Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ
Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu chránia jej finančný systém a prispievajú k bezpečnosti a rastu.
Boj EÚ proti praniu špinavých peňazí
Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú pre EÚ zdrojom veľkých obáv. Predstavujú veľké riziká pre hospodárstvo a finančný systém EÚ a pre bezpečnosť jej občanov.
Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je už viac ako tridsať rokov na poprednom mieste politickej agendy EÚ, pričom prvá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí bola prijatá v roku 1991. Odvtedy prešla táto smernica niekoľkými reformami.
Aby sa zabezpečilo správne riešenie všetkých súvisiacich rizík, pravidlá EÚ sa musia neustále prispôsobovať vznikajúcim rizikám vrátane tých, ktoré súvisia s:
- technologickými inováciami, ako sú virtuálne meny
- globálnou povahou teroristických organizácií
- vynaliezavosťou páchateľov trestnej činnosti pri využívaní nedostatkov alebo medzier v systéme
Čo je pranie špinavých peňazí (Infografika)
Pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí
Rada 30. mája 2024 prijala nové právne predpisy na ochranu občanov a finančného systému EÚ pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.
Tento balík zahŕňa:
- nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový Úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí
- nariadenie o povinnostiach v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v súkromnom sektore
- smernicu o mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí na vnútroštátnej úrovni
- revíziu nariadenia o prevodoch finančných prostriedkov, prijatého v roku 2023
Nariadenie o boji proti praniu špinavých peňazí
Novým nariadením o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa po prvýkrát harmonizujú a objasňujú pravidlá platné v celej EÚ, čím sa vypĺňajú medzery, ktoré zneužívali podvodníci. Pravidlá sa tiež vďaka nemu budú konzistentnejšie uplatňovať a lepšie presadzovať. Obsahuje napríklad podrobnejšie ustanovenia o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a skutočnom vlastníctve, ako aj o právomociach vnútroštátnych orgánov dohľadu a finančných spravodajských jednotiek (FIU).
Povinné subjekty
Novým nariadením ustanovila EÚ priamo uplatniteľný regulačný rámec s požiadavkami pre povinné subjekty – najmä úverové a finančné inštitúcie a určené nefinančné podniky a povolania (napr. právnikov a účtovníkov). Tieto subjekty zohrávajú ústrednú úlohu ako strážcovia prístupu v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, keďže majú privilegované postavenie, pokiaľ ide o odhaľovanie podozrivých činností.
Nové pravidlá sa budú vzťahovať aj na väčšinu odvetvia kryptomien. Všetci poskytovatelia služieb kryptoaktív budú musieť vo vzťahu ku svojim klientom vykonávať náležitú starostlivosť. Znamená to, že budú musieť overiť skutočnosti o svojich zákazníkoch a oznámiť akékoľvek podozrenia finančnej spravodajskej jednotke.
Ďalšími sektormi, ktorých sa týkajú náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a oznamovacie povinnosti, sú obchodníci s luxusným tovarom, ako sú drahé kovy a vzácne kamene, ako aj klenotníci a zlatníci. Povinnými subjektmi sa stanú aj obchodníci s luxusnými automobilmi, lietadlami, jachtami a tovarom kultúrneho charakteru (ako sú umelecké diela).
V nariadení sa uznáva, že sektor futbalu predstavuje vysoké riziko, a rozširuje sa zoznam povinných subjektov o profesionálne futbalové kluby a agentov. Keďže však tento sektor a jeho rizikovosť sú veľmi rôznorodé, členské štáty budú mať flexibilitu vypustiť ich zo zoznamu, ak predstavujú nízke riziko.
Skutočné vlastníctvo
Skutočné vlastníctvo sa vzťahuje na osoby, ktoré skutočne ovládajú právny subjekt alebo využívajú výhody jeho vlastníctva (napr. spoločnosti, nadácie alebo trustu), zatiaľ čo vlastnícke právo alebo majetok sú vedené na meno inej osoby. Vďaka nariadeniu budú pravidlá EÚ týkajúce sa skutočného vlastníctva harmonizovanejšie a transparentnejšie.
Dve zložky skutočného vlastníctva – vlastníctvo a kontrola – sa budú analyzovať s cieľom identifikovať všetkých skutočných vlastníkov právneho subjektu alebo jednotlivých druhov subjektov vrátane subjektov z krajín mimo EÚ, keď v EÚ podnikajú alebo nakupujú nehnuteľnosti. V dohode sa stanovuje limit skutočného vlastníctva na 25 %.
Objasňujú sa aj súvisiace pravidlá uplatniteľné na viacvrstvové vlastnícke a kontrolné štruktúry s cieľom zabezpečiť, aby skrývanie sa za viacerými vrstvami vlastníctva spoločností už nefungovalo. Zároveň sa objasňujú ustanovenia o ochrane údajov a uchovávaní záznamov s cieľom uľahčiť a zrýchliť prácu príslušných orgánov.
Platby v hotovosti
Na platby v hotovosti sa bude vzťahovať maximálny limit 10 000 EUR pre celú EÚ, aby sa páchateľom trestnej činnosti sťažilo pranie špinavých peňazí. Členské štáty budú mať možnosť v prípade potreby zaviesť nižší maximálny limit.
Vysoko rizikové tretie krajiny
Od povinných subjektov sa bude vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti na príležitostné transakcie a obchodné vzťahy zahŕňajúce vysokorizikové tretie krajiny, ktorých nedostatky v ich vnútroštátnych režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a terorizmu sú hrozbou pre integritu vnútorného trhu EÚ.
