Potravinová bezpečnosť a cenová dostupnosť

Čo robí EÚ na riešenie potravinovej krízy?

EÚ a jej členské štáty sú jednotné voči vojenskej agresii Ruska na Ukrajine a sú pevne odhodlané riešiť celosvetovú potravinovú krízu.

Koridory solidarity a Čiernomorská dohoda o obilninách

Hlavnou prioritou krajín EÚ pri riešení rastúcej potravinovej neistoty je pomôcť Ukrajine vyvážať jej agropotravinársku výrobu, ktorú vážne ohrozila ruská invázia.

Ukrajina je kľúčovým producentom a vývozcom základných potravín, ako je pšenica a kukurica. V rokoch 2016 až 2021 približne 90 % vývozu jej pšenice smerovalo do Afriky a Ázie, čím sa podporila potravinová bezpečnosť v niektorých najviac znevýhodnených regiónoch sveta.

Vzhľadom na blokádu ukrajinských prístavov zo strany Ruska od začiatku vojny uviazlo približne 20 miliónov ton obilnín v skladovacích silách na čiernomorskom pobreží.

V máji 2022 Európska komisia predložila akčný plán na vytvorenie koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Cieľom bolo nájsť alternatívne pozemné trasy a pomôcť Ukrajine vyvážať jej poľnohospodárske výrobky, a to prostredníctvom:

• poskytnutia nákladných železničných koľajových vozidiel, plavidiel a nákladných áut
• efektívnejšieho využívania existujúcej kapacity dopravných sietí a prekládkových terminálov
• zjednodušenia a urýchlenia colných operácií a iných inšpekcií
• umožnenia skladovania tovaru na území EÚ

Od začiatku fungovania koridorov solidarity v máji 2022 sa cez ne vyviezlo viac ako 48 miliónov ton ukrajinských produktov vrátane obilnín a olejnín.

V júli 2022 súhlasilo Rusko so zastavením blokády ukrajinských čiernomorských prístavov v nadväznosti na dohodu s Ukrajinou, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko. Následne vznikla Čiernomorská iniciatíva pre obilniny, ktorej cieľom je uľahčiť vývoz ukrajinského obilia a iných potravín námornými cestami.

Do júla 2023 bolo z Ukrajiny vďaka Čiernomorskej iniciatíve pre obilniny vyvezených takmer 33 miliónov ton poľnohospodárskeho tovaru. 65 % pšenice prepravovanej prostredníctvom iniciatívy sa dostalo do rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom humanitárnych operácií Svetového potravinového programu Organizácie Spojených národov (WFP). Ukrajina bola v roku 2022 najväčším dodávateľom pšenice v rámci WFP a dodala viac ako polovicu pšenice, ktorá sa v rámci tohto programu celosvetovo obstarala.

Pred vojnou sa 90 % ukrajinského obilia vyvážalo po Čiernom mori. Od invázie Ruska sa len polovica obilia prepravuje po mori, pričom 55 % sa vyváža cez koridory solidarity.

Koncom novembra 2022 Ukrajina spustila iniciatívu „Obilniny z Ukrajiny“, ktorá prispieva aj k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Iniciatíva umožňuje subjektom zapojeným do projektu nakupovať poľnohospodárske výrobky od ukrajinských výrobcov a prenášať ich do krajín, ktorých obyvateľstvo je na pokraji hladomoru.

V júli 2023 sa Rusko rozhodlo ukončiť Čiernomorskú iniciatívu pre obilniny. EÚ jednoznačne odsúdila rozhodnutie Ruska.

Rusko naďalej využíva potraviny ako zbrane. Vypovedaním dohôd nesie Rusko výlučnú zodpovednosť za narušenia dodávok obilia na celom svete a za globálne zvyšovanie inflácie cien potravín. Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

• Čiernomorská iniciatíva pre obilniny: Vyhlásenie vysokého predstaviteľa v mene Európskej únie k rozhodnutiu Ruska ukončiť Čiernomorskú iniciatívu pre obilniny (tlačová správa, 17. júla 2023)

Koordinovaná reakcia na potravinovú krízu

Koordinované úsilie krajín EÚ na riešenie celosvetovej potravinovej krízy sa zameriava na štyri oblasti činnosti v nadväznosti na závery Rady z júna 2022:

• solidarita
• udržateľná výroba
• obchod
• multilateralizmus

• Globálna potravinová neistota: Rada schválila závery o reakcii Tímu Európa (tlačová správa, 20. júna 2022)

Solidarita

Krajiny EÚ poskytujú núdzovú pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú na celom svete.

