Rada pre hospodárske a finančné záležitosti, 20. júna 2014

Rada odstránila medzeru v zákone týkajúcu sa dvojitého nezdanenia

Na zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti, ktoré sa konalo 20. júna, sa ministri dohodli na zmene daňových pravidiel EÚ, ktorou sa odstránila medzera v zákone umožňujúca cezhraničným spoločnostiam profitovať z dvojitého nezdanenia.

Cieľom dohodnutej zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach (2011/96/EÚ) je skoncovať so situáciou, v ktorej skupiny cezhraničných spoločností mohli využiť rozdiely medzi vnútroštátnymi daňovými zákonmi a profitovať z dvojitého nezdanenia prostredníctvom hybridných úverových opatrení.

V súlade s dohodnutým znením upustí členský štát materskej spoločnosti od zdanenia ziskov dcérskej spoločnosti len do tej miery, v akej uvedené zisky nie sú odpočítateľné dcérskou spoločnosťou.

Táto zmena je súčasťou širšieho úsilia na úrovni EÚ a výrazom medzinárodného odhodlania bojovať proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

Ďalšie kroky

Členské štáty by mali transponovať zmenené ustanovenie do vnútroštátneho práva najneskôr do 31. decembra 2015.

Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach – prečo bola potrebná zmena?

Uvedenou zmenou sa riešia predovšetkým hybridné úverové opatrenia, ktoré využívali skupiny cezhraničných spoločností.

Hybridné úverové opatrenia sú finančné nástroje, ktoré majú dlhové a kapitálové vlastnosti.

Z uvedeného dôvodu sa v niektorých členských štátoch považujú za bežný úver, a v iných za vlastný kapitál, s ktorými sa preto narába buď ako s daňovým výdavkom, alebo ako s položkou oslobodenou od zdanenia, v závislosti od daňových zákonov príslušnej krajiny.

Cezhraničným spoločnostiam to umožňuje náležite distribuovať svoje zisky a vyhnúť sa tak zdaneniu ziskov nadobudnutých na základe hybridných úverových opatrení v ktoromkoľvek členskom štáte.

Takéto daňové plánovanie sa predtým nevylučovalo, pretože v ustanoveniach pôvodnej smernice o materských a dcérskych spoločnostiach sa od členských štátov požadovalo, aby vyňali zo zdanenia zisky, ktoré materské spoločnosti získali od svojich dcérskych spoločností pôsobiacich v iných členských štátoch.

Ďalšie hlavné body programu

Rozširovanie eurozóny – Litva

Krajiny eurozóny (zasadajúce v Rade) prijali odporúčanie adresované Rade EÚ podporujúce rozhodnutie, na základe ktorého by Litva mohla pristúpiť k eurozóne, a to po predložení konvergenčných správ Komisie a Európskej centrálnej banky.

Návrh sa postúpi Európskej rade na účely rokovania a Európskemu parlamentu, aby zaujal pozíciu pred prijatím konečného rozhodnutia. V prípade dohody prijme Litva euro za svoju menu 1. januára 2015.

Návrh rozpočtu EÚ na rok 2015

Rada si vymenila názory na prezentáciu Komisie, ktorá sa týkala jej návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2015. V návrhu Komisie sa stanovujú platby v celkovej výške 142,1 miliardy EUR (+4,9 % v porovnaní s rokom 2014) a záväzky vo výške 145,6 miliardy EUR (+2,1 %).

Očakáva sa, že Rada sa dohodne na pozícii k uvedenému návrhu rozpočtu do konca júla.

Európsky semester: odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa hospodárskych a fiškálnych politík

Rada schválila odporúčania pre jednotlivé členské štáty týkajúce sa ich hospodárskych a fiškálnych politík stanovených v národných programoch. Pre eurozónu ako celok sa vydalo osobitné odporúčanie.

Očakáva sa, že Európska rada schváli uvedené odporúčania 27. júna. Rada EÚ prijme konečnú verziu znení v júli.

Ukončenie postupu pri nadmernom deficite

Rada prijala rozhodnutia o ukončení postupu pri nadmernom deficite v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Holandsku, v Rakúsku a na Slovensku. Uvedenými rozhodnutiami sa potvrdzuje, že tieto krajiny znížili svoj deficit pod 3 % HDP, ktoré sú referenčnou hodnotou EÚ pre deficit verejných financií.