Komisia vykoná posúdenie rizika na základe zoznamov Finančnej akčnej skupiny (FATF). Okrem toho bude vysoká úroveň rizika dôvodom na uplatňovanie dodatočných osobitných vnútroštátnych protiopatrení alebo protiopatrení EÚ, či už na úrovni povinných subjektov alebo zo strany členských štátov.
Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí
Smernica o mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí je spolu s nariadením súčasťou jednotného súboru pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Nahrádza piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, prijatú v roku 2018.
Do nariadenia sa presunú všetky pravidlá vzťahujúce sa na súkromný sektor, zatiaľ čo smernica sa bude zaoberať organizáciou inštitucionálnych systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni v členských štátoch. Smernica preto obsahuje ustanovenia, ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, ako sú pravidlá týkajúce sa registrov skutočného vlastníctva, vnútroštátnych orgánov dohľadu a povinností jednotiek FIU.
Informácie o prevodoch finančných prostriedkov
Rada a Parlament dosiahli 29. júna 2022 predbežnú dohodu o aktualizácii nariadenia EÚ o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa rozširuje jeho rozsah pôsobnosti na prevody kryptoaktív.
Týmito pravidlami sa zavedie pre poskytovateľov služieb kryptoaktív povinnosť zhromažďovať a sprístupňovať určité informácie o pôvodcoch a prijímateľoch zapojených do prevodov kryptoaktív, ktoré títo poskytovatelia vykonávajú. Zabezpečí sa tým, aby boli prevody kryptoaktív vysledovateľné, aby bolo jednoduchšie identifikovať potenciálne podozrivé transakcie a zablokovať ich.
EÚ má teraz pevný a primeraný rámec, ktorý je v súlade s najnáročnejšími medzinárodnými normami v oblasti výmeny kryptoaktív a ktorý sa predovšetkým riadi odporúčaniami FATF ako orgánu globálneho dohľadu nad praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.
- Boj proti praniu špinavých peňazí: Rada prijala pravidlá, ktoré umožnia vysledovať prevody kryptoaktív (tlačová správa, 16. mája 2023)
- Boj proti praniu špinavých peňazí: dosiahla sa predbežná dohoda o transparentnosti prevodov kryptoaktív (tlačová správa, 29. júna 2022)
Čo je Finančná akčná skupina (FATF)?
Výzvy v boji proti praniu špinavých peňazí sú globálne a vyžadujú si pevnú spoluprácu na medzinárodnej úrovni. EÚ spolupracuje so svojimi partnermi v FATF s cieľom pripravovať a uplatňovať medzinárodné normy.
FATF vypracúva a presadzuje politiky na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vydáva odporúčania, ktoré by mali krajiny uplatňovať.
Ďalšie aktualizácie právnych predpisov relevantné pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
V piatej smernici o kapitálových požiadavkách sa objasňuje úloha orgánov prudenciálneho dohľadu. Orgány prudenciálneho dohľadu sú zodpovedné za identifikáciu a nápravu nedostatkov finančných inštitúcií zapojených do prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Príslušné orgány musia zohľadniť tieto obavy pri výkone činností dohľadu.
Smernica o uľahčení využívania finančných informácií na boj proti trestnej činnosti uľahčuje príslušným orgánom prístup k informáciám o finančných a bankových účtoch a ich využívanie. Takisto uľahčuje prístup vnútroštátnych finančných spravodajských jednotiek k informáciám na účely presadzovania práva.
Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí
Rada 30. mája 2024 prijala nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA) s cieľom zlepšiť dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ a podporiť spoluprácu medzi jednotkami FIU. Úrad bude sídliť vo Frankfurte a svoju činnosť začne v polovici roka 2025.
Keďže pranie špinavých peňazí je cezhraničná finančná trestná činnosť, Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí posilní rámec EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vytvorením integrovaného mechanizmu s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby si povinné subjekty plnili povinnosti.
Úlohou AMLA bude:
- priamo dohliadať na niektoré z najrizikovejších úverových a finančných inštitúcií v EÚ vrátane poskytovateľov služieb kryptoaktív
- zohrávať podpornú úlohu v nefinančnom sektore
- koordinovať jednotky FIU v členských štátoch
- ukladať peňažné sankcie v prípade závažných porušení
Zástupcovia Rady a Parlamentu dosiahli 18. decembra 2023 spoločnú dohodu o postupe výberu sídla AMLA. Konečná dohoda o sídle AMLA sa dosiahla 22. februára 2024.
- Boj proti praniu špinavých peňazí: Rada a Parlament sa dohodli na postupe výberu sídla pre nový orgán (tlačová správa, 18. decembra 2023)
- Boj proti praniu špinavých peňazí: Rada prijala balík pravidiel (tlačová správa, 30. mája 2024)
- Frankfurt bude sídlom nového Úradu EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA) (tlačová správa, 22. februára 2024)
- Často kladené otázky o novom orgáne EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA) (Európska komisia)
Čo robí EÚ v záujme boja proti terorizmu?
Prezrite si, ako krajiny EÚ počas posledných dvoch desaťročí čoraz užšie spolupracovali v oblasti boja proti terorizmu: či už s cieľom zabrániť tomu, aby si teroristi mohli kupovať zbrane či vyrábať bomby, alebo predovšetkým s cieľom predchádzať radikalizácii.
Posledná revízia textu: 18. februára 2026