Previerka konkurencieschopnosti

V kontexte diskusie o dlhodobej stratégii EÚ pre udržateľný rast si ministri EÚ vymenili názory na vonkajší rozmer
konkurencieschopnosti Európskej únie.

Delegácie uvítali integrovaný prístup k udržateľnému rastu, ako sa uvádza v správe fínskeho predsedníctva Rady.

• Rada pre konkurencieschopnosť, 26. – 27. 9. 2019

Ministri si vymenili názory na vplyv hospodárskej súťaže na trhu na konkurencieschopnosť jednotného trhu.

Hoci sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že hospodárska súťaž zostáva základným nástrojom vnútorného trhu EÚ, viaceré delegácie uviedli, že je potrebné prehodnotiť vymedzenie pojmu „relevantný trh“ – najmä pokiaľ ide o online platformy, ktoré podnikajú v celosvetovom meradle.

• Rada pre konkurencieschopnosť, 27. – 28. 5. 2019

Rokovania v Rade sa zamerali na vplyv európskych sektorových hodnotových reťazcov na konkurencieschopnosť a rast.

Ministri zdôraznili, že trhové služby zohrávajú v rámci globálnych hodnotových reťazcov čoraz dôležitejšiu úlohu.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 18. – 19. 2. 2019

Rada rokovala o budúcej správe jednotného trhu.

Komisia na rokovaní odprezentovala tlačovú správu na túto tému, ktorú prijala nedávno.

• Rada pre konkurencieschopnosť, 29. 11. 2018
• Jednotný trh: najlepšia európska devíza v meniacom sa svete (Európska komisia)

Rada posúdila významregionálnej konvergencie pri celkovom zvyšovaní produktivity, rastu a konkurencieschopnosti.

Ministri rokovali o takých aspektoch, ako sú rozdelenie ich nákladov a prínosov a integrácia medzi regiónmi EÚ.

V tejto súvislosti tiež zdôraznili potrebu viac sa zamerať na inováciu a digitalizáciu, a to investíciami do infraštruktúry a zlepšovania zručností občanov.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 27. – 28. 9. 2018

Ministri sa zamerali na konkrétny vplyv vnútorného trhu na priemyselnú základňu EÚ z hľadiska konkurencieschopnosti a produktivity.

Zdôraznili dôležitosť hodnotových reťazcov pre vyššiu dlhodobú produktivitu a konkurencieschopnosť.

Ministri tiež vyzvali Európsku komisiu, aby identifikovala ďalšie iniciatívy a investície v oblasti hodnotových reťazcov budúcnosti.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 28. – 29. 5. 2018

Rada preskúmala náklady vyplývajúce zo zbytočných obmedzení na trhoch so službami.

Tieto obmedzenia znižujú produktivitu výrobných odvetví, ktoré využívajú tieto služby.

Odstránenie týchto nepotrebných obmedzení by mohlo viesť k značným prínosom pre reálnu ekonomiku, najmä v maloobchodnom sektore.

• Rada pre konkurencieschopnosť, 12. 3. 2018

Ministri vzali na vedomie prezentáciu oznámenia Európskej komisie „Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu: Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ“.

Toto oznámenie je odpoveďou na žiadosť veľkého počtu členských štátov, aby sa stanovili dlhodobé ciele priemyselnej politiky, ktoré by boli výrazom ambicióznej stratégie.

Komisia tiež predložila analýzu súčasného stavu a perspektív európskeho priemyslu v porovnaní so stavom v iných silných ekonomikách sveta. Táto analýza zahŕňala parametre týkajúce sa trendov, ako je napríklad zamestnanosť vo výrobnom odvetví, inovácie a úroveň digitálnych zručností.

• Výsledky zasadnutia Rady, 30. novembra 2017
• Oznámenie o aktualizovanej stratégii pre priemyselnú politiku (Európska komisia)

Komisia predložila analýzu jednotného trhu z hľadiska hodnotového reťazca. Poukázala na to, že služby sú čoraz dôležitejšie a že nemožno podceňovať význam vedľajších účinkov spôsobených regulačnou záťažou v oblasti služieb.

Mnohí ministri zdôraznili prepojenia medzi službami a výrobou. Niektorí poznamenali, že je potrebné zvýšiť účasť európskych MSP v globálnych hodnotových reťazcoch.

