchliť medzinárodný nábor pracovníkov do povolaní s nedostatkom pracovnej sily v celej EÚ.
Jej cieľom je:
- spojiť uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín so zamestnávateľmi so sídlom v EÚ
- pomôcť pri riešení kritického nedostatku na domácom trhu práce EÚ
Pre koho slúži?
- uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín
- zamestnávateľov v Európe, najmä v odvetviach s nedostatkom pracovnej sily
- členské štáty, ktoré majú záujem a ktoré sa na dobrovoľnom základe k platforme pripoja
Rada v júni 2024 dosiahla dohodu o mandáte na rokovania o okruhu talentov EÚ. Rokovania medzi dánskym predsedníctvom a Európskym parlamentom sa ukončili v novembri 2025. V marci 2026 Rada schválila vytvorenie okruhu talentov EÚ.
Jednotné povolenie
Cieľom navrhovanej revízie smernice o jednotnom povolení je ďalej zjednodušiť tento postup, aby členské štáty mohli ľahšie prilákať kvalifikovaných a talentovaných pracovníkov z tretích krajín. Týmto návrhom sa takisto posilňuje ochrana migrujúcich pracovníkov pred vykorisťovaním a nerovnakým zaobchádzaním.
Cieľom tejto navrhovanej smernice je stanoviť:
- jednotný postup vybavovania žiadostí o kombinované pracovné povolenie a povolenie na pobyt
- záruku spoločného súboru práv oprávnených štátnych príslušníkov tretích krajín na základe rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorý udeľuje jednotné povolenie
- rýchlejšie spracovanie žiadosti
- možnosť držiteľov jednotného povolenia zmeniť zamestnávateľa
- jasné pokyny pre prípad, že držiteľ jednotného povolenia príde o zamestnanie
Rada 8. júna 2023 prijala všeobecné smerovanie. Rada a Európsky parlament sa 20. decembra predbežne dohodli na aktualizácii postupu jednotného povolenia. Rada prijala smernicu o jednotnom povolení 12. apríla 2024.
Osoby s dlhodobým pobytom
Cieľom návrhu Komisie zo septembra 2020, ktorý je aj súčasťou širšieho balíka týkajúceho sa legálnej migrácie, je:
- vytvoriť skutočné právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ
- posilniť právo osôb s dlhodobým pobytom na pohyb a prácu v iných členských štátoch
V návrhu smernice sa stanovujú podmienky, za ktorých štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa zdržiavali oprávnene a nepretržite v členskom štáte aspoň päť rokov, môžu získať povolenie na dlhodobý alebo trvalý pobyt v EÚ.
Na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom sa budú vzťahovať určité podmienky.
- žiadatelia z tretích krajín musia predložiť dôkaz o stabilných a pravidelných zdrojoch, ktoré sú dostatočné na to, aby sa žiadatelia postarali o seba a svojich rodinných príslušníkov, ako aj o nemocenskom poistení
- členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby štátni príslušníci tretích krajín spĺňali integračné podmienky
Členské štáty EÚ sa 23. novembra 2023 dohodli na svojom mandáte na rokovanie o aktualizácii tejto smernice.
Vysokokvalifikovaní pracovníci
Rada 7. októbra 2021 prijala revidovanú smernicu o modrej karte. Novými pravidlami sa ďalej harmonizujú podmienky vstupu a pobytu vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a zvyšuje sa atraktívnosť modrej karty EÚ.
Cieľom tohto celoúnijného systému prijímania pracovníkov je prilákať a udržať si vysokokvalifikovaných pracovníkov najmä v odvetviach, ktoré majú problémy s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl, a to konkrétne prostredníctvom:
- stanovenia inkluzívnejších kritérií prijímania
- uľahčenia mobility v rámci EÚ
- zjednodušenia zlučovania rodín
- zjednodušenia postupov pre uznaných zamestnávateľov
- zabezpečenia vysokej úrovne prístupu na trh práce
Členské štáty si súbežne so systémom modrých kariet EÚ budú môcť zachovať vnútroštátne systémy zamerané na vysokokvalifikovaných pracovníkov. Nové pravidlá však obsahujú niekoľko ustanovení zameraných na zabezpečenie rovnakých podmienok, aby držitelia modrej karty EÚ a ich rodiny neboli znevýhodnení v porovnaní s držiteľmi vnútroštátnych povolení.
Smernica o modrej karte EÚ bola prvýkrát prijatá v roku 2009. Komisia navrhla reformu pravidiel v roku 2016.
Modrá karta EÚ: príležitosť pre talenty (Infografika)
Presídľovanie
Presídľovanie umožňuje utečencom, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, vstúpiť legálne a bezpečne do EÚ bez toho, aby svoj život vystavovali ohrozeniu nebezpečným cestovaním.