EÚ a jej členské štáty sú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. EÚ sa dôrazne usiluje, aby jej podpora zodpovedala rastúcim a naliehavým potrebám. V júni 2022 krajiny EÚ podporili záväzok vo výške 8 miliárd EUR v oblasti potravinovej bezpečnosti na obdobie 2020 – 2024.

V roku 2022 sa financovanie humanitárnej pomoci EÚ zvýšilo o 32 % v porovnaní s rokom 2021, pričom dosiahlo 770 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky sa použili na zabezpečenie prístupu k potravinám pre najzraniteľnejšie osoby a na podporu miestnej výroby potravín prostredníctvom hotovostnej pomoci a iných nástrojov. EÚ a jej členské štáty sú tiež hlavnými darcami v rámci Svetového potravinového programu (WFP).

Okrem toho sa z Mechanizmu pre potraviny a odolnosť poskytlo 225 miliónov EUR partnerom južného susedstva v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky.

Krajiny EÚ takisto významne prispievajú k celosvetovej potravinovej bezpečnosti tým, že vyvážajú veľkú časť svojej poľnohospodárskej výroby do rozvojových krajín. Viac ako polovica vývozu pšenice z EÚ smeruje do Afriky (Alžírsko, Maroko, Egypt, Nigéria) a Ázie (Pakistan).

Udržateľná výroba

Uspokojovanie celosvetových potravinových potrieb by sa nemalo diať na úkor životného prostredia a malo by sa riadiť modelom udržateľného potravinového systému.

V júni 2022 sa lídri EÚ dohodli na týchto krokoch:

• podporovať rozvojové krajiny, aby v prípade potreby preorientovali svoje dodávateľské reťazce
• urýchliť realizáciu iniciatív EÚ zameraných na podporu udržateľných kapacít agropotravinárskej výroby v Afrike
• podporovať rozvoj výrobnej kapacity v rozvojových krajinách, pokiaľ ide o vstupy, najmä udržateľné hnojivá

Úsilie o vytvorenie udržateľných potravinových systémov na celom svete pozitívne prispeje k odolnosti krajín voči krízam, ako je tá, ktorú práve zažívame.

• Európska rada, 23. – 24. júna 2022

Obchod

Krajiny EÚ spolupracujú so svojimi medzinárodnými partnermi na presadzovaní otvoreného a predvídateľného obchodného prostredia pre poľnohospodárske výrobky.

Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v máji 2022 lídri EÚ zopakovali svoj záväzok odstraňovať neodôvodnené obchodné prekážky globálneho obchodu s potravinovými komoditami.

Sankcie EÚ voči Rusku nemajú vplyv na odvetvie poľnohospodárstva a potravinárstva. Nezakazujú dovoz a prepravu ruského poľnohospodárskeho tovaru.

• Mimoriadne zasadnutie Európskej rady, 30. – 31. mája 2022
• Sankcie EÚ voči Rusku

Multilateralizmus

Účinná medzinárodná koordinácia je kľúčom k zabezpečeniu komplexnej globálnej reakcie na celosvetovú krízu.

Krajiny EÚ spolupracujú so svojimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť globálnu reakciu na potravinovú krízu, a to aj prostredníctvom iniciatív, ako je Globálna aliancia G7 pre potravinovú bezpečnosť (GAFS) a medzinárodná misia na posilnenie odolnosti v oblasti potravín a poľnohospodárstva (FARM).

