Skip to content
  • Rada pre konkurencieschopnosť

Rada pre konkurencieschopnosť (výskum a kozmický priestor), 29. novembra 2024

Hlavné výsledky

Výskum

Zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, posilnenie európskeho výskumného priestoru a prekonanie jeho fragmentácie

Ministri zodpovední za výskum začali výskumnú časť Rady COMPET schválením záverov Rady o posilnení konkurencieschopnosti EÚ, posilnení európskeho výskumného priestoru a prekonaní jeho fragmentácie.

Ministri opätovne potvrdili svoj záväzok posilniť konkurencieschopnosť, prosperitu a klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050 prostredníctvom lepších politík v oblasti výskumu a inovácií. V záveroch sa zdôrazňuje potreba podporovať vedeckú excelentnosť, disruptívne inovácie a riešiť výzvy, ako je zelená a digitálna transformácia a hospodárska bezpečnosť. Vyzýva sa v nich na zníženie rozdielov medzi členskými štátmi a zvýšenie investícií do výskumu a inovácií s cieľom splniť cieľ 3 % HDP do roku 2030 a podporiť spoluprácu na štátnej a celoúnijnej úrovni. Poukazuje sa v nich na to, že pri posilňovaní konkurencieschopnosti a globálneho postavenia EÚ sú dôležité vedomosti, talenty a schopnosť tvoriť politiky založené na dôkazoch. Európsky výskumný priestor (EVP) bude mať zásadný význam pre zníženie fragmentácie výskumného a inovačného ekosystému a pre posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi. V znení záverov sa podporuje lepšie riadenie EVP v takých oblastiach, ako je otvorená veda, inovačné ekosystémy a výskumné infraštruktúry, a zároveň sa podporuje obeh talentov a mobilita výskumných pracovníkov. Nabáda sa v nich aj na vytváranie prostredia priaznivého pre investorov do začínajúcich podnikov, na stimulovanie súkromných investícií a na pružné financovanie technologického rastu Európy.

Využitie potenciálu biohospodárstva strednej a východnej Európy

Ministri takisto schválili závery Rady o možnej celoeurópskej iniciatíve v oblasti výskumu a inovácií zameranej na napredovanie v udržateľnom riadení prírodných zdrojov, na potravinovú bezpečnosť a na zavádzanie biohospodárstva, a to s využitím potenciálu strednej a východnej Európy.

Zdôrazňuje sa v nich, že na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody na roky 2030 a 2050 a na posilnenie konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom obehového biohospodárstva je nevyhnutná udržateľná výroba biomasy. V znení záverov sa vyzýva na väčšiu nadnárodnú spoluprácu, najmä so susednými krajinami (západným Balkánom a kandidátskymi krajinami), s cieľom riešiť výzvy pri riadení zdrojov a v potravinovej bezpečnosti, a uznáva sa úsilie iniciatívy BIOEAST, ktorá spája krajiny strednej a východnej Európy pri rozvoji obehového biohospodárstva, za jej úlohu pri koordinácii príslušného výskumu. Napokon sa v záveroch vyzýva Komisia, aby posúdila potrebu a uskutočniteľnosť potenciálnej novej výskumno-inovačnej iniciatívy v oblasti biohospodárstva.

Progresívne materiály

Ministri takisto schválili závery Rady o oznámení Komisie o progresívnych materiáloch.

Rada víta oznámenie Komisie o rastúcom dopyte po progresívnych materiáloch v Európe a vyzýva na urýchlenie výskumu a inovácií s cieľom ďalej rozvíjať ekosystém progresívnych materiálov. Tieto materiály by mali byť bezpečné, udržateľné a efektívne využívajúce zdroje s cieľom podporovať Zelenú dohodu a obehové hospodárstvo. Rada vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili bezpečnosť výskumu, určili si spoločné ciele a vo vhodných prípadoch aktualizovali prioritné oblasti výskumu a inovácií. V záveroch sa zohľadňuje návrh vytvoriť digitálnu infraštruktúru pre progresívne materiály na základe existujúcich infraštruktúr, ako je EuroHPC a európsky cloud pre otvorenú vedu. Rada žiada Komisiu, aby sa pri zriaďovaní Rady pre technológie v oblasti progresívnych materiálov vyhla administratívnemu zaťaženiu členských štátov. Zdôrazňuje sa v nich potreba verejných a súkromných investícií s využitím iniciatív, ako je partnerstvo Inovačné materiály pre EÚ alebo projekty spoločného európskeho záujmu, s cieľom prilákať súkromné financovanie. Rada tiež vyzýva na silnejšie synergie medzi fondmi EÚ, na podporu inovátorov a MSP a na rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily, pričom berie na vedomie otvorenie Akadémie progresívnych materiálov. Napokon sa zdôrazňujú etické a spoločenské dôsledky progresívnych materiálov vrátane ich vplyvu na zdravie a životné prostredie.