Od roku 2015 pomohli úspešné systémy presídľovania sponzorované z prostriedkov EÚ viac ako 98 000 najzraniteľnejším osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, nájsť útočisko v Európskej únii. Pred zavedením každého systému presídľovania krajiny EÚ oznámia svoje záväzky týkajúce sa toho, koľko utečencov plánujú prijať.
Systém na roky 2021 – 2022 po prvýkrát zahŕňal popri záväzkoch, ktoré sa týkajú presídľovania, aj záväzky týkajúce sa prijímania osôb z humanitárnych dôvodov.
Spolu s programami prijímania osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty EÚ doteraz ponúkli ochranu približne 130 000 osobám:
- 19 455 osobám v rokoch 2015 – 2017, čo predstavuje 86 % celkových záväzkov
- 45 570 osobám v rokoch 2018 – 2019, čo predstavuje 91 % celkových záväzkov
- 24 656 osobám v rokoch 2020 – 2021, čo predstavuje 72 % celkových záväzkov
- 33 800 osobám v rokoch 2021 – 2022 (takmer 5 000 osôb v rámci programov presídľovania a 28 800 osôb v rámci programov prijímania osôb z humanitárnych dôvodov)
Obdobie vykonávania systému v rokoch 2020 – 2021 bolo predĺžené z dôvodu pandémie koronavírusu. Záväzky členských štátov týkajúce sa presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov sa naďalej vykonávali v priebehu roka 2022.
V júli 2022 Európska komisia iniciovala prijímanie záväzkov na roky 2023 – 2025 týkajúce sa presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a vyzvala členské štáty, aby predložili:
- záväzky na rok 2023
- prognózy záväzkov na roky 2024 – 2025 (v čo najväčšom možnom rozsahu)
Okrem systémov presídľovania bolo viac ako 37 300 osôb presídlených na základe vyhlásenia EÚ a Turecka z roku 2016.
V roku 2016 Európska komisia navrhla nariadenie, ktorým sa zriaďuje rámec EÚ pre presídľovanie s cieľom poskytnúť osobám v núdzi bezpečný a legálny prístup k medzinárodnej ochrane. Týmto spôsobom EÚ prejde z ad hoc systémov presídľovania na stabilnejší rámec s väčšou udržateľnosťou a predvídateľnosťou.
- Zlepšovanie legálnych ciest: Komisia navrhuje vytvoriť spoločný rámec EÚ pre presídľovanie (Európska komisia, 13. júla 2016)
- Odporúčanie o legálnych možnostiach získania ochrany v EÚ: podporovanie presídľovania, prijímania osôb z humanitárnych dôvodov a iných doplnkových možností (Európska komisia, 23. septembra 2020)
Ďalšie toky legálnej migrácie
Študenti a výskumní pracovníci
V roku 2016 EÚ prijala smernicu o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair.
Tieto pravidlá pomáhajú:
- podporiť EÚ ako svetové centrum excelentnosti
- zabezpečiť, aby EÚ obstála v celosvetovom súperení o talenty a vedúce postavenie
- zvyšovať celkovú konkurencieschopnosť a rýchlosť rastu v EÚ
- podporovať vytváranie a získavanie poznatkov a zručností
- rozvíjať solidaritu a prispievať k silnejšej sociálnej súdržnosti
- prispievať k vzájomnému obohacovaniu a spoznávaniu iných kultúr
EÚ okrem toho podporuje mobilitu študentov, výskumných pracovníkov a podnikateľov prostredníctvom svojho programu Erasmus+, ktorého rozpočet sa odhaduje na 26,2 miliardy EUR. To je takmer dvojnásobok v porovnaní s predchádzajúcim programom, ktorý sa vykonával v rokoch 2014 – 2020. Program na roky 2021 – 2027 kladie silný dôraz na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote.
Sezónni pracovníci
Hospodárstvo EÚ sa opiera o veľký počet sezónnych pracovníkov, ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ, keďže čelí rastúcemu nedostatku pracovných síl.
Rada a Parlament v roku 2014 prijali smernicu o sezónnych pracovníkoch. Uvádzajú sa v nej podmienky, za ktorých štátni príslušníci krajín mimo EÚ môžu vstupovať do EÚ a zdržiavať sa na jej území ako sezónni pracovníci.
Tieto pravidlá pomáhajú:
- harmonizovať a zjednodušiť pravidlá prijímania vo všetkých členských štátoch
- chrániť sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ pred vykorisťovaním a zlými pracovnými podmienkami
- riešiť problém sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ, ktorí sa neregulárne zdržiavajú v EÚ
Vnútropodnikové presuny
Rada a Parlament v roku 2014 prijali smernicu o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu.
