Vysvetlenie rozpočtového nástroja eurozóny
Čo je rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť?
Rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť (BICC) je rozpočtový nástroj určený pre eurozónu. Budú sa ním financovať balíky štrukturálnych reforiem a verejné investície s cieľom posilniť potenciálny rast hospodárstiev eurozóny a odolnosť jednotnej meny voči hospodárskym šokom.
Napriek tomu, že BICC je napojený na rozpočet EÚ, v mnohých ohľadoch sa líši od existujúcich nástrojov EÚ. Samit eurozóny a Euroskupina každoročne poskytnú strategické usmernenia pre BICC, pričom riadiť tento nástroj bude Komisia.
Potreba nástroja zameraného na eurozónu sa stala naliehavejšou po kríze a narastanie rozdielov medzi členmi Euroskupiny ju ešte viac umocnilo. Eurozóna nemala nástroje na podporu konkurencieschopnosti a konvergencie medzi svojimi členmi ani na posilnenie hospodárskej koordinácie. Tento nástroj sa môže stať hnacou silou inkluzívneho a udržateľného rastu, ak sa správne nastaví.
Členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov II, sa ho budú môcť zúčastniť na dobrovoľnom základe.
Kedy začne fungovať?
Očakáva sa, že začne fungovať spolu s rozpočtom EÚ na roky 2021 – 2027 (známy aj ako viacročný finančný rámec), ktorý by sa mal začať uplatňovať v roku 2021.
Koľko peňazí bude k dispozícii?
BICC bude čerpať z rozpočtu EÚ. Zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o výške finančných prostriedkov, ktoré majú byť k dispozícii pre BICC. Vedúci predstavitelia o tom rozhodnú v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ.
Fínske predsedníctvo Rady, ktoré vedie rokovania o rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 a ktoré vedúci predstavitelia požiadali o predloženie tzv. rokovacieho rámca, má pri stanovovaní objemu BICC v úmysle zohľadniť podiel eurozóny na osobitnom rozpočtovom riadku uvedenom v návrhu rozpočtového balíka EÚ na roky 2021 – 2027 predloženom Komisiou. Tento rozpočtový riadok zodpovedá nástroju na realizáciu reforiem, ktorý bol pôvodne navrhnutý na podporu reformných iniciatív vo všetkých krajinách EÚ. Komisia vo svojom návrhu vyčlenila 25 miliárd EUR, z ktorých by sa približne 17 miliárd EUR pridelilo 19 krajinám eurozóny. Tieto sumy sú v tomto štádiu čisto orientačné.
Kto bude nástroj riadiť? Aká je úloha Euroskupiny?
Krajiny eurozóny poskytnú pre tento nástroj strategické usmernenie, zatiaľ čo Komisia bude dohliadať na jeho vykonávanie a poskytovať členským štátom podporu.
Vlády krajín eurozóny stanovia priority pre investície a reformy v eurozóne ako celku a tieto priority budú tvoriť základ pre hodnotenie projektov predložených jednotlivými krajinami.
Ako toto prepojenie súvisí s európskym semestrom?
Proces výberu projektov reforiem a investícií podporovaných z BICC bude vychádzať z harmonogramu európskeho semestra.
Členovia eurozóny budú v rámci prvého kroku tohto procesu rokovať o prioritách reforiem a investícií. Ďalej budú nasledovať posilnené odporúčania pre eurozónu, ktoré sú kľúčovou súčasťou semestra.
Členské štáty potom predložia návrhy, ktoré by mali spravidla pozostávať z balíkov reforiem a investícií napojených na národné programy reforiem. Pri posudzovaní projektov Komisia zohľadní existujúce odporúčania pre jednotlivé krajiny.
Návrhy členských štátov budú zahŕňať nielen odhadované náklady na investície a odôvodnenia týchto odhadovaných nákladov a prípadne štrukturálne reformy, ale aj harmonogram vykonávania, pričom sa uvedú príslušné čiastkové a celkové ciele.
Akú úlohu budú v rámci BICC zohrávať národné parlamenty?
Rozpočtový nástroj bude súčasťou rozpočtu EÚ, čo znamená, že dôležitú úlohu budú zohrávať Európsky parlament aj Európsky dvor audítorov.
Komisia bude zodpovedná za plnenie rozpočtu. Využívanie finančných prostriedkov bude podliehať kontrole Európskeho dvora audítorov a absolutóriu Európskeho parlamentu.
Národné parlamenty budú mať zároveň možnosť vyjadriť sa k návrhom oprávnených projektov jednotlivých krajín.
Aké je odôvodnenie idey rozpočtu pre eurozónu?
V štruktúre hospodárskej a menovej únie chýba fiškálny pilier, ktorý by sa mohol použiť na posilnenie jednotnej menovej politiky, čo je už dlho témou diskusií medzi tvorcami politík a ekonómami.
Fiškálna politika nie je v rámci súčasnej štruktúry spoločnou právomocou, ale rozhodujú o nej vnútroštátne orgány, ktoré však musia dodržiavať spoločne dohodnuté fiškálne pravidlá.
Zriadením BICC vzniká nový rozpočtový nástroj určený pre eurozónu. Cieľom tohto nástroja je prispieť prostredníctvom podpory konvergencie a konkurencieschopnosti k zbližovaniu hospodárstiev eurozóny. Malo by to zvýšiť účinnosť menovej politiky a následne zmierniť obavy týkajúce sa potreby stálych fiškálnych presunov.
Ako budú krajiny financovať tento nástroj?
Nástroj bude čerpať z rozpočtu EÚ. Ten je financovaný z príspevkov členských štátov, ktoré vo veľkej miere zodpovedajú veľkosti ich príslušných hospodárstiev.
