Štrukturálna reforma bankového sektora EÚ – zvyšovanie odolnosti úverových inštitúcií

Rada v súčasnosti pracuje na návrhu nariadenia o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ. Cieľom tohto nariadenia je predchádzať systémovým rizikám finančného systému EÚ, ktoré by mohlo vyvolať zlyhanie veľkých, veľmi komplexných a vzájomne prepojených úverových inštitúcií.

Vďaka novým pravidlám by sa takéto riziká znížili, pretože by sa zaviedlo povinné odčlenenie vysokorizikových činností banky, predovšetkým obchodovania na vlastný účet, od jej základných činností, ako je napríklad prijímanie vkladov či retailové platobné služby. Základné činnosti banky sú pre reálnu ekonomiku nesmierne dôležité, a preto si zaslúžia osobitnú ochranu.

Očakávaný prínos

vyššia stabilita finančných trhov
väčšia ochrana peňazí daňovníkov, pretože menšie zlyhávajúce banky možno zachrániť bez použitia verejných financií
menší morálny hazard, pretože veľké bankové skupiny by už nemali možnosť spoliehať sa na implicitné dotácie zo strany vlády
väčšia konzistentnosť pravidiel pre úverové inštitúcie vo všetkých členských štátoch EÚ, čo by malo zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu a obmedziť možnosti obchádzania predpisov (alebo možnosť „regulačnej arbitráže“)
menej narušení hospodárskej súťaže medzi bankami

Postup v Rade

Jún 2015: Rada schválila svoju pozíciu v prvom čítaní (známu ako „všeobecné smerovanie“) k návrhu nariadenia. Tento dokument bude slúžiť predsedníctvu Rady na rokovaniach s Európskym parlamentom ako mandát na rokovanie o konečnom znení nariadenia.

2014, druhý polrok: analýza návrhu na zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre finančné služby.

Január 2014: Rade bol doručený návrh Európskej komisie týkajúci sa nariadenia o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ.

Pozícia Rady: hlavné body

Povinné odčlenenie obchodovania na vlastný účet

Obchodovanie na vlastný účet je vysoko rizikové obchodovanie, keď banka obchoduje s rôznymi finančnými nástrojmi a používa pri tom svoje vlastné prostriedky, a nie peniaze vkladateľov, s cieľom dosiahnuť zisk pre seba. Ak takáto činnosť predstavuje veľkú časť aktivít banky, straty by mohli poškodiť základnú činnosť banky, napríklad prijímanie vkladov. Toto je obzvlášť dôležité v prípade bánk príliš veľkých na to, aby zlyhali, ktoré by mohli vykonávať takéto vysokorizikové aktivity, na základe predpokladu, že ich veľkosť a význam by im v prípade zlyhania zabezpečili podporu vlády.

V návrhu Komisie sa predpokladá zákaz obchodovania na vlastný účet. Rada sa domnieva, že namiesto zákazu by bolo lepšie zabezpečiť prísnejšiu reguláciu obchodovania na vlastný účet, pretože zákaz by mohol príliš poškodiť diverzifikáciu zdrojov príjmu banky a takisto by sa mohol obchádzať tým, že niektorými činnosťami by sa poverovali menej regulované alebo neregulované subjekty. Z tohto dôvodu Rada navrhuje povinné odčlenenie obchodovania na vlastný účet od základných činností úverovej inštitúcie.

Rozhodnutie o odčlenení by prijímali príslušné vnútroštátne orgány (napr. orgány bankového dohľadu) na základe hĺbkovej analýzy rizík podľa stanoveného súboru kritérií. Banky, na ktoré by sa takéto rozhodnutia vzťahovali, by mali dostatočný čas na reorganizáciu svojich činností.

Ak by však banka preukázala orgánu dohľadu, že riziká, ktoré podstupuje, zmierňuje inými prostriedkami, bola by od požiadavky odčlenenia oslobodená.

Odčlenenie iných vysokorizikových obchodných činností

Príslušné vnútroštátne orgány by vykonávali posúdenie rizika obchodných činností veľkých bánk, ktoré nepredstavujú obchodovanie na vlastný účet, ako je napríklad tvorba trhu, rizikové deriváty či komplexná sekuritizácia. Ak by príslušný orgán považoval riziká za nadmerné, mohol by:

požadovať odčlenenie týchto obchodných činností od základnej úverovej inštitúcie
požadovať zvýšenie objemu vlastných zdrojov základnej úverovej inštitúcie alebo
uložiť iné prudenciálne opatrenia

Odčleneným obchodným subjektom by nebolo umožnené prijímať retailové vklady, ktoré sú oprávnené na základe systému ochrany vkladov, ani poskytovať súvisiace retailové platobné služby.

Prispôsobenie existujúceho vnútroštátneho práva

Po nedávnej finančnej kríze členské štáty vykonali vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch celý rad opatrení na riešenie odhalených nedostatkov svojich bankových systémov.

V snahe prispôsobiť tieto existujúce vnútroštátne pravidlá a predísť zbytočnému prekrývaniu Rada navrhuje, aby členské štáty riešili otázku prijímania nadmerného rizika v obchodnej činnosti bánk jedným z týchto dvoch spôsobov:

1) prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by vyžadovali, aby veľké banky odčlenili svoje základné činnosti, alebo

2) prostredníctvom opatrení, ktoré by ukladali príslušné orgány v súlade s týmto nariadením

Rozsah pôsobnosti nariadenia

Po analýze návrhu Komisie Rada navrhla, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na:

globálne systémovo významné inštitúcie
úverové inštitúcie, ktoré majú po dobu posledných troch rokov celkové aktíva vo výške najmenej 30 miliárd EUR a hodnota ich činností obchodovania dosahuje najmenej 70 miliárd EUR alebo 10 percent ich celkových aktív

Globálne systémovo významné inštitúcie sú vymedzené v súlade s článkom 131 smernice o kapitálových požiadavkách (smernica 2013/36/EÚ) a určujú sa podľa špecifickej metodiky Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Týmito kritériami sú okrem iného veľkosť banky, cezhraničná činnosť a vzájomné prepojenie.

