Skip to content

Glosár: reforma hospodárskej a menovej únie

Reforma hospodárskej a menovej únie (HMÚ)

Súbor opatrení na zlepšenie fungovania eurozóny.

Euroskupine bol v júni 2018 na samite eurozóny udelený mandát na ďalšie posilnenie existujúcej štruktúry HMÚ.
Tento mandát zahŕňal:

  • posilnenie bankovej únie
  • znižovanie rizík v bankovom sektore
  • zavedenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, ktorý poskytne EMS
  • a rozvoj nástrojov finančnej pomoci a úlohy EMS

Euroskupina rokovala aj o rôznych návrhoch na vybudovanie fiškálnej kapacity pre eurozónu. Euroskupina prijala 4. decembra komplexnú správu, ktorú dostali lídri pred samitom eurozóny, ktorý sa konal 14. decembra.

Banková únia

Záchrana pomocou vnútorných zdrojov (bail-in): mechanizmus, v rámci ktorého náklady na záchranu zlyhávajúcej banky alebo banky, ktorej zlyhanie je pravdepodobné, znášajú v prvom rade jej akcionári a veritelia, a nie sú teda hradené z prostriedkov daňovníkov (bail-out).

Banková únia: systém bankového dohľadu a riešenia krízových situácií bánk na úrovni EÚ, ktorý funguje na základe pravidiel platných v celej EÚ.

Zabezpečovací mechanizmus EMS pre jednotný fond na riešenie krízových situácií: použije sa na riešenie krízových situácií bánk, keď zdroje v jednotnom fonde na riešenie krízových situácií nestačia. Prostriedky požičané z tohto zabezpečovacieho mechanizmu zaplatí bankový sektor. Tento zabezpečovací mechanizmus by poskytol Európsky mechanizmus pre stabilitu.

Európsky systém ochrany vkladov: návrh Komisie zameraný na poskytovanie silnejšej a jednotnejšej ochrany vkladov v eurozóne. Cieľom by bolo vytvorenie jednotného spoločného systému, ktorý by poistil všetky vklady v bankovej únii do výšky 100 000 eur.

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL): minimálny objem kapitálu a záväzkov, ktoré musí mať banka k dispozícii na absorbovanie strát a na rekapitalizáciu ak by prišlo k zlyhaniu. Ide o kľúčový nástroj umožňujúci riadne riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk bez toho, aby bola ohrozená stabilita finančného systému.

Nesplácané úvery: bankový úver sa považuje za nesplácaný, ak dlžník neplatí dohodnuté splátky alebo úroky viac ako 90 dní.

Jednotný fond na riešenie krízových situácií: fond určený na poskytovanie pomoci pri riešení krízovej situácie zlyhávajúcich bánk. Je v plnej miere financovaný bankovým sektorom.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií: systém na riadne riešenie krízovej situácie zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňovníkov a pre reálnu ekonomiku. Pozostáva z ústredného orgánu pre riešenie krízových situácií v rámci bankovej únie, Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

Jednotný mechanizmus dohľadu: spoločný systém pre dohľad nad bankami v EÚ. ECB vykonáva priamy dohľad nad najvýznamnejšími bankami eurozóny, pričom nad menej významnými bankami vykonávajú naďalej dohľad vnútroštátne bankové orgány a ECB plní monitorovaciu úlohu.

Reforma Európskeho mechanizmu pre stabilitu

Reštrukturalizácia dlhu: proces, ktorý súkromnému alebo verejnému subjektu vo finančných ťažkostiach, ktorý nie je schopný splácať dlh, umožňuje znížiť tento dlh alebo o ňom opätovne rokovať, aby mohol zlepšiť a obnoviť likviditu a naďalej fungovať.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS): medzinárodná finančná inštitúcia poskytujúca finančnú pomoc krajinám eurozóny, ktoré majú vážne finančné ťažkosti, alebo ktorým takéto ťažkosti hrozia. Jeho celková úverová kapacita je 500 miliárd EUR.

Úverové nástroje: súbor nástrojov, ktoré má EMS v súčasnosti k dispozícii na plnenie svojich úloh: úvery v rámci programu makroekonomických úprav, nákupy na trhoch (primárnych aj sekundárnych), preventívna úverová linka, pôžičky na priamu a nepriamu rekapitalizáciu bánk. Doteraz sa využili len úvery v rámci finančného programu a nepriama rekapitalizácia bánk.

Preventívna úverová linka: finančná pomoc, ktorú EMS poskytne krajine ešte pred tým, ako začne mať problémy so získavaním finančných prostriedkov na kapitálových trhoch, a to s cieľom predchádzať krízovým situáciám. Táto pomoc môže mať formu úveru alebo vydania novej akcie či dlhopisu. Existujú dva druhy preventívnych úverových liniek:

  • preventívna podmienená úverová linka: možno ju poskytnúť členskému štátu, ktorého hospodárska a finančná situácia je v zásade zdravá, keďže spĺňa šesť kritérií oprávnenosti, medzi ktoré patria verejný dlh, vonkajšia pozícia alebo prístup na trh za primeraných podmienok.
  • úverová linka s dodatočnými podmienkami: možno ju poskytnúť členskému štátu, ktorého hospodárska a finančná situácia zostáva zdravá, ale nespĺňa kritériá oprávnenosti pre preventívnu podmienenú úverovú linku. Využitie úverovej linky s dodatočnými podmienkami je podmienené prijatím nápravných opatrení, aby sa zabránilo budúcim problémom, pokiaľ ide o prístup k trhovému financovaniu.

„Single-limb“ doložky o spoločnom postupe: právne pravidlá pre štátne dlhopisy, vďaka ktorým je reštrukturalizácia dlhu lepšie organizovaná a predvídateľná. Znižujú riziko toho, že sa malá skupina držiteľov dlhopisov rozhodne nezúčastniť sa na reštrukturalizácii a vytvorí menšinu na jej zablokovanie s cieľom získať pre seba výhodnejšie podmienky (tzv. problém blokujúcich veriteľov). Takéto „zablokovania“ môžu viesť k spomaleniu riešenia krízy. Ministri financií eurozóny majú v pláne zaviesť tieto pravidlá do roku 2022 a začleniť tento záväzok do zmluvy o EMS.

Nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti

Návrh na vytvorenie rozpočtového nástroja s cieľom podporiť hospodársku konvergenciu a posilniť konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny. Tento nástroj by bol súčasťou rozpočtu EÚ.