Obnova prírody

Aký je súčasný stav prírody?

Stav prírody v EÚ sa výrazne zhoršuje. Populácie druhov sa znižujú a prírodné oblasti, v ktorých tieto druhy žijú, sa zmenšujú a degradujú, čo má vážne dôsledky pre ľudí a planétu.

EÚ už desaťročia chráni prírodu prostredníctvom smerníc o vtákoch a biotopoch, ktoré sa vzťahujú na viac ako 2 000 druhov a prírodných rezervácií.

Napriek tomuto úsiliu a určitým obmedzeným zlepšeniam však posúdenie stavu prírody EÚ, ktoré urobila Európska environmentálna agentúra v roku 2020, vykresľuje alarmujúcu situáciu.

Na ekosystémy a populácie druhov vyvíjajú tlak viaceré faktory, ako napríklad:

• znečistenie
• zmena klímy
• strata biotopov
• invázne druhy

Prečo je obnova prírody kľúčová?

Príroda závisí od základných vzájomných vzťahov medzi druhmi a ich biotopmi. Ide o jemnú rovnováhu, ktorá zabezpečuje zdravé a dobre fungujúce prírodné prostredie.

Keď príroda nie je v rovnováhe, ekosystémy sa degradujú a strácajú schopnosť poskytovať životne dôležité služby potrebné pre ľudský život, ako napríklad:

• dodávanie výživných potravín
• výroba kyslíka
• poskytovanie prírodných zdrojov
• absorpcia CO₂ a zmierňovanie zmeny klímy

Čo poskytuje príroda zadarmo

potrava pre ľudí a zvieratá

úrodná pôda

suroviny

prínosy pre duševné zdravie

pitná voda

liečivá

Príroda je základom svetového hospodárstva. Viac ako polovica celosvetového HDP závisí od materiálov a služieb, ktoré poskytujú ekosystémy. Napríklad suroviny sú kľúčové pre priemysel a stavebníctvo a genetické zdroje sú potrebné v poľnohospodárstve a medicíne.

Obnova prírody je podpora obnovy degradovaných alebo zničených ekosystémov zlepšením ich štruktúry a funkcií s celkovým cieľom zlepšiť odolnosť a biodiverzitu v prírode.

Zdravé ekosystémy môžu okrem iného zabezpečiť:

• vyššiu produktivitu poľnohospodárstva
• väčšiu odolnosť voči zmene klímy
• lepšiu biodiverzitu
• menšie riziko povodní, sucha a horúčav

Ako krajiny EÚ obnovia prírodu?

Krajiny EÚ prijali v rámci Rady právny predpis o obnove prírody, ktorého cieľom je navrátiť prírodu a ekosystémy do dobrého stavu z hľadiska ochrany.

Ide o historicky prvé pravidlá osobitne zamerané na obnovu prírody v členských štátoch EÚ.

Cieľom týchto pravidiel je stanoviť záväzný cieľ na úrovni EÚ, na základe ktorého sa od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli účinné opatrenia na obnovu s cieľom pokryť aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Do roku 2050 sa musia zaviesť opatrenia pre všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Tento cieľ vychádza z medzinárodného záväzku EÚ a jej členských štátov ako zmluvnej strany globálneho Dohovoru o biologickej diverzite. Na samite Organizácie Spojených národov o biodiverzite v decembri 2022 sa dosiahla prelomová dohoda o obnove suchozemských a morských ekosystémov do roku 2030.

• Rada schválila závery na samit OSN o biodiverzite v Montreale (COP 15) (tlačová správa, 24. októbra 2022)

Právny predpis o obnove prírody sa týka týchto okruhov:

• degradované pevninské a morské biotopy
• opeľovače
• agroekosystémy
• mestské oblasti
• rieky a záplavové oblasti
• lesy

Niektoré výnimky z pravidiel obnovy sa vzťahujú na oblasti využívané na účely národnej obrany a na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Degradované pevninské a morské biotopy

Cieľom nových pravidiel je obnoviť tie biotopy v krajinách EÚ, ktoré sú v zlom stave. Týka sa to ekosystémov v pevninských, pobrežných, morských a sladkovodných biotopoch.

Cieľom je zaviesť do roku 2030 opatrenia na obnovu aspoň 30 % týchto biotopov v celej EÚ. V úsilí by sa malo pokračovať, aby sa do roku 2040 pokrylo 60 % biotopov a do roku 2050 90 % biotopov.

Pri opatreniach, ktoré majú zaviesť a vykonávať členské štáty, by sa malo uprednostňovať prepojenie medzi biotopmi, čím sa zabezpečí, že biotopy budú v čo najväčšej miere prepojené, aby sa umožnil pohyb voľne žijúcich živočíchov a rastlín medzi nimi.

Opeľovače

Voľne žijúce včely sú najlepšie známe opeľovače. K opeľovaniu kvetov však prispievajú aj iné druhy hmyzu, čo má zásadný význam pre zabezpečenie rastu plodín. S hmyzími opeľovačmi je priamo spojená ročná poľnohospodárska produkcia EÚ v hodnote takmer 5 miliárd EUR.

Cieľom nových pravidiel je zvrátiť úbytok opeľovačov a zvýšiť populáciu do roku 2030.

Opeľovače v Európe zahŕňajú motýle, chrobáky, včely, pestrice, nočné motýle a osy.

Agroekosystémy

Tak ako v prípade opeľovačov, aj poľnohospodárska produktivita závisí od zdravých ekosystémov.

Ochudobnená pôda a degradované poľnohospodárske ekosystémy majú obmedzenejšiu schopnosť produkovať potraviny. V súčasnosti je degradáciou postihnutých až 73 % poľnohospodárskej pôdy.

