Duševné zdravie

Práca Rady v oblasti duševného zdravia

Dobré duševné zdravie je stav, keď sa ľudia cítia dobre, dokážu využívať svoje schopnosti, vyrovnávať sa so stresom, pracovať a prispievať k spoločenskému životu. Záťaž spojená s duševnými problémami je však v EÚ veľmi vysoká.

Zlepšenie duševného zdravia je pre EÚ a jej členské štáty sociálnou a hospodárskou nevyhnutnosťou, čo sa od pandémie COVID-19 ukazuje jasnejšie.

Podľa WHO sa v prvom roku pandémie zvýšil výskyt úzkosti a depresie v celosvetovom meradle o 25 %.

Európska komisia tiež informovala o tom, že u ľudí v EÚ sa zvýšil pocit samoty.

Rada pracuje na štyroch súboroch záverov s cieľom stanoviť priority v oblasti duševného zdravia a pohody s osobitným zameraním na najnaliehavejšie záležitosti a najzraniteľnejšie skupiny:

osoby s neistým zamestnaním
mladí ľudia
osoby, ktoré trpia súčasne poruchami spojenými s užívaním drog aj problémami s duševným zdravím

Rada prijala 30. novembra 2023 závery o duševnom zdraví. V záveroch sa zdôrazňuje význam riešenia problematiky duševného zdravia a pohody v rôznych kontextoch v priebehu života, čo je prospešné pre jednotlivcov aj spoločnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby vypracovali akčné plány alebo stratégie s medziodvetvovým prístupom k duševnému zdraviu.

Krajiny EÚ sa dohodli na niekoľkých cieľoch na obmedzenie rozsahu zlého duševného zdravia:

lepšia kvalita starostlivosti o duševné zdravie, ktorá bude prístupnejšia pre ľudí s duševnými poruchami

boj proti stigmatizácii a diskriminácii

prevencia, včasné odhaľovanie a starostlivosť zameraná na samovražedné správanie

riešenie osamelosti zraniteľných skupín

podpora duševného zdravia na pracovisku a vo vzdelávaní

holistický prístup k prevencii a liečbe porúch

lepšie monitorovanie a zber údajov o duševnom zdraví v EÚ

výmena skúseností a najlepších postupov

Duševné zdravie: členské štáty prijmú opatrenia zamerané na viaceré úrovne, odvetvia a vekové kategórie (tlačová správa, 30. novembra 2023)

Osoby s neistým zamestnaním

Stres v práci a súvisiace psychosociálne riziká môžu ovplyvňovať duševné zdravie zamestnancov. Najmä ľudia, ktorí vykonávajú neistú prácu, sú vystavení riziku vzniku negatívneho stresu, ktorý môže viesť k úzkosti a depresii.

Dôvodom je, že takéto pracovné miesta sú často:

slabo platené
neisté
neposkytujú pracovníkom primeranú ochranu

Negatívny vplyv na pracovné podmienky, a teda aj na duševné zdravie ľudí, môže mať aj čoraz väčšia digitalizácia, robotizácia a využívanie umelej inteligencie v práci.

Rada 9. októbra 2023 prijala závery Rady o duševnom zdraví a neistej práci. Ide o vôbec prvý súbor záverov o previazanosti medzi duševným zdravím a zamestnaním.

Členské štáty EÚ súhlasia s tým, že duševné zdravie a práca sú úzko prepojené. Duševné zdravie je dôležitým faktorom pracovnej schopnosti a produktivity a naopak, psychosociálne riziká pri práci môžu byť škodlivé pre duševné zdravie. K poruchám, ako je úzkosť a depresia, môže viesť najmä neistá práca vrátane slabo platených a nechránených pracovných miest.

Rada vyzýva na prijatie opatrení na riešenie vplyvu neistej práce na duševné zdravie (tlačová správa, 9. októbra 2023)

Rada v uvedených záveroch členské štáty vyzýva, aby zlepšovali duševné zdravie pri práci prostredníctvom opatrení, ako sú:

boj proti neistým pracovným miestam

posilnenie verejných systémov zameraných na ochranu duševného zdravia pri práci

podpora výskumu vplyvu pracovných podmienok na duševné zdravie

zabezpečenie dohľadu nad duševným zdravím pracovníkov

podpora náboru alebo reintegrácie pracovníkov s problémami v oblasti duševného zdravia

Mladí ľudia

Podľa niektorých odhadov malo v roku 2019 problém s duševným zdravím viac ako 14 miliónov mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov. Pandémia COVID-19 zhoršila duševné zdravie mladých ľudí v celej Európe. Z údajov v správe „Zdravie v skratke“, ktorú zostavila OECD, vyplýva, že podiel mladých ľudí s príznakmi úzkosti a depresie sa vo viacerých členských štátoch v porovnaní s obdobím pred pandémiou viac ako zdvojnásobil.

UNICEF v nedávnej správe uvádza, že v Európe je samovražda druhou najčastejšou príčinou úmrtí mladých ľudí po dopravných nehodách.

Takmer polovica mladých ľudí v EÚ (49 %) však uviedla, že ich potreby v oblasti starostlivosti o duševné zdravie neboli uspokojené, a to v porovnaní s 23 % dospelej populácie.

Vzhľadom na tieto číselné údaje je ochrana duševného zdravia mladých ľudí pre EÚ a jej členských štátov prioritou.

Členské štáty EÚ v súčasnosti rokujú v Rade o tom, ako by mohli duševným problémom mladých ľudí lepšie predchádzať, a zameriavajú sa pritom na ich osobitné potreby.