Napokon, mnohí privítali úmysel Komisie monitorovať jednotný trh z hľadiska vývoja a transformácie hodnotových reťazcov.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 29. – 30. 5. 2017

Ministri si vymenili názory na nehmotné investície v podnikoch v EÚ. Patria k nim napríklad:

• zručnosti
• manažérske znalosti
• povesť podniku
• počítačový softvér
• dizajny
• duševné vlastníctvo

Ministri uznali prínos nehmotných investícií do hospodárstva EÚ a zvážili možné stimuly a politické smerovanie, ktoré možno prijať na zabezpečenie rastu tohto odvetvia. Boli názoru, že prekážky brániace investíciám by sa mali odstrániť a na podporu investícií do nehmotných aktív by sa mohli vykonať viaceré politické opatrenia. Tie by mali zahŕňať:

• primeranú ochranu duševného vlastníctva
• jednoduchý prístup k financiám pre firmy, najmä MSP, aby mohli investovať do nehmotných aktív
• opatrenia v prospech rizikového kapitálu
• daňové stimuly
• dodatočné úsilie zamerané na podporu investícií do ľudského kapitálu
• uprednostňovanie vzdelávania a zručností
• podpora investícií do výskumu a vývoja

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 20. 2. 2017

Ministri diskutovali o vplyve digitalizácie na produktivitu – so zameraním na odvetvie služieb.

Poskytli usmernenia týkajúce sa spôsobov zvyšovania produktivity v EÚ a preklenutia rozdielu v porovnaní s regiónmi sveta s vyššou produktivitou.

Spomenuli predovšetkým:

• potrebu zacieliť investície do sľubných odvetví, ako sú informačno-komunikačné technológie, výskum a inovácie
• urýchlenú digitalizáciu odvetvia služieb
• podporu digitálnej infraštruktúry a prepájania sietí
• prehĺbenie jednotného trhu
• právne predpisy, ktoré viac podporujú inovácie
• podporu odbornej prípravy a zručností v nových technológiách
• iniciatívy na podporu MSP a startup-ov

Rada tiež vzala na vedomie pokrok v prípravách na zavedenie hodnotiacej tabuľky pre konkurencieschopnosť. Tento nástroj umožní Komisii a krajinám EÚ lepšie monitorovať vývoj v oblasti konkurencieschopnosti a zlepšiť kvalitu rozhodovacieho procesu. Obsahovať bude ukazovatele týkajúce sa celkovej konkurencieschopnosti, ako aj ukazovatele týkajúce sa tematických oblastí, ktoré sú z hľadiska previerky konkurencieschopnosti najdôležitejšie.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 26. – 27. 5. 2016

Ministri si v rámci previerky konkurencieschopnosti vymenili názory na to, ako čo najlepšie podporiť MSP a startupy pri tvorbe pracovných miest a raste.

Diskusia vychádzala z prezentácie, v ktorej Komisia predstavila porovnateľné údaje týkajúce sa startupov a aspekty súvisiace s rastom týchto spoločností.

Niektoré delegácie uvítali skutočnosť, že po rokoch znižovania počtu zamestnancov európske MSP rastú a začínajú zamestnancov opäť naberať, ako vyplýva z výročnej správy Komisie o európskych MSP za roky 2014 – 2015.

Väčšina delegácií načrtla niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých môžu politiky EÚ pomôcť firmám v raste, a to vrátane:

• uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom
• podpory cezhraničnej činnosti prostredníctvom ďalšieho rozvoja vnútorného trhu
• uplatňovania zásad lepšej právnej regulácie s cieľom vytvoriť nadčasové regulačné prostredie

Ministri však uznali, že vytváranie pracovných miest v MSP v jednotlivých členských štátoch a odvetviach hospodárskej činnosti je veľmi rôznorodé.

V správe siete vyslancov pre MSP z minulého roku sa tiež potvrdilo, že medzi MSP, ktoré stoja na čele oživenia vo vytváraní pracovných miest MSP, patria najmä podniky poskytujúce služby. Zo správy, ktorá sa Rade predložila na zasadnutí 30. novembra, vo všeobecnosti vyplýva, že MSP sa z hospodárskej krízy dostávajú pomaly, ale stabilne.

Ich pridaná hodnota sa v roku 2014 zvýšila o 3,3 % (v porovnaní s 1,6 % v roku 2013). Aj počet MSP sa zvýšil na celkových 22,3 milióna, čo je o 3,6 % viac ako v roku 2008.

Po prvýkrát za šesť rokov narástla aj zamestnanosť v MSP (o 1,2 %).

Pozitívny trend vo výkonnosti MSP je odrazom zlepšenia makroekonomických a podnikateľských podmienok. Rýchlosť oživenia po kríze je však rôzna.

Vo väčšine členských štátov sa podnikanie MSP v roku 2014 rozrástlo. V krajinách, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac, však k oživeniu MSP ešte nedošlo.