Právnym predpisom o obnove prírody sa má posilniť biodiverzita v poľnohospodárskych ekosystémoch. Cieľom je najmä obnoviť a zvýšiť populácie:

• motýľov žijúcich v trávnatých porastoch
• poľného vtáctva

Od roku 1991 sa počet motýľov žijúcich v trávnatých porastoch znížil takmer o 30 %.

Okrem toho musia členské štáty EÚ prijať opatrenia s cieľom:

• obnoviť 30 % odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely do roku 2030 a 50 % do roku 2050 (nižší percentuálny podiel sa môže uplatňovať pre krajiny, ktoré sú výrazne zasiahnuté)
• zvýšiť zásoby uhlíka v minerálnych pôdach
• rozšíriť krajinné prvky s vysokou úrovňou diverzity na poľnohospodárskej pôde (ako sú živé ploty, pásy kvetov, pôda ležiaca úhorom, rybníky a ovocné stromy)

Opatrenia na obnovu sú nevyhnutné na riešenie hrozieb, ktoré sa dotýkajú potravinovej bezpečnosti. Posilnenie biodiverzity a zvýšenie udržateľnosti v poľnohospodárstve sú základnými krokmi na zabezpečenie potravinárskej výroby v strednodobom až dlhodobom horizonte. Napríklad používanie prirodzenej ochrany proti škodcom a zníženie závislosti od chemických hnojív zvyšuje bohatosť pôdy na živiny a zlepšuje zdravie ekosystémov.

Mestské oblasti

Mestské ekosystémy zaberajú 22 % pôdy EÚ. Parky, záhrady, stromy a lúky sú dôležitými biotopmi pre rastliny, vtáky a hmyz.

Vďaka novým pravidlám sa EÚ zameriava na rozšírenie zelene vo veľkomestách, mestách a na predmestiach. Cieľmi v tejto oblasti sú:

• žiadny čistý úbytok zelene do roku 2030 v porovnaní s rokom, v ktorom nadobudnú účinnosť pravidlá obnovy prírody (výnimkou môže byť mestské prostredie, ktoré už má 45 % zelene)
• rozšírenie stromového porastu v mestách

Rieky a záplavové oblasti

Na európskych riekach sa nachádza viac ako milión prekážok vybudovaných ľudskou činnosťou, ako sú priehrady, hrádze a rampy.

Voľne tečúce rieky umožňujú pohyb vody, sedimentov, rýb a iných organizmov a sú kľúčové z hľadiska zlepšenia stavu vôd EÚ a posilnenia biodiverzity.

Cieľom nových pravidiel je odstrániť mnohé existujúce prekážky v riekach EÚ, aby sa zabezpečila väčšia kontinuita riečnych sietí.

Keďže údaje o riečnych prekážkach sú stále nedostatočné, jedným z cieľov nových pravidiel je vypracovať zoznam prekážok, ktoré sa vyskytujú v celej EÚ.

Úsilie o odstránenie sa zameriava na zastarané a nevyužívané prekážky.

Lesy

Lesy, ktoré pokrývajú takmer 40 % územia EÚ, sú nevyhnutné na zmiernenie zmeny klímy, pretože pôsobia ako záchyty uhlíka, a nachádza sa v nich veľká časť európskej biodiverzity.

Cieľom nových pravidiel obnovy je posilniť biodiverzitu v lesoch.

Na tento účel krajiny EÚ musia zlepšiť stav lesov prostredníctvom osobitných ukazovateľov, ktoré pomôžu merať zdravie lesného ekosystému. Merania by sa okrem iného týkali:

• množstva odumretého dreva, ktoré poskytuje biotop mnohým lesným organizmom a prispieva k tvorbe pôdy
• počtu druhov vtákov

Okrem toho musia členské štáty prispieť k výsadbe najmenej troch miliárd stromov do roku 2030 na úrovni EÚ.

Pravidlá obnovy v praxi

V predpise o obnove prírody sa členským štátom EÚ ukladá povinnosť vypracovať národné plány obnovy prírody. V týchto plánoch by sa mali vymedziť opatrenia na obnovu potrebné na splnenie záväzných cieľov stanovených v tomto predpise a mala by sa určiť celková plocha, ktorej sa bude obnova týkať, ako aj harmonogram.

Plány obnovy by sa mali vzťahovať na obdobie do roku 2050. Opatrenia by mali byť zladené s inými príslušnými právnymi predpismi, ako sú napríklad pravidlá týkajúce sa ochrany prírody, energie z obnoviteľných zdrojov a poľnohospodárstva.

K príkladom opatrení na obnovu patria:

• odstraňovanie nepôvodných rastlín z trávnych porastov, mokradí a lesov
• opätovné zavlaženie odvodnených rašelinísk
• zlepšenie prepojenia medzi biotopmi
• zastavenie alebo obmedzenie používania chemických pesticídov a hnojív
• podpora ochrany voľnej prírody

V nariadení sa stanovuje, že v roku 2033 má Komisia preskúmať a posúdiť uplatňovanie pravidiel a ich vplyv na odvetvia poľnohospodárstva, rybárstva a lesného hospodárstva, ako aj jeho širšie sociálno-ekonomické účinky v roku 2033.

Rada sa dohodla na pozícii (všeobecnom smerovaní) k právnemu predpisu o obnove prírody v júni 2023. Predsedníctvo Rady a zástupcovia Európskeho parlamentu dosiahli v novembri 2023 predbežnú politickú dohodu o navrhovaných pravidlách.

Rada prijala právny predpis o obnove prírody v júni 2024 v nadväznosti na prijatie Európskym parlamentom vo februári toho istého roka.

• Právny predpis o obnove prírody: Rada s konečnou platnosťou dala súhlas (tlačová správa, 17. júna 2024)