Proces nominácie nových vedúcich predstaviteľov inštitúcií EÚ v roku 2019
Európska rada zohráva pri vymenúvaní najvyšších predstaviteľov inštitúcií EÚ významnú úlohu. Dňa 2. júla 2019 zvolila predsedu Európskej rady, navrhla kandidátku na predsedníčku Európskej komisie, kandidáta na vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a kandidátku na prezidentku Európskej centrálnej banky.
Predseda Európskej rady
V súlade so zmluvami (článok 15 ods. 5) Európska rada volí svojho predsedu kvalifikovanou väčšinou. Funkčné obdobie predsedu trvá dva a pol roka a je možné ho jedenkrát obnoviť.
Lídri EÚ 2. júla 2019 zvolili za predsedu Európskej rady Charla Michela. Do funkcie nastúpil 1. decembra 2019.
Predseda Európskej komisie
Postup navrhnutia kandidáta na predsedu Komisie na nasledujúcich päť rokov je ustanovený v Zmluve o Európskej únii (článok 17 ods. 7).
„Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta, ktorého volí Európsky parlament podľa rovnakého postupu.“ Zmluva o Európskej únii, článok 17 ods. 7.
Okrem toho podľa vyhlásenia č. 11 k zmluve „sú Európsky parlament a Európska rada spoločne zodpovední za plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie. Z tohto dôvodu zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej rady uskutočnia potrebné konzultácie pred tým, ako Európska rada prijme rozhodnutie v rámci, ktorý považujú za najvhodnejší.“
Európska rada prijala 2. júla 2019 rozhodnutie, ktorým Európskemu parlamentu navrhla za kandidátku na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Európsky parlament navrhovanú kandidátku zvolil 16. júla 2019.
Rada 10. septembra 2019 po vzájomnej dohode so zvolenou predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou prijala zoznam osôb, ktoré navrhuje vymenovať za členov Komisie do 31. októbra 2024. Tieto osoby boli vybrané na základe návrhov členských štátov.
Rada 25. novembra 2019 po vzájomnej dohode so zvolenou predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou prijala nový zoznam osôb, ktoré navrhuje vymenovať za členov Komisie do 31. októbra 2024.
Európsky parlament 27. novembra 2019 hlasoval a schválil komisiu pani von der Leyenovej. Európska rada vymenovala 28. novembra písomným postupom novú Komisiu na obdobie od 1. decembra 2019 do 31. októbra 2024.
Voľba predsedu Európskej komisie (Infografika)
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
Európska rada vymenúva kvalifikovanou väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie aj vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (článok 18 ods. 1). Vysoký predstaviteľ vymenovaný na päť rokov vykonáva aj funkciu podpredsedu Európskej komisie a predsedá zasadnutiam Rady pre zahraničné veci. Vysokému predstaviteľovi pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
Európska rada 2. júla 2019 dospela k záveru, že Josep Borrell Fontelles je vhodný kandidát na funkciu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Zvolená predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová 26. júla schválila vymenovanie Josepa Borrella Fontellesa za vysokého predstaviteľa.
Európska rada následne 6. augusta formálne vymenovala Josepa Borrella Fontellesa za vysokého predstaviteľa.
Európsky parlament 27. novembra 2019 hlasoval a schválil komisiu pani von der Leyenovej ako celok vrátane Josepa Borrella Fontellesa ako vysokého predstaviteľa a podpredsedu Komisie. Európska rada vymenovala 28. novembra písomným postupom novú Komisiu na obdobie od 1. decembra 2019 do 31. októbra 2024.
Prezident Európskej centrálnej banky
Európska rada vymenúva prezidenta ECB na obdobie ôsmich rokov. Svoje (konečné) rozhodnutie prijíma na základe odporúčania Rady. Radí sa tiež s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB (pozostávajúcou zo 6 členov Výkonnej rady a z guvernérov centrálnych bánk 19 krajín eurozóny). Európska rada následne prijme svoje rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou. Tento postup sa ustanovuje v článku 283 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
Európska rada 2. júla 2019 dospela k záveru, že Christine Lagardová je vhodná kandidátka na prezidentku Európskej centrálnej banky. Rada (hospodárske a finančné záležitosti) potom 9. júla 2019 vydala formálne odporúčanie. Európsky parlament zaslal Európskej rade svoje stanovisko 17. septembra 2019 a Európska centrálna banka 25. júla 2019.
Európska rada vymenovala 18. októbra 2019 pani Christine Lagardovú za prezidentku Európskej centrálnej banky na 8-ročné funkčné obdobie, ktoré nie je možné obnoviť. Do funkcie nastúpila 1. novembra 2019.
Vymenovanie Výkonnej rady ECB (Infografika)
Rešpektovanie zemepisnej, demografickej a rodovej rozmanitosti
Vo vyhlásení č. 6 k zmluve sa jasne uvádza, že „pri výbere osôb vyzvaných, aby zastávali funkciu predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, sa bude venovať zvýšená pozornosť potrebe zohľadniť geografickú a demografickú rozmanitosť Únie a jej členských štátov“. Zmluva obsahuje aj všeobecnejšie ustanovenie o potrebe zabezpečiť vyvážené zastúpenie mužov a žien.
Na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ 23. februára 2018 diskutovali vedúci predstavitelia EÚ o vymenovaní vedúcich predstaviteľov inštitúcií vrátane postupu navrhovania hlavných kandidátov. Predseda Donald Tusk na tlačovej konferencii po tomto samite uviedol, že lídri dospeli k dohode, že Európska rada nemôže vopred zaručiť, že na funkciu predsedu Európskej komisie navrhne jedného z vedúcich kandidátov. Lídri sa zhodli na tom, že tento proces nemôže byť v žiadnom prípade automatický. V zmluve sa jednoznačne uvádza, že navrhnutie kandidáta je autonómnou právomocou Európskej rady, ktorá pritom zohľadní výsledky európskych volieb a uskutoční príslušné konzultácie.