Vďaka týmto novým pravidlám môžu občania krajín mimo EÚ žiadať o prijatie do EÚ ako manažéri, špecialisti alebo stážisti v rámci vnútropodnikového presunu.
Zlúčenie rodiny
Zlúčenie rodiny umožňuje tým, ktorí sa legálne zdržiavajú v EÚ, dosiahnuť, aby sa ich rodinní príslušníci mohli k nim pripojiť. Štátnym príslušníkom z krajín mimo EÚ pomáha lepšie sa integrovať do spoločnosti.
Pravidlá EÚ týkajúce sa zlúčenia rodiny sú stanovené v smernici o práve na zlúčenie rodiny, v ktorej sa stanovujú spoločné pravidlá uplatňovania práva na zlúčenie rodiny v EÚ (s výnimkou Írska a Dánska).
-
Tento dokument je v súčasnosti k dispozícii len v týchto jazykoch:
Žiadatelia o azyl
Spoločným európskym azylovým systémom (CEAS) sa zavádzajú spoločné minimálne normy pre zaobchádzanie s uchádzačmi o azyl. V praxi sa s uchádzačmi o azyl nezaobchádza rovnako a miera udelenia azylu sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje.
Mnohí uchádzači o azyl sa preto pohybujú v rámci EÚ a hľadajú najlepšiu krajinu, v ktorej podajú žiadosť o azyl. Tento fenomén sa nazýva „azylový turizmus“.
Migračnou krízou sa tento problém prehĺbil a zvýraznila sa potreba lepšej harmonizácie konania o azyle a súvisiacich noriem.
Žiadosti o azyl v EÚ (Infografika)
Návratová politika a readmisné dohody
Návratová politika EÚ sa zakladá na smernici o návrate. V tejto smernici sa stanovujú jasné, transparentné a spravodlivé pravidlá pre navracanie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene.
Smernicou sa tiež podčiarkuje potreba uzatvoriť readmisné dohody s tretími krajinami. Tieto dohody, v ktorých sa stanovujú pravidlá návratu osôb neoprávnene sa zdržiavajúcich v EÚ do ich krajiny pôvodu, majú zásadný význam pre vykonávanie návratovej politiky EÚ.
EÚ rokuje o readmisných dohodách s tretími krajinami a uzatvára ich. Rada dáva Komisii mandát na rokovanie o týchto dohodách s cieľovými tretími krajinami.
EÚ už uzavrela 18 readmisných dohôd. Dohoda z Cotonou (rámec EÚ pre vzťahy so 79 africkými, karibskými a tichomorskými krajinami) tiež obsahuje ustanovenia týkajúce sa návratu neregulárnych migrantov do ich krajiny pôvodu.
S tým istým cieľom EÚ okrem readmisných dohôd uzavrela aj dohody o návrate s niektorými tretími krajinami.
Európska rada a Rada pravidelne zdôrazňujú potrebu posilniť návratovú a readmisnú politiku EÚ a zefektívniť ju, a to prostredníctvom úplného vykonávania existujúcich readmisných dohôd a dohôd o návrate a uzatvárania nových.
V septembri 2018 predložila Komisia návrh reformy spoločných pravidiel EÚ v oblasti návratu. Cieľom navrhovaných zmien je zvýšiť účinnosť existujúcich pravidiel. Rada 7. júna 2019 schválila svoju pozíciu k novým pravidlám na zlepšenie efektívnosti návratov.
Rada sa v decembri 2025 dohodla na pozícii k novým pravidlám EÚ, aby sa konania o návrate zrýchlili, zjednodušili a zefektívnili v prípade osôb, ktoré nemajú zákonné právo zdržiavať sa v EÚ. V navrhovanom nariadení sa stanovujú spoločné celoúnijné postupy, zavádzajú sa povinnosti pre navrátilcov a umožňuje sa vytváranie návratových centier v tretích krajinách, posilnenie spolupráce a zlepšenie vykonávania rozhodnutí o návrate.
Rada a Európsky parlament dosiahli v júni 2026 dohodu o novom právnom predpise EÚ, čím pripravili pôdu pre rýchlejšie a účinnejšie konania o návrate v celej EÚ. Dohoda dopĺňa Pakt o migrácii a azyle a podporuje jeho účinné vykonávanie.
- Rada a Parlament dosiahli dohodu o návratoch neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín
- Rada schválila dohodu o právnom akte EÚ v oblasti návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene (8. decembra 2025)
- Migračná politika: Rada sa dohodla na čiastočnej rokovacej pozícii k smernici o návrate (tlačová správa, 7. júna 2019)
Posledná revízia textu: 30. marca 2025