Obchodné dohody EÚ
Obchodné dohody EÚ formujú obchodné vzťahy s krajinami mimo EÚ s cieľom vytvárať lepšie obchodné príležitosti a prekonávať prekážky obchodu.
Čo sú obchodné dohody
EÚ riadi obchodné vzťahy s tretími krajinami prostredníctvom obchodných dohôd. Ich účelom je vytvárať lepšie obchodné príležitosti a prekonávať súvisiace prekážky.
Obchodná politika EÚ sa využíva aj ako nástroj na presadzovanie európskych zásad a hodnôt, od demokracie a ľudských práv až po životné prostredie a sociálne práva.
Klasifikácia obchodných dohôd
Obchodné dohody sa líšia v závislosti od svojho obsahu:
- dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) – podporujú rozvoj obchodných partnerov z afrických, karibských a tichomorských krajín
- dohody o voľnom obchode – umožňujú vzájomné otvorenie trhu s rozvinutými krajinami a rozvíjajúcimi sa ekonomikami prostredníctvom poskytovania preferenčného prístupu k trhom
- dohody o pridružení – sú podnetom pre širšie politické dohody
EÚ uzatvára aj nepreferenčné obchodné dohody v rámci širších dohôd, ako sú napríklad dohody o partnerstve a spolupráci.
Rokovania o obchodných dohodách sa uskutočňujú v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Úloha EÚ vo svetovom obchode (Infografika)
Rokovania a dohody
EÚ uzavrela vyše 40 dohôd s približne 80 partnermi. V súčasnosti sa prijímajú alebo ratifikujú dohody s ďalšími 27 partnermi.
Ako sa rokuje o obchodných dohodách
Rada prijala 22. mája 2018 závery týkajúce sa spôsobu, akým sa rokuje o obchodných dohodách a ako sa takéto dohody uzavierajú.
V týchto záveroch sa uvádzajú sa v nich kľúčové zásady, na základe ktorých bude Rada odteraz pristupovať k obchodným rokovaniam.
Konkrétne sa Rada zamerala najmä na tieto dva aspekty:
- úmysel Európskej komisie odporučiť rozdelenie dohôd do dvoch samostatných dohôd, pričom jedna by sa týkala investícií a druhá obchodných ustanovení
- úloha Rady v obchodných rokovaniach
Obchodné rokovania EÚ (Infografika)
Úloha Rady
Rada zohráva pri vypracúvaní nových obchodných dohôd kľúčovú úlohu.
V počiatočných fázach Rada poverí Európsku komisiu, aby v mene EÚ rokovala o novej obchodnej dohode. Vykonáva sa to prostredníctvom „mandátu na rokovanie“. Spolu s týmto poverením poskytuje Rada smernice na rokovania, ktoré obsahujú ciele, rozsah a prípadné lehoty rokovaní.
Komisia potom rokuje s partnerskou krajinou v mene EÚ v úzkej spolupráci s Radou a Európskym parlamentom.
Po dohode s partnerskými krajinami o znení dohody Komisia predloží Rade formálne návrhy na prijatie.
Po rokovaniach prijme Rada rozhodnutie o podpísaní dohody v mene EÚ. Potom pošle podpísanú dohodu Európskemu parlamentu na udelenie súhlasu.
V záverečných fázach, po tom, ako Európsky parlament udelí súhlas, Rada prijme rozhodnutie o uzavretí dohody.
Zásady v oblasti obchodovania
EÚ sa riadi zásadami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Obchodné dohody sú zvyčajne veľmi zložité, pretože ide o právne texty pokrývajúce širokú škálu činností, od poľnohospodárstva až po duševné vlastníctvo. Majú však spoločné viaceré základné zásady.
Boj proti diskriminácii
Táto obchodná zásada WTO sa zameriava na dva aspekty:
- doložka najvyšších výhod – krajiny nemôžu diskriminovať svojich obchodných partnerov
- národné zaobchádzanie – s dovezeným tovarom a miestnym tovarom by sa malo zaobchádzať rovnako
Predvídateľnosť
Podľa WTO môže byť prísľub nevytvoriť obchodnú prekážku rovnako dôležitý ako odstránenie takejto prekážky, pretože podnikom poskytuje predvídateľnosť. Tento prístup podporuje investície, vytvára pracovné miesta a umožňuje spotrebiteľom využívať výhody hospodárskej súťaže – výber a nižšie ceny.
Spravodlivá hospodárska súťaž
Hoci sa WTO vo všeobecnosti označuje ako inštitúcia „voľného obchodu“, za obmedzených okolností povoľuje clá či iné druhy ochrany. Konkrétnejšie, podporuje systém pravidiel zameraný na otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž.
EÚ a Svetová obchodná organizácia
Posledná revízia textu: 5. decembra 2024