Európska prokuratúra
Európska prokuratúra (EPPO) má právomoc vyšetrovať a trestne stíhať páchateľov trestných činov proti rozpočtu EÚ a podávať na nich žalobu.
Prokurátor EÚ
Európska prokuratúra (EPPO) je nezávislý orgán Európskej Únie zodpovedný za vyšetrovanie, trestné stíhanie a za podávanie obžaloby na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom EÚ vrátane:
- podvodov
- korupcie
- prania špinavých peňazí
- cezhraničných podvodov v oblasti DPH
Európska prokuratúra začala svoju činnosť 1. júna 2021.
Inštitúcie a orgány EÚ, ako aj príslušné orgány 25 členských štátov, ktoré sa zapojili do činnosti Európskej prokuratúry, musia Európskej prokuratúre oznamovať akúkoľvek trestnú činnosť, ktorá má vplyv na rozpočet EÚ. Jednotlivci môžu oznamovať aj údajné prípady podvodov a iných trestných činov.
Zúčastnené členské štáty
Doteraz sa do úsilia o ochranu rozpočtu EÚ pred podvodmi rozhodlo zapojiť 25 krajín EÚ:
Sú to: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
V nadväznosti na žiadosť Maďarska o pripojenie v máji 2026 Európska komisia 10. júla 2026 potvrdila jeho účasť v Európskej prokuratúre. Maďarsko sa 3. augusta 2026 stalo 25. zúčastneným členským štátom.
Dánsko a Írsko zostávajú mimo Európskej prokuratúry, keďže obe krajiny majú výnimku zo spolupráce EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.
Prečo bola zriadená Európska prokuratúra
Pred uvedením Európskej prokuratúry do činnosti mohli trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ale s obmedzenými nástrojmi, keďže ich právomoci nesiahajú za štátne hranice.
Podobne orgány EÚ, ktoré predchádzali Európsku prokuratúru v tejto oblasti, napr. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), nemôžu začať vyšetrovanie trestných činov ani viesť trestné stíhanie v členských štátoch.
Európska prokuratúra pomáha tieto nedostatky prekonávať, a teda stíhať trestné činy proti rozpočtu EÚ.
Úloha a štruktúra Európskej prokuratúry
Úloha
Úlohou Európskej prokuratúry je bojovať proti podvodom páchaným v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ. Má právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ.
Európska prokuratúra vedie cezhraničné vyšetrovania podvodov, ktoré sa týkajú súm finančných prostriedkov EÚ nad 10 000 EUR, alebo cezhraničných podvodov v oblasti DPH, ak spôsobená škoda presiahla 10 miliónov EUR. Takisto spolupracuje s vnútroštátnym orgánmi presadzovania práva. Úzko spolupracuje aj s ďalšími orgánmi, napríklad Eurojustom a Europolom.
Štruktúra
Európska prokuratúra má dvojúrovňovú štruktúru, ktorá pozostáva z ústrednej úrovne a vnútroštátnej úrovne.
Ústredná úroveň
Ústredná úroveň má sídlo v Luxemburgu a pozostáva z hlavného európskeho prokurátora a kolégia prokurátorov.
Hlavný európsky prokurátor vedie Európsku prokuratúru, organizuje jej prácu a zastupuje ju vo vzťahoch s inštitúciami, členskými štátmi EÚ a s tretími krajinami.
Za prvú hlavnú európsku prokurátorku bola v októbri 2019 vymenovaná Laura Codruţa Kövesiová.
Rada sa v marci 2026 dohodla vymenovať Andrésa Rittera za nového hlavného európskeho prokurátora s účinnosťou od 1. novembra 2026. Hlavný európsky prokurátor sa vymenúva na základe spoločnej dohody medzi Radou a Európskym parlamentom.
Kolégium prokurátorov je hlavným strategickým a dozorným orgánom Európskej prokuratúry. Vymedzuje stratégiu Európskej prokuratúry, prijíma jej vnútorné pravidlá a zabezpečuje jednotný prístup k vyšetrovaniam a trestným stíhaniam vo všetkých zúčastnených členských štátoch.
Pozostáva z hlavného európskeho prokurátora a prokurátorov zúčastnených členských štátov. Rada pri vymenúvaní európskych prokurátorov zohráva dôležitú úlohu. Každý zúčastnený členský štát na túto pozíciu nominuje kandidátov a po nezávislom posúdení Rada vymenuje jedného európskeho prokurátora za každý členský štát.
Stále komory monitorujú a riadia vyšetrovania a prijímajú operatívne rozhodnutia.
Vnútroštátna úroveň
Vnútroštátnu úroveň tvoria európski delegovaní prokurátori.
Európski delegovaní prokurátori v 25 zúčastnených krajinách EÚ sú zodpovední za vedenie vyšetrovania a trestného stíhania. Svoju činnosť vykonávajú úplne nezávisle od vnútroštátnych orgánov.
Ako bola Európska prokuratúra zriadená
Európska komisia predložila návrh na zriadenie Európskej prokuratúry v roku 2013. Na jeho prijatie bola potrebná jednomyseľnosť v Rade a súhlas Európskeho parlamentu.
Rade sa za tri roky rokovaní nepodarilo dosiahnuť jednomyseľnú dohodu o návrhu. Rada túto skutočnosť konštatovala vo februári 2017 a Európska rada ju potvrdila v nasledujúcom mesiaci.
V takejto situácii umožňujú zmluvy EÚ skupine najmenej deviatich členských štátov nadviazať posilnenú spoluprácu.
V apríli 2017 sa začala posilnená spolupráca v oblasti Európskej prokuratúry. V októbri 2017 sa 20 členských štátov dohodlo na zriadení Európskej prokuratúry a Rada prijala nariadenie o Európskej prokuratúre, ktoré nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017.
Po pristúpení Maďarska v auguste 2026 sa dnes na činnosti Európskej prokuratúry zúčastňujú všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska a Írska.
Pozri tiež
Posledná revízia textu: 3. augusta 2026