Námorná bezpečnosť
EÚ chráni svoje záujmy, občanov a hodnoty a zároveň rieši bezpečnostné výzvy, ako sú útoky na podmorskú infraštruktúru, kybernetické hrozby a riziká, ktoré predstavuje tieňová flotila.
Bezpečné a chránené moria
EÚ je odhodlaná zaisťovať bezpečné a chránené moria takým spôsobom, aby boli chránené jej záujmy, občania a hospodárstvo. Okrem toho si rastúca zložitosť námorných hrozieb, od útokov na podmorskú infraštruktúru až po kybernetické hrozby a riziká, ktoré predstavuje tieňová flotila, vyžaduje koordinovanú reakciu.
Politika EÚ v oblasti námornej bezpečnosti vychádza zo stratégie námornej bezpečnosti, ktorá bola pôvodne prijatá v roku 2014 a aktualizovaná v roku 2023. Komisia odvtedy spustila Európsky oceánsky pakt – komplexnú stratégiu na ochranu oceánov, posilnenie modrého hospodárstva a podporu pobrežných komunít. Rada 8. decembra 2025 pakt uvítala a vyzvala na prijatie ďalších opatrení, a to aj v oblasti námornej bezpečnosti a obrany.
EÚ podporuje aj správu na mori založenú na pravidlách v súlade so svojimi hodnotami a s medzinárodným právom vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS). Na tento účel EÚ spolupracuje s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami a regionálnymi a multilaterálnymi organizáciami, a to aj v strategicky významných námorných oblastiach.
Integrovaná námorná politika
Námorné misie a prostriedky EÚ
EÚ je globálnym garantom námornej bezpečnosti, pričom námorná bezpečnosť je ústrednou súčasťou bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. EÚ je odhodlaná ďalej posilňovať svoju námornú angažovanosť, a to aj prostredníctvom svojich námorných operácií ATALANTA, IRINI a ASPIDES v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Rada takisto neustále posilňuje mandáty týchto námorných síl, v neposlednom rade so zameraním na informovanosť o námornej situácii, ako aj v súvislosti s monitorovaním činností ruskej tieňovej flotily.
Vychádzajúc z usmernení Strategického kompasu je EÚ naďalej odhodlaná zabezpečovať odbornú prípravu a budovanie kapacít pre partnerov, zlepšovať výmenu informácií medzi civilnými a vojenskými orgánmi a posilňovať operačné systémy námorného a hraničného dozoru.
EÚ v roku 2021 zaviedla novú koncepciu koordinovanej námornej prítomnosti. Ide o nástroj, ktorého cieľom je zvýšiť kolektívnu angažovanosť EÚ v oblasti námornej bezpečnosti tým, že sa čo najlepšie využijú námorné prostriedky členských štátov v oblastiach strategického záujmu EÚ. V súčasnosti sa používa v Guinejskom zálive a v severozápadnom Indickom oceáne.
EÚ sa tiež zúčastňuje na každoročnom cvičení námornej bezpečnosti, do ktorého sú zapojené námorné sily a pobrežná stráž z členských štátov s cieľom zvýšiť pripravenosť, podporiť interoperabilitu a riešiť vyvíjajúce sa hrozby.
Civilné a vojenské misie a operácie
Kritická infraštruktúra a kybernetické útoky
Ochrana kritickej infraštruktúry v námornej doméne, ako sú plynovody, podmorské káble a veterné parky na mori, je najvyššou prioritou EÚ.
Útoky na plynovod Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022, nepovolená prítomnosť v blízkosti kritickej infraštruktúry v Severnom mori a opakujúce sa kybernetické útoky i hybridné kampane predstavujú dôvod, prečo EÚ musí posilniť svoje opatrenia a účinnejšie chrániť svoju kritickú infraštruktúru tak nad povrchu, ako aj pod vodou. Navyše, keďže námorná doména prechádza digitálnou transformáciou, zvyšuje sa jej zložitosť a počet potenciálnych zraniteľných miest.
V záujme posilnenia odolnosti kritickej infraštruktúry na pevnine a na mori bude EÚ vyvíjať:
- inovačné technológie
- regionálne plány spolupráce na účely dohľadu
- interoperabilné bezpilotné systémy na monitorovanie
Rada tiež uvítala Akčný plán EÚ na zaistenie bezpečnosti káblovz roku 2025, ktorý predložila Komisia a vysoká predstaviteľka, a naliehavo vyzvala na ďalšiu spoluprácu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.
Rada prijala 15. decembra 2025 vyhlásenie o boji proti hrozbám ruskej tieňovej flotily. Tieňová flotila predstavuje vážne riziká vrátane potenciálnych škôd na životnom prostredí, ako aj riziká pre námornú bezpečnosť a ochranu námornej dopravy, integritu medzinárodného námorného obchodu, kritickú podmorskú infraštruktúru a dodržiavanie medzinárodných námorných pravidiel a noriem. Rada v tejto súvislosti vyzvala vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby koordinovali svoje reakcie na hrozby, ktoré predstavuje tieňová flotila.
Hybridné hrozby
Nevybuchnuté výbušné prostriedky
Po prvej a druhej svetovej vojne čelí EÚ výzve riešiť veľké množstvá nevybuchnutých výbušných prostriedkov, chemickej munície a prípadov úniku ropy zo stroskotaných lodí. Tento problém ešte viac zhoršuje útočná vojna Ruska proti Ukrajine, v dôsledku ktorej sa v Čiernom mori vyskytujú míny.
V niektorých morských oblastiach je druh, umiestnenie a množstvo týchto výbušných prostriedkov nedostatočne zdokumentované. Predstavuje to značné riziko pre námornú bezpečnosť a ochranu, pretože to má vplyv na ochranu jednotlivcov, životné prostredie, zariadenia na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov na mori a rybolovné činnosti.
EÚ je odhodlaná riešiť túto výzvu komplexným spôsobom, a to zvyšovaním informovanosti o námornej doméne a vývojom nástrojov a prostriedkov na zmierňovanie rizík. Rada tiež uvítala plán Komisie vypracovať koordinovanú stratégiu odstraňovania nevybuchnutých výbušných prostriedkov.
Námorná trestná činnosť
Námorná trestná činnosť je veľkou výzvou v celej EÚ a predstavuje vážnu hrozbu pre námornú bezpečnosť. Medzi tieto trestné činy patria:
- pirátstvo
- prevádzačstvo
- obchodovanie s ľuďmi, zbraňami a omamnými látkami
- ozbrojená lúpež na mori
- nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov
- drancovanie morských zdrojov
- nepovolený prieskum vo výhradných hospodárskych zónach
Uvedené trestné činy narúšajú slobodu plavby a ohrozujú hlavné obchodné trasy. EÚ ako garant globálnej bezpečnosti je odhodlaná riešiť tieto výzvy prostredníctvom preventívnych opatrení.
Posledná revízia textu: 22. mája 2025