"Na zlepšenie prehliadania používame cookies. Nevyhnutné cookies zabezpečujú základné funkcie webového sídla Rady. Voliteľné cookies nám pomáhajú generovať anonymné a súhrnné štatistické prehľady, aby sme mohli lepšie reagovať na vaše potreby.
S vaším súhlasom budeme využívať cookies spoločností Piano Analytics a Hotjar s cieľom získať súhrnné anonymné údaje o tom, ako naši návštevníci prehľadávajú naše webové sídlo a ako sa na ňom správajú. Tieto údaje použijeme na zlepšenie vašich skúseností s našim webovým sídlom.
Rada pre zahraničné veci rokovala o ruskej agresii voči Ukrajine. Diskusia sa začala videokonferenciou s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, ktorý poskytol prehľad o situácii na mieste, najnaliehavejších prioritách Ukrajiny a najnovšom diplomatickom vývoji.
Následná diskusia ministrov členských štátov EÚ sa najprv zamerala na masívne útoky Ruska na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a na potrebu poskytnúť Ukrajine energetickú podporu.
Útok na civilnú infraštruktúru, ako je energetická infraštruktúra, nemocnice, školy a obytné domy, bol vojnový zločin. Rusku sa nedarí vyhrať na bojisku, a preto sa snaží využiť zimu ako zbraň. Energia je teraz novým frontom. EÚ reaguje poskytnutím doteraz najväčšieho balíka zimnej pomoci.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Rada potom diskutovala o tom, ako zvýšiť tlak na Rusko, a zaoberala sa rozhodnutím doplniť Rusko na zoznam krajín, ktoré sú rizikové z hľadiska prania špinavých peňazí, ako aj prebiehajúcou prácou na poskytnutí úveru vo výške 90 miliárd EUR a 20. balíku sankcií.
Ministri venovali pozornosť aj prebiehajúcej práci na finalizácii príspevkov EÚ k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu a na rozšírení vojenského výcviku na ukrajinské územie, ako aj na podpore ukrajinského obranného priemyslu.
Vysoká predstaviteľka zdôraznila, že vyvodenie zodpovednosti má aj naďalej zásadný význam, a preto EÚ minulý týždeň vyčlenila prvých 10 miliónov EUR na pomoc pri zriadení Osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine.
Rada takisto prijala reštriktívne opatrenia voči ďalším 6 osobám vzhľadom na pokračujúce hybridné činnosti Ruska, najmä zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie proti EÚ a jej členským štátom a partnerom.
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na situáciu na Blízkom východe a začala situáciou v Iráne vzhľadom na nedávnu vlnu násilných represií voči disentu a svojvoľné zadržiavanie demonštrantov iránskym režimom.
Rada prijala reštriktívne opatrenia voči 15 osobám a 6 subjektom zapojeným do používania násilia, svojvoľného zadržiavania a zastrašovacích taktík voči iránskym civilistom. Okrem toho prijala reštriktívne opatrenia aj v súvislosti s dronmi a riadenými strelami, ktorými Irán podporuje útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine.
Hrozné zásahy proti demonštrantom v Iráne mali ničivý vplyv na ľudí. EÚ už zaviedla rozsiahle sankcie. Ministri sa dnes dohodli na označení Zboru iránskych revolučných gárd za teroristickú organizáciu. To ich postaví na rovnakú úroveň s Dá’iš, Hamasom, Hizballáhom a al-Káidou. [...] Represie nemôžu zostať nepotrestané.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Pokiaľ ide o Sýriu, ministri zahraničných vecí EÚ si vymenili názory na najnovší vývoj v krajine vrátane nedávneho vypuknutia násilia v jej severovýchodnej časti. Preskúmali prácu, ktorá sa vykonala na úrovni EÚ v oblasti diplomatickej prítomnosti a humanitárnej podpory, ale zamerali sa aj na ohrozenie stability krajiny. Ministri vo všeobecnosti zdôraznili, že kľúčom k tomu, aby Sýria neskĺzla späť do nestability, je inkluzívna politická transformácia a proces národného zmierenia.
Ministri okrem toho rokovali o príspevku EÚ k vykonávaniu komplexného plánu na ukončenie konfliktu v Gaze v nadväznosti na oznámenie USA zo 14. januára o začatí druhej fázy plánu so zameraním na bezpečnosť, správu vecí verejných a obnovu.
V tejto súvislosti sa zamerali na otázku intenzívnejšej angažovanosti SBOP, a to aj prostredníctvom upravených mandátov pre civilné misie EÚ EUBAM Rafah a EUPOL COPPS na výcvik palestínskej civilnej polície.
Bezpečnosť Gazy musí byť koniec koncov v rukách Palestínčanov.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníčka Rady pre zahraničné veci
Pokiaľ ide o správu vecí verejných, ministri zahraničných vecí EÚ si vymenili názory na možnú úlohu EÚ v „Mierovej rade“ v nadväznosti na neformálne zasadnutie členov Európskej rady 22. januára 2026. Ministri sa vyjadrili, že sú pripravení spolupracovať s USA na vykonávaní komplexného mierového plánu pre Gazu, pričom Mierová rada bude vykonávať svoju misiu ako prechodný správny orgán v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2803.
Rada pre zahraničné veci rokovala aj o humanitárnej situácii a prístupe do Gazy vrátane otázky registrácií mimovládnych organizácií, zhoršujúcej sa situácii v Predjordánsku, kde sa zintenzívňuje osídľovanie a násilie, ako aj o podpore EÚ pre Palestínsku samosprávu a jej program reforiem.
Rada pre zahraničné veci si vymenila názory na situáciu v oblasti Veľkých jazier vzhľadom na nedávnu eskaláciu násilia vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR).
Ministri EÚ v nadväznosti na rokovania na decembrovom zasadnutí Rady pre zahraničné veci diskutovali o tom, ako môže EÚ podporiť mierové úsilie založené na Washingtonských dohodách a vyhlásení z Dauhy, ako aj sprostredkovateľské úsilie Africkej únie. Zamerali sa aj na to, ako riešiť ďalšie zhoršovanie humanitárnej situácie a ako môže EÚ zintenzívniť diplomatickú angažovanosť na mieste a podporiť regionálne úsilie o stabilizáciu.
Rada vzhľadom na súčasný politický vývoj viedla neformálnu diskusiu v obmedzenom formáte o strategických vyhliadkach zahraničnej politiky na rok 2026.
Ministri zahraničných vecí EÚ si počas pracovného obeda neformálne vymenili názory s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva Volkerom Türkom, pričom rokovali o ľudských právach v konfliktných a krízových situáciách so zameraním na Ukrajinu, Blízky východ a oblasť Veľkých jazier.
Rada tiež schválila závery o prioritách Európskej únie na fórach Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v roku 2026.
Rada prijala ďalšie sankcie voči 7 osobám zodpovedným za násilie a porušovanie ľudských práv v Sudáne.
