Skip to content

Jednotný mechanizmus dohľadu

Kľúčové ciele:

  • zabezpečiť zvýšený dohľad nad bankovým sektorom Európy v súlade s jednotným súborom noriem a požiadaviek na vysokej úrovni
  • zabezpečiť odolnosť európskeho bankového sektora
  • prispieť k finančnej stabilite a finančnej integrácii v eurozóne a na vnútornom trhu ako celku

Jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) – kľúčový pilier bankovej únie – je systémom prudenciálneho dohľadu na úrovni EÚ nad úverovými inštitúciami v eurozóne a členských štátoch EÚ, ktoré nie sú členmi eurozóny a ktoré sa rozhodli pristúpiť k mechanizmu.

Jeho účelom je zabezpečiť zvýšený dohľad nad bankovým sektorom Európy.

Tento dohľad sa vykonáva prostredníctvom integrovanej štruktúry, v rámci ktorej sa kombinuje činnosť nadnárodného orgánu – Európskej centrálnej banky – s činnosťou vnútroštátnych orgánov dohľadu, ktoré navzájom úzko spolupracujú, a to v súlade s jednotným súborom noriem a požiadaviek na vysokej úrovni.

Aktivity v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podporuje ďalší kľúčový pilier bankovej únie – jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý pozostáva z jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií (rada) a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, z ktorého sa má poskytovať pomoc pri riešení zlyhávajúcich bánk.

Hlavné úlohy 

  • dohliadať na dodržiavanie prudenciálnych požiadaviek zo strany úverových inštitúcií
  • identifikovať nedostatky v skorom štádiu
  • zabezpečiť prijatie opatrení na nápravu týchto nedostatkov, aby sa daná situácia nezmenila na hrozbu pre celkovú finančnú stabilitu

Štruktúra

Jednotný mechanizmus dohľadu tvoria Európska centrálna banka (ECB) a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených členských štátov EÚ.

Právne akty

Zakladajúce texty SSM pozostávajú z nariadenia, ktorým sa prenášajú úlohy dohľadu na ECB, a zo zmeneného nariadenia o zriadení Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

Dojednania o spolupráci

Praktické dojednania o spolupráci medzi Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu sa stanovujú v nariadení ECB, známom ako „rámcové nariadenie o SSM“.

Podobné dojednania o spolupráci sa uzavreli medzi Radou EÚ a ECB, ako aj medzi Európskym parlamentom a ECB.

Kto je za čo zodpovedný v rámci jednotného mechanizmu dohľadu?

 

Európska centrálna banka bude priamo dohliadať na 120 najväčších bankových skupín v eurozóne – čím pokryje viac ako 85 % bankových aktív, a nepriamo dohliadať na približne 3 400 menších inštitúcií   
©© Jörg Hackemann - Fotolia.com

Európska centrálna banka

ECB je zodpovedná za celkové fungovanie jednotného mechanizmu dohľadu.

Priamo dohliada na všetky „významné“ banky eurozóny (a najmä na veľké, systémové banky), a to v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

Bankami, ktoré podliehajú priamemu dohľadu, sú banky, ktoré majú aktíva v hodnote viac ako 30 miliárd EUR alebo aspoň 20 % HDP svojej domovskej krajiny. V súčasnosti existuje okolo 120 takýchto bánk v eurozóne, čo predstavuje takmer 85 % jej všetkých bankových aktív.

Dohľad znamená vykonávanie pravidelných kontrol, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť prevádzková spôsobilosť bánk. Zahŕňa preskúmanie spôsobu, ako poskytujú úvery, ako si vypožičiavajú finančné prostriedky a ako investujú, alebo – všeobecnejšie – ako dodržiavajú jednotný súbor pravidiel.

ECB začala naplno vykonávať svoje úlohy dohľadu v novembri 2014.

V prípravnej fáze sa skúmala spoľahlivosť bánk formou „komplexného hodnotenia“, vrátane preskúmania bankových súvah, a najmä kvality aktív, a záťažových testov, ktorých účelom je otestovať, či banky disponujú dostatočným kapitálom a či sú pripravené odolať krízam.

ECB uskutočňuje takéto preskúmania, ak je to vhodné, v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo. 

ECB je tiež zodpovedná za poskytovanie alebo odnímanie bankových licencií, a to v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, a za ukladanie sankcií bankám, ktoré nedodržiavajú stanovené pravidlá.

Okrem toho monitoruje dohľad nad menšími bankami, ktorý vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu. Môže rozhodnúť o priamom dohľade nad akoukoľvek bankou v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na SSM, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie noriem dohľadu.

Za vykonávanie týchto pravidiel sa ECB zodpovedá Rade EÚ a Európskemu parlamentu. ECB uzavrela s Európskym parlamentom a Radou osobitné dojednania o transparentnosti a zodpovednosti.

Rada pre dohľad ECB

Úlohy dohľadu ECB vykonáva Rada pre dohľad zriadená osobitne na tento účel. Jej rozhodnutia sa považujú za prijaté, ak ich nezamietla Rada guvernérov ECB.

Radu pre dohľad tvorí:

  • predseda
  • podpredseda
  • 4 zástupcovia ECB
  • 1 zástupca každého vnútroštátneho orgánu dohľadu zúčastnených členských štátov EÚ

Krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, ale zúčastňujú sa na SSM, majú v Rade pre dohľad plné a rovnaké hlasovacie práva ako krajiny, ktoré patria do eurozóny.

V decembri 2013 bola za predsedníčku Rady pre dohľad ECB vymenovaná Danièle Nouyová a vo februári 2014 bola za podpredsedníčku Rady pre dohľad ECB vymenovaná Sabine Lautenschlägerová. Obe boli vymenované na funkčné obdobie 5 rokov, ktoré nie je obnoviteľné.

Vnútroštátne orgány dohľadu

Vnútroštátne orgány dohľadu sú zodpovedné za dohľad nad menšími bankami, pričom denne vykonávajú ďalšie úlohy dohľadu týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, prania špinavých peňazí, platobných služieb a pobočiek bánk tretích krajín.

Rada EÚ

Rada vymenúva predsedu a podpredsedu Rady pre dohľad. Kandidátov navrhuje ECB, pričom Európsky parlament musí udeliť svoj súhlas.

Parlament a Rada majú okrem toho právo iniciovať postup odvolania predsedu, hoci o akýchkoľvek následných opatreniach rozhoduje ECB.

Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)

EBA je zodpovedný za zabezpečenie účinného a konzistentného vykonávania jednotného súboru pravidiel v sektore bankovníctva. Podieľa sa tiež na príprave stresových testov bánk, ktoré má vykonávať ECB, pretože EBA koordinuje vykonávanie stresových testov ako celku v celej EÚ.

Prečo je jednotný mechanizmus dohľadu dôležitý?

Integrovaný dohľad na úrovni EÚ v oblasti bankovníctva bol potrebný v záujme riešenia narastajúceho rizika cezhraničného presahovania účinkov a „nákazy“ v prípade bankových kríz v EÚ. Toto riziko sa zvyšovalo spoločne s cezhraničnými aktivitami európskeho sektora bankovníctva a z nich vyplývajúcou vzájomnou závislosťou.

Ukázalo sa, že uvedené riziko je mimoriadne akútne práve v eurozóne, kde nedávna finančná kríza bola dôkazom toho, že len koordinácia vnútroštátneho bankového dohľadu nestačí na to, aby sa zvládali krízy a zabezpečila finančná stabilita. Členské štáty preto rozhodli, že je potrebné zaviesť jednotný systém bankového dohľadu.