Tieto iniciatívy sa navzájom dopĺňajú a zameriavajú sa na tri oblasti činnosti:

• krátkodobé opatrenia solidarity na podporu celosvetových dodávok potravín a zabezpečenie prístupu pre zraniteľné krajiny
• opatrenia súvisiace s obchodom na zabezpečenie efektívneho fungovania globálnych trhov
• opatrenia na posilnenie dlhodobých zodpovedných investícií na vytvorenie udržateľnej a odolnej výroby potravín v zraniteľných krajinách

EÚ tiež úzko koordinuje svoju reakciu s Africkou úniou a usiluje sa zabezpečiť, aby sa činnosti a iniciatívy účinne začlenili do širšieho strategického partnerstva EÚ – AÚ.

V septembri 2022 predseda Európskej rady Charles Michel spolupredsedal samitu o globálnej potravinovej bezpečnosti popri týždni Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Spolu s ostatnými vedúcimi predstaviteľmi vydali krátke vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali posilniť medzinárodnú spoluprácu a partnerské iniciatívy.

• Samit lídrov o celosvetovej potravinovej bezpečnosti

Podpora agropotravinárskej výroby v EÚ

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) zabezpečuje Európanom dostatok potravín už niekoľko generácií a počas rôznych kríz za posledných 60 rokov.

Vďaka tejto spoločnej politike dnes občania EÚ nie sú vystavení riziku nedostatku potravín. SPP podporuje poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť kontinuitu výroby.

V marci 2022 EÚ poskytla podporu v hodnote 500 miliónov EUR poľnohospodárom, ktorí boli najviac postihnutí vyššími vstupnými nákladmi spôsobenými energetickou krízou. Poľnohospodári by okrem toho mohli využívať:

• preddavkové platby na riešenie problémov s peňažnými tokmi
• dočasné výnimky z niektorých požiadaviek SPP, ako napríklad v prípade pôdy vyňatej z produkcie
• krízový rámec na získanie ďalšej podpory

S cieľom riešiť vyššie ceny potravín prijali členské štáty EÚ aj vnútroštátne opatrenia vrátane:

• zníženia sadzieb DPH
• nabádania maloobchodníkov, aby udržiavali ceny na nízkych úrovniach
• využívania osobitných finančných prostriedkov EÚ na pomoc najodkázanejším osobám

Európska komisia poskytla na jar 2023 na riešenie narušení miestneho trhu spojených s dovozom poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny finančnú podporu dotknutým členským štátom. Podpora bola reakciou na žiadosť niektorých krajín a bola poskytnutá z rezervy SPP na krízové situácie.

Čo spôsobuje potravinovú krízu?

Potravinová neistota sa od roku 2016 celosvetovo zvyšuje. V kontexte rastúcich svetových cien komodít mala vojna Ruska proti Ukrajine a používanie potravín ako vojnovej zbrane výrazný vplyv na trhy s potravinami.

Rusko v rámci svojej vojny proti Ukrajine využíva potraviny ako zbraň, a teda ako jediné nesie zodpovednosť za globálnu krízu potravinovej bezpečnosti, ktorú vyprovokovalo. Závery Európskej rady, 23. júna 2022

Ruská vojenská agresia spôsobila:

• nedostatok potravín
• historicky najvyššie nárasty cien potravín a hnojív

Globálne ceny poľnohospodárskych komodít od polovice roka 2020 neustále rastú v kontexte rušivého vplyvu pandémie COVID-19, prudko rastúcich cien hnojív a energií a globálneho zhoršenia makroekonomických podmienok.

Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine zhoršila situáciu na trhu, ešte viac zvyšuje ceny komodít a znižuje dostupnosť potravín na celom svete.

Rusko spôsobilo náhly pokles výroby potravín na Ukrajine a ich vývozu, ako aj narušenie trhov, týmito krokmi:

• blokáda ukrajinských čiernomorských prístavov
• útoky na infraštruktúru využívanú na spracovanie a vývoz potravín na Ukrajine
• bombardovanie ornej pôdy na Ukrajine a jej obsadenie
• zámerné zníženie vlastného vývozu potravín a hnojív

V marci 2022 Rusko oznámilo dočasný zákaz vývozu obilnín a hnojív, čo viedlo k destabilizácii trhu. Rusko je hlavným výrobcom a vývozcom hnojív, ako sú dusíkaté hnojivá, ktoré sú kľúčom k zabezpečeniu agropotravinovej produkcie.