Prínos výskumu a inovácií ku konkurencieschopnosti EÚ

Ministri uskutočnili diskusiu o smerovaní, pokiaľ ide o prínos výskumu a inovácií ku konkurencieschopnosti EÚ. Diskusia vychádzala z poznámky, ktorú pripravilo maďarské predsedníctvo.

V poznámke sa pripomína, že v správe Maria Draghiho s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti sa zdôrazňuje kľúčová úloha výskumu a inovácií pri stimulovaní produktivity a konkurencieschopnosti Európy a poukazuje sa v nej na potrebu preklenúť inovačnú priepasť v porovnaní s ostatnými svetovými ekonomikami. V Draghiho správe sa navrhuje viacero opatrení na riešenie nedostatkov európskej inovácie a na rozhýbanie ekosystému.

Opatrenia zahŕňajú:

  • zlepšenie financovania inovácií, startupov a scaleupov
  • prípravu jednoduchšieho a účinnejšieho 10. rámcového programu pre výskum a inovácie
  • podporu akademickej excelentnosti; investície do výskumnej infraštruktúry s vedúcim postavením vo svete
  • lepšiu koordináciu politík na dosiahnutie cieľa vyčleniť 3 % HDP na výskum a vývoj; zjednodušenie regulačného rámca

Ministri vyjadrili svoje stanoviská k trom otázkam:

  • hlavné body Draghiho správy a spôsob ich vykonávania
  • podpora excelentnosti pri súčasnom zachovaní inkluzívnosti, prístupnosti a spoločného využívania prínosov a prosperity výskumu a inovácií
  • spôsoby, ako čo najlepšie využiť súkromný kapitál v oblasti výskumu a inovácií

Všetci ministri uvítali analýzu v Draghiho správe a zhodli sa na tom, že výskum a inovácie sú nevyhnutné na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ a zníženie inovačnej priepasti v porovnaní s hlavnými globálnymi ekonomikami. Mnohí ministri vysvetlili, aké opatrenia prijali na dosiahnutie cieľa 3 % HDP určeného na výskum. Podľa mnohých delegácií však na dosiahnutie tohto cieľa budú nevyhnutné súkromné investície. Ministri vyzvali na vytvorenie lepšieho rámca na prilákanie súkromných investícií s menším administratívnym zaťažením, s väčšími stimulmi a so skutočnou úniou kapitálových trhov. Predsedníctvo apelovalo na to, aby sa vo výskumnej politike hľadala stredná cesta medzi excelentnosťou a inkluzívnosťou. Mnohé delegácie sa napokon zhodli na tom, že teraz nastal čas konať.

Rôzne

Posilnenie nezávislosti Európskej rady pre výskum (ERC)

Dánska delegácia s podporou 22 ďalších delegácií poskytla informácie na tému „Posilnenie nezávislosti Európskej rady pre výskum (ERC)“.

Program nadchádzajúceho predsedníctva

Poľská delegácia informovala Radu o pracovnom programe svojho predsedníctva v oblasti výskumu a inovácií.

Vesmírny priestor

Posilnenie európskych kompetencií v kozmickom sektore

Ministri schválili závery Rady o posilnení európskych kompetencií v kozmickom sektore.

Ministri pre budovanie vesmírneho priestoru, ktorým predsedal štátny tajomník Richárd Szabados, sa zhodli na tom, že kozmický sektor zohráva rozhodujúcu úlohu pri podporovaní hospodárskych, sociálnych, environmentálnych, technologických a bezpečnostných cieľov EÚ. Je však naliehavo potrebné posilniť v tejto oblasti spôsobilosti Európy, aby si zachovala svoju konkurencieschopnosť, vedúce postavenie a nezávislosť.

V záveroch sa zdôrazňuje význam komplexného prístupu, ktorý zahŕňa:

  • rozvoj zručností,
  • regulačné rámce,
  • medzinárodnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť, aby si Európa zachovala vedúce postavenie vo vesmírnych technológiách.

V záveroch sa zdôrazňuje potreba proaktívnych krokov, ako je investovanie do vzdelávania v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a vytváranie synergií medzi podnikmi, univerzitami a verejnými inštitúciami. Očakáva sa, že tieto opatrenia podporia inovácie, udržateľnosť a odolnosť v európskom kozmickom sektore. V záveroch sa takisto vyzýva na zníženie závislosti od mimoeurópskych technológií s cieľom chrániť záujmy Únie a posilniť jej schopnosť konať nezávisle od globálnej scény a podporovať kultúru neustáleho zlepšovania a excelentnosti v kozmickom sektore.