Do nariadenia sa zahrnie doložka umožňujúca zúčastneným členom financovať nástroj vnútroštátnymi príspevkami nad rámec tzv. vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Vyžadovalo by si to uzavretie medzivládnej dohody.
V súvislosti s touto otázkou prebieha technická práca a konečné rozhodnutie sa prijme v kontexte rokovaní o rozpočte EÚ.
Budú sa prostriedky z BICC vyplácať prostredníctvom grantov alebo úverov, alebo oboma spôsobmi?
Podpora bude mať formu grantov – inými slovami priamych finančných príspevkov. Na základe odhadu nákladov v rámci balíka pre každý členský štát podľa kľúča na určenie príspevkov sa určí výška podpory, ktorú členský štát dostane na konkrétny projekt.
Aký je rozdiel medzi BICC a inými štrukturálnymi fondmi?
BICC sa odlišuje od ostatných rozpočtových nástrojov EÚ, najmä štrukturálnych fondov, svojou osobitnou štruktúrou riadenia, ako aj pružnosťou, ktorú má pri prideľovaní a vynakladaní finančných prostriedkov.
Cieľom tohto nástroja je reagovať na meniace sa výzvy v členských štátoch eurozóny. Členské štáty eurozóny na tento účel každoročne spoločne rozhodnú o tom, ako by sa finančné prostriedky mali použiť, pričom si ponechajú priestor pre účinné hospodárske riadenie.
Nástroj umožní určitú mieru flexibility pri prideľovaní finančných prostriedkov medzi krajinami v súlade s ich prioritami, čím sa tento proces posilní.
V tomto sa nástroj líši od viacročného rozpočtu EÚ, v ktorom sa veľká časť celkových finančných prostriedkov prideľuje vopred.
Budú sa krajiny musieť podieľať na spolufinancovaní?
Členské štáty musia vynaložiť aj vlastné finančné prostriedky. Za bežných okolností budú národné vlády pokrývať 25 % nákladov oprávnených projektov. V prípade závažných hospodárskych okolností vymedzených v Pakte stability a rastu sa táto miera spolufinancovania zníži na polovicu.
Má BICC stabilizačnú funkciu?
BICC je zameraný na konvergenciu a konkurencieschopnosť. V časoch krízy sú zdroje obmedzené a investície sú často vystavené negatívnym vplyvom. V záujme ochrany investícií sa v prípade nepriaznivých hospodárskych okolností miery národného spolufinancovania znížia. To pomôže podporiť hospodárstvo.
Na technickej úrovni prebiehajú rokovania o stabilizačnom nástroji, ako je napríklad spoločný systém zaistenia v nezamestnanosti alebo fond na horšie časy. Zatiaľ sa však nedosiahol konsenzus.
Ako sa budú rozdeľovať finančné prostriedky z BICC?
BICC bude prínosom pre všetky krajiny eurozóny.
Minimálne 80 % finančných prostriedkov sa rozdelí medzi jednotlivé krajiny podľa dvoch kritérií: inverzný HDP na obyvateľa a počet obyvateľov. Žiadna krajina nedostane menej ako 70 % svojho podielu, čo znamená, že všetky krajiny získajú späť aspoň sedem z desiatich eur svojho príspevku do tohto fondu.
Zvyšná časť finančných prostriedkov – do 20 % BICC – sa bude používať pružne s cieľom reagovať na výzvy špecifické pre jednotlivé krajiny tým, že sa podporia obzvlášť ambiciózne balíky reforiem a investícií.
Sú finančné prostriedky z BICC niečim podmienené?
Na BICC sa nevzťahujú žiadne osobitné politické podmienky. Budú sa naň uplatňovať tie isté podmienky, ktorými sa obmedzuje prístup k finančným prostriedkom z rozpočtu EÚ.
Znamená to, že prístup k financovaniu bude závisieť od uplatniteľných makroekonomických podmienok stanovených v nariadení o spoločných ustanoveniach a od splnenia horizontálnych pravidiel, ktoré sa uplatňujú na plnenie rozpočtu EÚ (napr. nariadenie o rozpočtových pravidlách).
Členské štáty musia okrem toho splniť záväzky týkajúce sa vykonávania navrhovaných balíkov štrukturálnych reforiem a investícií.
Kto rozhodol zriadiť BICC? A kedy?
Po tom, ako euro prekonalo finančnú krízu, sa dosiahol konsenzus, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie odolnosti eura a účinnejšiu ochranu ekonomík pred hospodárskymi otrasmi.
V tomto kontexte požiadali vedúci predstavitelia v decembri 2017 ministrov, aby vypracovali Európsky mechanizmus pre stabilitu, zriadili zabezpečovací mechanizmus pre riešenie krízových situácií bánk a dobudovali bankovú úniu.
Pod vedením Mária Centena sa v prvom polroku 2018 v Euroskupine (v inkluzívnom formáte) viedla na základe príspevkov Francúzska a Nemecka prieskumná diskusia o rozpočte eurozóny.
Mário Centeno na základe jej výsledkov napísal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi úplný zoznam všetkých otvorených otázok, ktoré vzišli z diskusií a mohli byť súčasťou zoznamu reforiem eurozóny. Vedúci predstavitelia EÚ požiadali v júni 2018 Euroskupinu, aby pracovala na všetkých bodoch.
Predseda Euroskupiny v liste adresovanom predsedovi Donaldovi Tuskovi pred decembrovým samitom uviedol, že ministri sú pripravení pracovať na „návrhu, vykonávaní a načasovaní rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť“.
Vedúci predstavitelia EÚ v reakcii na to požiadali Euroskupinu, aby vymedzila kľúčové črty BICC, ktoré im následne predložila. Lídri ich potvrdili v júni 2019.