27 členských štátov EÚ v Rade 23. novembra 2023 prijalo závery o mladých ľuďoch a duševnom zdraví. V záveroch sa uvádzajú usmernenia o tom, ako riešiť túto otázku, so zameraním na to, ako lepšie uspokojiť osobitné potreby mladých ľudí, a to prostredníctvom opatrení, ako sú:

zlepšenie životných a pracovných podmienok

uľahčenie prístupu mladých ľudí k starostlivosti o duševné zdravie

podpora výskumu vplyvu duševného zdravia na mladých ľudí

boj proti stigmatizácii

výmena najlepších postupov medzi krajinami EÚ

podpora bezpečnejšieho a zdravšieho digitálneho priestoru vrátane boja proti nenávisti, násiliu a zneužívaniu v médiách a sociálnych médiách

Poruchy súvisiace s užívaním drog a problémy s duševným zdravím

Ľuďom, ktorí trpia poruchami súvisiacimi s užívaním drog aj duševnými problémami, hrozí v porovnaní s osobami s iba jednou duševnou poruchou väčšie riziko vzniku vážnej psychickej choroby, hospitalizácie, predávkovania, samovraždy alebo predčasného úmrtia.

Je u nich tiež vyššia pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní a bez domova a že ich správanie bude vysokorizikové a budú ohrození infekciami spôsobenými vírusom HIV a vírusom spôsobujúcim hepatitídu C.

Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) má v určitých terapeutických skupinách pre drogovo závislé osoby až 80 % pacientov problémy s duševným zdravím. U osôb s poruchami spojenými s užívaním návykových látok sú najčastejšími psychiatrickými komorbiditami depresia, úzkosť, posttraumatický stres a poruchy osobnosti (najmä antisociálne a hraničné).

Comorbid substance use and mental health problems (Komorbidný výskyt problémov spojených s užívaním návykových látok a duševných problémov) (EMCDDA)

V Rade sa členské štáty EÚ spoločne usilujú o lepšiu podporu ľudí s duševnými problémami a poruchami spojenými s užívaním drog. Rada 5. decembra 2023 schválila závery o užívaní drog a duševných poruchách. Rada vyzvala členské štáty, aby sa venovali problematike porúch z užívania drog a iným súbežným duševným poruchám. Členské štáty, Komisia a iní príslušní aktéri by sa mali zamerať na rozvoj personalizovaných intervencií prispôsobených osobitným potrebám takýchto jednotlivcov.

Rada sa zaoberala situáciou ľudí trpiacich poruchami z užívania drog a inými duševnými poruchami (tlačová správa, 5. decembra 2023)

Stav duševného zdravia v EÚ

Pred pandémiou COVID-19 trpelo podľa OECD najmenej 84 miliónov ľudí v celej EÚ problémami s duševným zdravím. To znamená, že v EÚ trpí uvedenými problémami každý šiesty človek (17,3 %).

Najčastejšími duševnými problémami v EÚ boli pred pandémiou COVID-19 úzkosť a depresia, po ktorých nasledovali poruchy spôsobené užívaním alkoholu a drog, bipolárna porucha a schizofrénia.

Úzkostné poruchy postihli približne 25 miliónov ľudí (5,4 % celkovej populácie EÚ), po nich nasledovali depresívne poruchy (21 miliónov ľudí, t. j. 4,5 %) a poruchy spôsobené užívaním drog a alkoholu (11 miliónov ľudí, t. j. 2,4 %).

Podľa WHO sa duševné zdravie po pandémii zhoršilo na celom svete. Z prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v júni 2023, vyplynulo, že už takmer každý druhý človek (46 % obyvateľstva EÚ) sa v uplynulých 12 mesiacoch stretol s emocionálnymi alebo psychosociálnymi problémami, ako je pocit depresie alebo úzkosti.

Flash Eurobarometer on mental health (Rýchly prieskum Eurobarometra zameraný na duševné zdravie, jún 2023 (Európska komisia)

Vplyv zlého duševného zdravia na hospodárstvo

Okrem osobného utrpenia týchto osôb a osôb v ich okolí – rodiny, priateľov, opatrovateľov – má zlé duševné zdravie aj hospodárske dôsledky pre spoločnosť. Podľa správy OECD Zdravie v skratke (2018) sa v 27 krajinách EÚ a Spojenom kráľovstve ročne na duševné zdravie vynakladá najmenej 600 miliárd EUR alebo viac ako 4 % HDP z čoho:

priame výdavky na zdravotnú starostlivosť (konzultácie, farmaceutické výrobky, hospitalizácie) predstavujú 190 miliárd EUR, teda 1,3 % HDP
programy sociálneho zabezpečenia (nemocenské dávky, dávky vyplácané z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, podpora v nezamestnanosti) predstavujú 170 miliárd EUR, teda 1,2 % HDP
nepriame náklady na trhu práce (stratený príjem v dôsledku úmrtí, nižšej zamestnanosti, absencií a nižšia produktivita) predstavujú 240 miliárd EUR teda 1,6 % HDP

Health at a glance in Europe report (Správa Zdravie v Európe v skratke), 2018 (OECD)

Prínosy dobrého duševného zdravia

Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou zdravia ľudí a je nevyhnutné pre odolnú spoločnosť a produktívne hospodárstvo.

Prínosy dobrého duševného zdravia v rôznych štádiách života

detstvo a dospievanie

lepšie výsledky v oblasti vzdelávania a pracovné príležitosti

dospelosť

produktívnejšia práca a lepšie možnosti získať zamestnanie

staroba

lepšia integrácia do spoločnosti a aktívnejšia úloha v nej