Posúdenie Vesmírneho programu v polovici trvania

Závery Rady o priebežnom hodnotení Vesmírneho programu Únie

V záveroch Rady s názvom Priebežné hodnotenie Vesmírneho programu Únie sa analyzujú zistenia správy o vykonávaní Vesmírneho programu Únie a o výkonnosti Agentúry EÚ pre vesmírny program (EUSPA), ktorú Komisia uverejnila v júli 2024. Vesmírny program bol zriadený na obdobie 2021 – 2027 s cieľom vykonávať vesmírne činnosti v oblasti pozorovania Zeme, satelitnej navigácie, získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA), vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM), konektivity a v oblasti vesmírneho výskumu a inovácií a podporovať autonómnu, bezpečnú a nákladovo efektívnu spôsobilosť na prístup do vesmíru pri zohľadnení základných bezpečnostných záujmov Únie; takisto podporovať rozvoj silného kozmického hospodárstva Únie, a to aj podporou kozmického ekosystému a posilňovaním konkurencieschopnosti, inovácií, podnikania, zručností a budovania kapacít vo všetkých členských štátoch a regiónoch Únie, a zriadiť Agentúru EÚ pre vesmírny program (EUSPA). V záveroch Rady sa hodnotí pokrok dosiahnutý pri vykonávaní Vesmírneho programu Únie, analyzuje sa práca EUSPA a určujú sa priority pre budúcu prácu. Naliehavo sa v nich vyzýva na prijatie opatrení proti zvyšujúcim sa hrozbám pre bezpečnosť a odolnosť programu a vyzýva sa na zníženie závislosti a posilnenie autonómie.

Budúcnosť politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru

Ministri si vymenili názory na tému „Budúcnosť politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru – obranné synergie s civilným vesmírnym programom“.

Diskusia o smerovaní sa zamerala na strategické a bezpečnostné aspekty vesmírnej politiky v nadväznosti na prijatie stratégie EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu (EUSSSD) v marci 2023. Rokovania sa riadili dokumentom, ktorý vypracovalo maďarské predsedníctvo a v ktorom sa kozmický priestor označil za strategickú a spornú oblasť.

Ministri vyjadrili svoje názory na tri témy:

  • možný vývoj Vesmírneho programu s cieľom riešiť množiace sa bezpečnostné výzvy v Európe
  • posilnenie odolnosti a bezpečnosti vesmírnych infraštruktúr EÚ v kontexte súčasných rámcov civilného dohľadu
  • úvahy o tom, ktoré technológie dvojakého použitia by sa mali uprednostniť, a kroky na zabezpečenie súladu s cieľmi udržateľnosti

Mnohé delegácie zdôraznili, že je potrebné aktualizovať vnímanie európskej politiky vesmírneho priestoru, aby držala krok s rýchlo sa meniacim medzinárodným geopolitickým prostredím. Viaceré delegácie poukázali na to, že úvahy o dvojakom použití – využívanie vesmírnych prostriedkov aj na civilné, aj na vojenské či bezpečnostné účely – budú v budúcej vesmírnej politike čoraz dôležitejšie. V súlade so stratégiou EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu sa však väčšina ministrov zhodla na tom, že Vesmírny program EÚ by mal viac slúžiť používateľom v obrane s tým, že si stále zachová civilnú kontrolu. V tejto súvislosti by pripravovaný právny predpis EÚ o vesmíre, budúci vesmírny program a hlavné iniciatívy EÚ v oblasti kozmického priestoru mali zohľadňovať potreby dvojakého použitia s cieľom zabezpečiť odolnosť a bezpečnosť vesmírnych systémov EÚ, zachovať technologickú suverenitu vo vesmíre a posilniť celkovú strategickú autonómiu.

Rôzne

Program nadchádzajúceho predsedníctva

Poľská delegácia informovala Radu o pracovnom programe nadchádzajúceho predsedníctva v oblasti kozmického priestoru.

Dokumenty na zasadnutia

Prípravné dokumenty

Výsledné dokumenty

Informácie pre médiá

Kontakty pre tlač

Ak nie ste zástupca médií, svoju žiadosť pošlite oddeleniu pre informovanie verejnosti.

Akreditácia a podujatia pre médiá

Všeobecné informácie o akreditácii nájdete na tejto stránke.

Akreditáciu médií na medzinárodné samity, ktoré sa konajú mimo Európskej únie, zabezpečujú vládne orgány hostiteľskej krajiny.

Sledujte nás

Iné zasadnutia: Rada pre konkurencieschopnosť

Zobraziť ďalšie zasadnutia

Posledná revízia textu: 3. februára 2025