EÚ nikdy nebránila vývozu dodávok potravín, hnojív ani iných poľnohospodárskych výrobkov z Ruska. Na takéto výrobky sa sankcie EÚ nevzťahujú.

• Sankcie EÚ voči Rusku

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo dosiahli ceny potravín vrchol v marci 2022 – v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2020 sa zvýšili o vyše 60 %. Ceny sú naďalej nestále.

• Ako invázia Ruska na Ukrajinu prehlbuje celosvetovú potravinovú krízu (infografika)
• Index cien potravín (webové sídlo FAO)

Prečo sú plodiny z Ukrajiny kľúčové pre celosvetovú potravinovú bezpečnosť?

Ukrajina, ktorá sa považuje za obilnicu Európy, je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom agropotravinových výrobkov. Je piatym najväčším vývozcom pšenice na svete a štvrtým najväčším vývozcom kukurice.

Ukrajina spolu s Ruskom, ktoré je ďalším významným vývozcom, produkujú približne 30 % svetových dodávok kukurice a pšenice a viac ako polovicu svetových dodávok slnečnicového oleja.

Hlavnými príjemcami poľnohospodárskej výroby z Ukrajiny sú Afrika a Ázia. V rokoch 2016 až 2021 smerovala viac ako polovica (58 %) celkového vývozu pšenice do Ázie a 34 % do Afriky. Ukrajina zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti v niektorých najchudobnejších krajinách sveta.

Útoky Ruska na dopravnú infraštruktúru Ukrajiny a de facto blokáda jej čiernomorských prístavov, z ktorých sa zvyčajne vyvážalo 90 % ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, viedli k prudkému poklesu vývozu.

Škody na ukrajinských plodinách, potravinových skladoch a poľnohospodárskych strojoch spôsobené ruskými silami výrazne ovplyvnili výrobnú a vývoznú kapacitu Ukrajiny.

Kto je najviac postihnutý potravinovou neistotou a vyššími cenami?

Nedostatok potravín je čoraz väčším problémom pre milióny ľudí, konkrétne v Afrike a Ázii, a najmä v krajinách, ktoré sú už postihnuté hladom, napríklad v Somálsku, Jemene a Afganistane.

Vysoké ceny potravín ovplyvňujú možnosti ľudí kúpiť si ich a ďalej zvyšujú tlak na domácnosti s nízkymi príjmami, a to aj v EÚ.

Vplyv krízy bude pravdepodobne dlhodobo pretrvávať, najmä v rozvojových krajinách.

Podľa WFP dosiahli potreby v roku 2022 bezprecedentnú úroveň. Rekordných 349 miliónov ľudí na svete zažilo akútny hlad (výročné preskúmanie WFP 2022).

Predovšetkým deti v rozvojových krajinách sú mimoriadne ohrozené v dôsledku zvýšenej akútnej podvýživy vyplývajúcej z nedostatku potravín a vyšších cien.

EÚ netrpí nedostatkom potravín

Krajiny EÚ nie sú vystavené riziku nedostatku potravín.

EÚ je najväčším výrobcom agropotravinových výrobkov – v roku 2022 bola najväčším obchodníkom v tejto oblasti na svete – a hoci ruská vojna na Ukrajine a zmena klímy majú vplyv na výrobu, potravinový systém EÚ je naďalej stabilný a spoľahlivý.

Občanov v krajinách EÚ však postihuje inflácia a vyššie ceny potravín. Cenová dostupnosť je hlavným problémom, ktorým sa zaoberajú vedúci predstavitelia EÚ, najmä pokiaľ ide o skupiny s nízkymi príjmami a zraniteľné skupiny, ktoré sú najviac postihnuté.

Podľa nástroja Eurostatu na monitorovanie cien potravín boli ceny potravín v EÚ v marci 2023 o 19 % vyššie ako v tom istom mesiaci v roku 2022.

• Nástroj na monitorovanie cien potravín (webové sídlo Eurostatu)