• Výročná správa o európskych MSP za roky 2014/2015 (Európska komisia)
• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 29. 2. 2016

Lídri EÚ prijali na zasadnutí Európskej rady vyhlásenie o konkurencieschopnosti, v ktorom sa zdôrazňuje jej význam pri vytváraní rastu a pracovných miest a potreba plného využitia potenciálu vnútorného trhu. Inštitúcie a krajiny EÚ sa v ňom vyzvali, aby sa snažili o lepšiu právnu reguláciu a zrušenie nepotrebných európskych predpisov v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti.

Vo vyhlásení sa zdôraznilo, že Európa musí posilniť svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť v oblasti služieb a výrobkov a v kľúčových oblastiach, ako je napríklad energetika a jednotný digitálny trh.

Vyzvalo sa v ňom tiež na zavedenie silného multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách a zdôraznila sa potreba uzavrieť ambiciózne dvojstranné obchodné dohody s krajinami a blokmi mimo EÚ.

Lídri EÚ vo vyhlásení požiadali Radu pre konkurencieschopnosť, aby „pravidelne hodnotila pokrok v rámci rôznych prvkov“, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť EÚ. Posilnila sa tým úloha procesu previerky konkurencieschopnosti.

• Závery Európskej rady, 18. – 19. februára 2016
• Zasadnutie Európskej rady, 18. – 19. februára 2016

Rada preskúmala vzťah medzi integráciou vnútorného trhu a konkurencieschopnosťou EÚ na svetových trhoch, pričom sa osobitne zamerala na trhové podiely EÚ na svetových vývozných trhoch a súvisiace konkurenčné výhody pre EÚ.

Niekoľko delegácií sa počas rokovaní vyjadrilo za plné a včasné využívanie škály nástrojov obchodnej politiky EÚ v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni. V tejto súvislosti sa spomenula zložitá situácia v niektorých priemyselných odvetviach, ako napríklad v oceliarskom priemysle.

Komisia oznámila, že v blízkej budúcnosti sa zorganizuje konferencia zainteresovaných strán na vysokej úrovni o energeticky náročných priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho priemyslu s cieľom preskúmať súčasnú situáciu a zvážiť vhodné riešenia.

Diskusia sa viedla na základe správy, ktorú vypracovalo luxemburské predsedníctvo. V správe sa uvádza prehľad práce vykonanej týmto predsedníctvom a predkladajú sa v nej odporúčania, ako v budúcnosti zlepšiť zohľadňovanie konkurencieschopnosti.

• Previerka konkurencieschopnosti: správa luxemburského predsedníctva
• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 30. 11. – 1. 12. 2015

Ministri zodpovední za konkurencieschopnosť po prvýkrát rokovali v rámci novozavedeného postupu previerky konkurencieschopnosti. Počas rokovaní sa sústredili na:

• najnovšie hospodárske trendy a údaje založené na prezentácii Komisie zameranej na mikroekonomické otázky
• zohľadňovanie konkurencieschopnosti na základe zoznamu najdôležitejších iniciatív EÚ, ktoré majú potenciálny vplyv na konkurencieschopnosť

Mnohí účastníci rokovaní boli toho názoru, že podnikom EÚ je potrebné pomôcť zvýšiť úroveň konkurencieschopnosti a rásť tým, že sa regulačné podmienky zjednodušia a zvýši sa ich predvídateľnosť. Prispelo by sa tým zároveň k podpore úrovne investícií v Európe.

Dosiahol sa široký konsenzus o tom, že pravidlá EÚ by mali byť účinnejšie a mali by obsahovať skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a spoločnosti.

Mnohé delegácie upriamili pozornosť na aspekty obchodnej politiky v súvislosti so schopnosťou európskych priemyselných odvetví a podnikov byť konkurencieschopné.

Medzi hlavné spomenuté výzvy, ktoré nás očakávajú, pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti, patrí:

• digitalizácia jednotného trhu, priemyslu a MSP
• uplatňovanie zásad inteligentnej regulácie bez ohrozenia úrovne ochrany spotrebiteľov a zamestnancov
• podpora inovačných zoskupení

Luxemburské predsedníctvo vypracovalo orientačný neúplný zoznam prebiehajúcich a nadchádzajúcich iniciatív, ktoré budú mať pravdepodobne veľký vplyv na konkurencieschopnosť, vrátane iniciatív, ktoré patria do pôsobnosti iných zložení Rady. Ministri tak mali k dispozícii neformálny prehľad kľúčových spisov pre zohľadňovanie konkurencieschopnosti.

Predsedníctvo mohlo na základe výsledku rokovaní vypracovať správu, ktorú predložilo na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 30. novembra.

• Zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, 1. októbra 2015