Skip to content

Čo je pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu je pre hospodárstvo EÚ a jej finančný systém, ako aj pre bezpečnosť občanov závažným problémom.

Európska komisia predložila 20. júla 2021 balík legislatívnych návrhov, ktorých cieľom je chrániť občanov EÚ a finančný systém Únie pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

Rada tento balík právnych predpisov, ktorým sa ďalej posilnia a rozšíria pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, prijala 30. mája 2024. Balíkom sa zriaďuje nový európskyÚrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), ktorému sa zverila koordinačná úloha, ako aj právomoci v oblasti priameho a nepriameho dohľadu.

Úrad bude sídliť vo Frankfurte a svoju činnosť začne v polovici roka 2025.

Infografika o praní špinavých peňazí a súvisiacich štatistikách v EÚ a na celom svete

Čo je pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí je proces, ktorým zločinci utajujú nelegálny pôvod svojich aktív.

Používajú nezákonné finančné systémy, aby spracúvali transakcie a platby mimo mechanizmov dohľadu.

Pranie špinavých peňazí v číslach

Celosvetové odhady:

zhruba 715 miliárd EUR – 1,87 bilióna EUR globálneho HDP (2 % – 5 %) sa preperie každý rok

V EÚ:

70 % zločineckých sietí aktívnych v EÚ využíva nejakú formu prania špinavých peňazí na financovanie svojich činností a utajovanie svojich majetkov

80 % zločineckých sietí aktívnych v EÚ na svoje kriminálne aktivity zneužíva legálne obchodné štruktúry

odhadom 117 – 210 miliárd EUR podozrivých aktivít a transakcií, ktoré využívajú finančný systém a ekonomiku EÚ

Ako funguje pranie špinavých peňazí?

  1. Zhromažďovanie špinavých peňazí
  2. Umiestnenie – nezákonné zisky sa umiestnia do legitímneho finančného systému
  3. Vrstvenie – presunmi alebo konverziami sa pôvod finančných prostriedkov zamaskuje (napr. prostredníctvom falošných faktúr, pôžičiek, prevodov medzi účtami)
  4. Integrácia – zisky opätovne vstupujú do ekonomiky (napr. prostredníctvom investícií do nehnuteľností, luxusného tovaru, podnikania)

Príklady:

nezákonné bankovníctvo (siete, ktoré prijímajú peniaze, aby z nich spravili peniaze, ktoré možno vyplatiť tretím stranám mimo regulačného dohľadu)

pašovanie hotovosti

biele kone (jednotlivci, ktorí boli najatí, aby presúvali nelegálne prostriedky medzi účtami)

zneužívanie legálnych obchodných štruktúr

pranie špinavých peňazí cez výrobky s vysokou hodnotou

zneužívanie kryptomien (1,5 miliardy EUR: suma odhadovaných transakcií v kryptomenách na trhoch dark webu)

Zdroj: Európska komisia, Eurojust, Europol, Organizácia spojených národov

Viac informácií:

Témy

Posledná revízia textu: 10. júla 2026