Členské štáty by v prípade záujmu mali možnosť rozhodnúť o uplatňovaní týchto pravidiel na menšie úverové inštitúcie.

EBA technical standards on the methodology for the identification of global systemically important institutions

Pokiaľ ide o geografický rozsah pôsobnosti, tieto pravidlá by sa uplatňovali na:

všetky banky so sídlom v EÚ a ich pobočky bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú
skupiny úverových inštitúcií, pokiaľ aspoň jeden zo subjektov skupiny je usadený v EÚ
pobočky a dcérske spoločnosti usadené v Únii, ktorých materské inštitúcie sú usadené mimo EÚ

Široký geografický rozsah pôsobnosti má zabezpečiť rovnaké podmienky a zabrániť bankám, aby obchádzali tieto pravidlá, napríklad presunutím potenciálne dotknutých činností mimo EÚ.

Orgány dohľadu by mohli oslobodiť od povinnosti odčlenenia všetky zahraničné dcérske spoločnosti bankových skupín, ktoré majú geograficky decentralizované štruktúry fungujúce ako sieť nezávislých subjektov, ktorých krízová situácia sa môže v prípade zlyhania ľahko vyriešiť.

Výnimky

Rada navrhuje, aby sa toto nariadenie neuplatňovalo na úverové inštitúcie, ktorých:

celkové vklady, na ktoré sa vzťahuje ochrana stanovená v smernici EÚ o systémoch ochrany vkladov, predstavujú menej ako tri percentá ich celkových aktív
celkové oprávnené retailové vklady predstavujú menej ako 35 miliárd EUR

Komisia navrhla, aby sa toto nariadenie neuplatňovalo na štátne dlhové nástroje. Rada navrhuje doložku, na základe ktorej by mohla Komisia túto výnimku preskúmať, pričom by zohľadnila aktuálny vývoj situácie na európskej a medzinárodnej úrovni.

Ďalšie pravidlá

V návrhu nariadenia sa tiež stanovujú pravidlá koordinácie medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi bankového dohľadu týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s odčlenením vysokorizikových bankových činností, najmä v prípade cezhraničných bankových skupín.

Prečo je nariadenie týkajúce sa štrukturálnej reformy bankovníctva potrebné?

Znižovanie rizík

EÚ nedávno prijala viacero reforiem na zvýšenie odolnosti svojich bankových systémov a ochranu peňazí daňovníkov v prípade zlyhania banky.

Avšak niektoré významné riziká v bankovom sektore EÚ naďalej pretrvávajú, najmä pre značnú veľkosť a zložitosť niektorých úverových inštitúcií a nadmerné riskovanie, predovšetkým pri obchodovaní s veľmi zložitými finančnými nástrojmi. Tieto inštitúcie sú aj naďalej príliš veľké na to, aby zlyhali, a príliš komplexné na to, aby sa v prípade zlyhania dala riešiť ich krízová situácia.

Ochrana peňazí daňovníkov

Tieto inštitúcie majú vzhľadom na svoj zásadný význam pre finančný systém tendenciu spoliehať sa na záruky zo strany vlády, ktorá by v prípade zlyhania veľkých bánk musela na ich podporu použiť verejné finančné prostriedky. Podľa Európskej komisie prispeli daňoví poplatníci v roku 2014 na rekapitalizáciu bánk, záruky, opatrenia na riešenie problematických aktív a podobné riešenia približne sumou, ktorá dosiahla 1,6 bilióna EUR alebo 13 percent HDP EÚ.

Niektoré z najväčších bánk EÚ majú aktíva v objeme, ktorý takmer dosahuje výšku HDP ich domovskej krajiny, pričom celkové aktíva každej z 10 najväčších bankových skupín sa pohybujú na úrovni od 1 000 miliárd do 2 000 miliárd EUR.

Nominálna hodnota derivátov sa zvýšila z 3,5-násobku svetového HDP z roku 1998 na 12-násobok svetového HDP v roku 2014.

Podľa Európskej komisie predstavoval bankový sektor Európskej únie v roku 2014 približne 42,9 bilióna EUR čo je takmer 350 percent HDP EÚ.

Súvislosti

Liikanenova správa

Európska komisia zriadila v roku 2011 expertnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá mala zhodnotiť situáciu v bankovom sektore EÚ a zistiť, v ktorých oblastiach sú potrebné štrukturálne reformy. Skupinu zriadila Európska komisia a jej predsedom bol Erkki Liikanen, guvernér fínskej centrálnej banky.

Skupina expertov uskutočnila rozsiahle konzultácie s bankovým sektorom a verejnosťou. Vo výslednej správe sa odporúčalo, aby obchodovanie na vlastný účet a iné vysokorizikové činnosti veľkých bánk v záujme zmiernenia rizík vykonávali samostatné právne subjekty v rámci danej bankovej skupiny. Komisia preskúmala správu a návrhy, ktoré sa v nej uvádzajú, a predložila súčasný návrh nariadenia o štrukturálnej reforme bankovníctva.

Ďalšie kroky

Rokovania o návrhu nariadenia medzi Radou a Európskym parlamentom by sa mali začať hneď potom, ako EP prijme svoju pozíciu.